Vahy Main
 
IUS ECCLESIAE ET VERITAS
Ius et iustitia XVI Časopis v PDF Archív Tiráž Kontakt
 
2/2011
úvodník
Liturgické a disciplinárne zákony
Mons. prof. Ján Duda, PhD.

dokumenty
Kňazská rada
Kongregácia pre klerikov

náučné články
Vylúčenie dobra vernosti
Mons. prof. Ján Duda, PhD.

O spomínaní mena biskupa v eucharistickej modlitbe
Dr. JCLic. Jozef Skupin

Úkon beatifikácie a kanonizácie z liturgického hľadiska
PaedDr. Anna Dudová, PhD.

Povinnosť účasti na sv. omši, ak nasleduje po nedeli prikázaný sviatok
Mons. Prof. Ján Duda, PhD.

informácie
Nové tváre v Rímskej kúrii
Dr. JCLic. Jozef Skupin
 
 
 
Valid HTML 4.0 Transitional
 
Valid CSS!

Povinnosť účasti na sv. omši,
ak nasleduje po nedeli prikázaný sviatok

Mons. prof. Ján Duda, PhD.

Chrám

Náčrt problému


Niekedy sa stane, že na pondelok pripadne cirkevne prikázaný sviatok. Vtedy dva dni po sebe vlastne nasledujú cirkevné prikázané sviatky, lebo aj nedeľa je cirkevný sviatočný deň, a tak vzniká otázka: veriaci, ktorý sa zúčastní na sv. omši v nedeľu večer, musí ešte ísť na sv. omšu v pondelok v samotný deň sviatku? Jadro problému spočíva v tom, že duchovní pastieri nemôžu zaväzovať veriacich podľa svojej ľubovôle „pod hriechom“, pokiaľ to nie je v súlade s predpismi Cirkvi. Ako sa má zachovať v takomto prípade farár, ktorý v oznamoch má upozorniť veriacich na ich povinnosti: má im povedať, že sú povinní ísť na dve sv. omše (jednu v nedeľu a druhú v pondelok), alebo, ak budú na sv. omši v nedeľu večer, stačí im v tom prípade účasť na jednej sv. omši? Tento prípad nie je vymyslený. Bol to prípad slávnosti Nanebovzatia Panny Márie v roku 2011, ktorý nasledoval v pondelok po nedeli.(1) Ako riešiť tento problém?


Riešenie podľa Kódexu kánonického práva 1983


Kán. 1247 stanovuje povinnosť účasti veriacich na sv. omši v nedeľu a prikázaný sviatok.(2) Z textu tohto kánona vyplýva, že nedeľa ako deň Pánov je prikázaným sviatkom Cirkvi, ale okrem nedele má Cirkev aj iné prikázané sviatky. Sú to podľa predpisu kán. 1246 tieto prikázané sviatky: už spomínaná nedeľa a okrem nej Narodenie Pána (25. 12.), Zjavenie Pána (6. 1.), Nanebovstúpenie Pána a Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi (tieto dva sviatky sú pohyblivé); potom Bohorodičky Panny Márie (1. 1.), Nanebovzatie Panny Márie (15. 8.) a Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8. 12.); nasledujú sviatky svätých a to sv. Jozefa (19. 3), sviatok sv. Petra a Pavla (29. 6.) a všetkých svätých (1. 11.). Po roku 1983, kedy bol promulgovaný Kódex kánonického práva, dosť dlho prevládala právna neistota a nejednota ohľadom sviatku sv. Jozefa na Slovensku: niektorí autori tvrdili, že tento sviatok sa Slovensku nie je záväzný, pretože táto situácia nastala rozhodnutím cisárovnej Márie Terézie a jej nariadenie nadobudlo účinnosť prostredníctvom zvykového práva. Iní autori sa držali predpisu Kódexu kánonického práva a tvrdili, že sviatok sv. Jozefa je záväzný aj pre Slovensko. Definitívne rozhodnutie urobila Konferencia biskupov Slovenska, ktorá rozhodla – v súlade s predpisom kán. 1264, § 2, ktorý jej dáva možnosť presunúť prikázané sviatky na nedele alebo niektoré z prikázaných sviatkov zrušiť – že sviatok sv. Jozefa sa na Slovensku záväzne sláviť nebude, resp. nebude patriť medzi prikázané sviatky.(3)

Kán. 1248, § 1 upresňuje, že „prikázaniu zúčastniť sa na sv. omši zadosťučiní, kto je prítomný na omši, kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade buď v samotný sviatočný deň, alebo večer predchádzajúceho dňa.“

V praxi to znamená, že ten, kto bol v nedeľu 14. augusta 2011 na sv. omši v podvečer nedele, bol na sv. omši „v samotný deň“ nedele, a teda podľa predpisu kán. 1248, § 1 si splnil povinnosť účasti na nedeľnej sv. omši. Ale rovnako platí, že bol na sv. omši „v predvečer prikázaného sviatku“ Nanebovzatia Panny Márie, ktorý nasledoval v pondelok po nedeli 15. augusta 2011. To by zasa znamenalo, že nemá povinnosť sa zúčastniť na sv. omši v pondelok 15. augusta čiže v samotný deň prikázaného sviatku (iná vec je, ak na sv. omšu aj tak ide; v našom prípade ide o to, že ak nejde, či sa dopúšťa hriechu, pretože porušil cirkevný príkaz povinnej účasti na sv. omši v prikázaný sviatok).


K rámci argumentácie možno použiť aj ďalšie predpisy Kódexu kánonického práva


1/ Kán. 2 uvádza, že predpisy Kódexu majú silnejšiu záväznosť, než liturgické predpisy. Preto, kde by si disciplinárne (kódexové) predpisy odporovali s liturgickými, platné sú disciplinárne (kódexové), nie liturgické predpisy. Nie je mi však známe, žeby existovali iné liturgické predpisy, ktoré by predpisovali niečo iné. Ale nie je možné to úplne vylúčiť. Preto ak by odborníci z oblasti liturgiky a liturgie mali takéto vedomosti o takýchto predpisoch, azda by bolo vhodné, aby sa k problému relevantne vyjadrili.

2/ Zásadný výklad sa ukazuje v súvislosti s tým, ako sa má predpis kán. 1248, § 1 vykladať: striktne (čo najužšie) alebo širšie (čo najširšie a benevolentnejšie či konfortnejšie pre veriacich). Niet pochýb, že ide o predpis nie Božieho, ale cirkevného zákona, ktorým Cirkev spresňuje tretie prikázanie Desatora. Kán. 17 jasne hovorí, že vždy sa cirkevný zákon musí vykladať podľa vlastného významu slov v texte a kontexte. Kán. 18 však jasne definuje všeobecnú zásadu (platnú pre celý Kódex), že zákony treba vykladať širšie a striktnému výkladu podliehajú iba tieto výnimky: a/ ak ide o trestné zákony; b/ ak ide o zákony, ktoré zužujú slobodné vykonávanie práv; c/ ak ide o výnimku zo zákona. Iba v týchto troch prípadoch treba vykladať cirkevný zákon čo najužšie, aby zasiahol čo najužší počet veriacich (avšak vždy podľa vlastného významu slov v texte a kontexte). Predpis kán. 1248, § 1 nie je trestným zákonom ani nezužuje slobodné vykonávanie práva, ale skôr naopak, ani nejde o výnimku zo zákona.(4)

3/ Ako zásadné sa ukazuje aj fakt, že Kódex kánonického práva je riadnym pápežským magistériom. Z tohto dôvodu predpisy Kódexu treba považovať nielen za disciplinárnu záležitosť, ale aj za vykonávanie pápežského učiteľského úradu, ktoré je záväzné.


Morálny aspekt problému


Zdá sa, že niektorí odborníci na katolícku morálku majú trochu odlišný pohľad, ktorý majú postavený na zásade, že „dve povinnosti nemožno zadosťučiniť jediným úkonom.“ Nie je mi celkom známe, odkiaľ pramení táto zásada a či touto zásadou možno „prevážiť“ učenie pápeža vyjadrené v Kódexe kánonického práva. Preto tak, ako som tu spomenul odborníkov na liturgiku a liturgiu, rovnako pozývam k tejto diskusii aj odborníkov z oblasti morálnej teológie, aby – ak majú primerané argumenty – sa k tejto záležitosti vyjadrili. Je to pre dobro Božieho ľudu.


Záver


Tento problém účasti na sv. omši, ak nasledujú bezprostredne po sebe nedeľa a prikázaný sviatok, nie je problémom iba Katolíckej cirkvi na Slovensku, pretože Cirkev je univerzálna a veriaci žijú po celom svete.

Ale ak mám poskytnúť odpoveď na nastolený problém výkladu kán. 1248, § 2 Kódexu kánonického práva z roku 1983, ukazuje sa, že veriaci, ktorý sa zúčastní na sv. omši (nezávisle od liturgického formulára sv. omše) v nedeľu večer, nie je už morálne povinný zúčastniť sa na sv. omši v pondelok, ak na tento deň pripadá prikázaný sviatok. Podobne to platí aj v prípade, ak na sobotu pripadá prikázaný sviatok a on sa zúčastní na sv. omši v sobotu večer, už nie je morálne povinný zúčastniť sa na sv. omši v nedeľu. Ale ak sa zúčastní sv. omše aj v nedeľu i v pondelok, resp. sobotu i v nedeľu, koná veľmi rozumne a dobre pre večnú spásu. Kódex kánonického práva totiž od neho žiada len to minimum, kresťan katolík by sa mal usilovať urobiť pre svoju spásu maximum možného. Podobne aj duchovný pastier môže žiadať od veriacich iba to minimum ako záväzné vo svedomí, urobiť niečo viac ich môže povzbudiť, nie však zaväzovať.



Autor:
Mons. prof. Ján Duda, PhD.

Recenzenti:
PaedDr. Anna Dudová, PhD.
ThDr. Alojz Frankovský, PhD.

Poznámky:
1. Direktórium pre omše a liturgiu hodín na rok Pána 2011 (Rok A) Trnava 2010 : Spolok sv. Vojtecha, s. 177 – 178. Direktórium sa k účastí na sv. omši v tieto dni absolútne nevyjadruje. Na s. 11 sa vyjadruje k večernej omši pred nedeľou alebo prikázaným sviatkom, ale nami načrtnutý problém nerieši. Bolo by zaujímavé preskúmať, či a aké inštrukcie v rámci oznamov dali na Slovensku veriacim ich duchovní pastieri.
2. Kán. 1247: „V nedeľu a iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši; okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu.“
3. Spomínané Direktórium na s. 12 sviatok sv. Jozefa (19. 3.) síce spomína medzi prikázanými sviatkami, citujúc kán. 1246, § 1, ale potom v poznámke dodáva toto: „U nás sviatok sv. Jozefa nie je prikázaným sviatkom.“ Podľa môjho názoru, Direktórium by malo uvádzať dátum Dekrétu KBS, kedy o tom bolo takto rozhodnuté a kedy to Apoštolská Stolica schválila, resp. či bol akceptovaný výklad zákona nadobudnutej obyčaje.
4. Niektorí duchovní pastieri veriacim podávajú svoj vlastný výklad v tom zmysle, že účasť v predvečer nedele alebo prikázaného sviatku platí iba pre tých veriacich, ktorí sa nemôžu zúčastniť z vážnych dôvodov na sv. omši v samotný deň nedele alebo prikázaného sviatku. Takýto výklad naozaj neobstojí, lebo ide o ich subjektívny výklad hoci by to robili s dobrým úmyslom. Nijaký farár či správca farnosti nemôže zaväzovať veriacich vo svedomí podľa svojej ľubovôle, ale iba podľa noriem Cirkvi. Lebo veriaci sa dopúšťa hriechu nie vtedy, keď prestupuje „vôľu“ farára, ale ak prestupuje Božie alebo cirkevné prikázania. Preto vôľa a poučenia duchovného pastiera pri usmerňovaní veriacich musí byť totožná so zámerom Boha a Cirkvi.

Hore