Vahy Main
 
IUS ECCLESIAE ET VERITAS
Ius et iustitia XVI Časopis v PDF Archív Tiráž Kontakt
 
2/2011
úvodník
Liturgické a disciplinárne zákony
Mons. prof. Ján Duda, PhD.

dokumenty
Kňazská rada
Kongregácia pre klerikov

náučné články
Vylúčenie dobra vernosti
Mons. prof. Ján Duda, PhD.

O spomínaní mena biskupa v eucharistickej modlitbe
Dr. JCLic. Jozef Skupin

Úkon beatifikácie a kanonizácie z liturgického hľadiska
PaedDr. Anna Dudová, PhD.

Povinnosť účasti na sv. omši, ak nasleduje po nedeli prikázaný sviatok
Mons. Prof. Ján Duda, PhD.

informácie
Nové tváre v Rímskej kúrii
Dr. JCLic. Jozef Skupin
 
 
 
Valid HTML 4.0 Transitional
 
Valid CSS!

O spomínaní mena biskupa v eucharistickej modlitbe

Dr. JCLic. Jozef Skupin

Náčrt problému


Zdá sa, že existuje určitá nezrovnalosť v záležitosti spomínania mena biskupa v eucharistickej modlitbe, ak sv. omšu celebruje biskup. Problém, ak to tak možno vôbec nazvať, akoby mal dve strany jednej mince. Na jednej strane tu existuje text samotnej eucharistickej modlitby a na druhej strane, akoby niečo iné určovali všeobecné smernice Rímskeho misála. Aj keď nie je úlohou tohto príspevku problém vyriešiť, možno sa oprávnene domnievať, že azda môže byť jeho úlohou na vec prinajmenšom poukázať. V nasledujúcich riadkoch radi poukážeme na tu spomínanú rozdielnosť.


Texty eucharistických modlitieb


V prvej eucharistickej modlitbe (rímsky kánon) sa uvádza spomenutie diecézneho biskupa takto: „Prinášame ti ju najmä za tvoju svätú katolícku Cirkev v jednote s naším pápežom M., s naším biskupom M. [...]“(1) Podobný text má aj druhá eucharistická modlitba (s. 565), tretia eucharistická modlitba (s. 571) i štvrtá eucharistická modlitba (s. 583). Spomínané eucharistické modlitby za textom „nášho biskupa M“ majú hviezdičku a rubriky pod textom na tej istej strane pripomínajú, že „Tu možno spomenúť aj meno pomocného a svätiaceho biskupa podľa Všeobecných smerníc Rímskeho misála, č. 109.“ Tu spomínaný 109 bod Všeobecných smerníc Rímskeho misála uvádza, že „v eucharistickej modlitbe možno menovať aj pomocných s svätiacich biskupov“ a „ak treba menovať viacerých, povie sa všeobecnou formulou: s naším biskupom M. a s jeho pomocnými biskupmi.“(2)

Je známe, že otcovia biskupi na Slovensku prejavili vôľu, aby sa v eucharistickej modlitbe spomínal, okrem diecézneho biskupa, aj pomocný biskup, resp. pomocní biskupi. Zdalo by sa teda, že všetko je v poriadku.

Avšak podľa nášho presvedčenia Všeobecné smernice Rímskeho misála formulujú text eucharistickej modlitby pre príležitosť, keď sv. omšu slúži kňaz, ktorý nie je biskupom. A tu kdesi začína nesúlad medzi textom Všeobecných smerníc a textom eucharistickej modlitby. Preto sa treba pozrieť na text Všeobecných smerníc Rímskeho misála práve v spomínanom 109. bode.


Všeobecné smernice Rímskeho misála
zo 14. februára 1969 – prvého typického vydania


Všeobecné smernice Rímskeho misála Pavla VI. zo 14. 2. 1969,(3) ktoré vyšli v slovenskom preklade v roku 1980, zdá sa, že berú v bode 109 do úvahy, že sv. omšu celebruje kňaz, ktorý nie je biskupom, pretože samotný bod 109 začína takto: „109. Kňaz pokračuje v eucharistickej modlitbe podľa rubrík, ako sú uvedené v jednotlivých eucharistických modlitbách.“ Ale „ak celebrujúcim kňazom je biskup, po slovách ´v jednote s tvojím služobníkom, našim pápežom M.´ dodá: a so mnou, tvojím nehodným služobníkom.“

To znamená, že sa tu robí rozdiel medzi kňazom, ktorý nie je biskupom, a kňazom, ktorý je biskupom. Aj keď sa „biskup“ bližšie nešpecifikuje, implicitne možno predpokladať, že ide o sídelného biskupa (sme ešte v období Kódexu kánonického práva z roku 1917), lebo neskôr sa v bode 109 spomínajú ešte pomocní a svätiaci biskupi. Napriek zdaniu, že všetko je v poriadku, nejasnými tu ostávajú dve situácie: prvou je situácia, že predsa len pojem „ak je celebrujúcim kňaz, ktorý je biskupom“ a že pojem biskupa nie je bližšie určený, predsa ponecháva priestor aj na iného biskupa, ktorý nie je pomocným a svätiacim (napr. je emeritným alebo iným titulárnym biskupom); druhou je situácia, ak sídelný biskup celebruje mimo územia svojej diecézy a ani túto situáciu bod 109. nerieši.

Tieto situácie, ako sa zdá, nerieši ani druhé typické vydanie Rímskeho misála, ktoré existuje aj v slovenskom preklade z roku 2001.(4) Riešia ich až Všeobecné smernice Rímskeho misála tretieho typického vydania z roku 2002.


Všeobecné smernice Rímskeho misála tretieho typického vydania z roku 2002


Všeobecné smernice Rímskeho misála (tretie latinské typické vydanie z r. 2002) v bode 149 hovoria takto:

„Kňaz pokračuje v eucharistickej modlitbe podľa rubrík, ako sú uvedené v jednotlivých eucharistických modlitbách. Ak je celebrujúcim biskup, v Modlitbách po slovách v jednote s tvojím služobníkom, naším pápežom M. dodá: a so mnou, tvojím nehodným služobníkom. Ale ak biskup celebruje mimo svojej diecézy: po slovách v jednote s tvojím služobníkom, naším pápežom M. dodá: a so mnou, tvojím nehodným služobníkom a s mojím bratom M., biskupom tejto M. cirkvi, alebo po slovách: nášho pápeža M. dodá: mňa, tvojho nehodného služobníka a môjho brata M., biskupa tejto M. cirkvi. Diecézneho biskupa alebo toho, kto mu je postavený na roveň, treba menovať touto formulou: v jednote s tvojím služobníkom, naším pápežom M., s naším biskupom (vikárom, prelátom, prefektom, opátom) M. V eucharistickej modlitbe možno menovať aj koadjútora a pomocných biskupov, ale nie iných, azda prítomných biskupov. Ak treba menovať viacerých, povie sa všeobecnou formulou: s naším biskupom M. a s jeho pomocnými biskupmi. V každej eucharistickej modlitbe treba uvedené formuly prispôsobiť gramatickým pravidlám.“(5) Potiaľto bod 149 Všeobecných smerníc Rímskeho misála z tretieho typického vydania z roku 2002.

Z tohto tretieho typického vydania Všeobecných smerníc Rímskeho misála je už isté, že ak diecézny biskup je hlavným celebrantom pri sv. omši mimo svojej diecézy, po mene pápeža spomína na druhom mieste seba a na treťom mieste miestneho diecézneho biskupa a prípadne aj jeho pomocného biskupa, resp. pomocných biskupov.

Nie je úplne isté, ale ostáva veľmi pravdepodobné, že rovnako sa má zachovať diecézny biskup, ak koncelebruje (nie celebruje!) sv. omšu mimo svojej diecézy a pripadne mu úloha recitovať tú časť eucharistickej modlitby, kde sa spomína pápež a biskup, hoci je hlavným celebrantom miestny diecézny biskup, má po pápežovi spomenúť na druhom mieste svoje meno a meno miestneho diecézneho biskupa až na treťom mieste. Toto neplatí, ak koncelebruje pomocný biskup alebo iný titulárny biskup, alebo emeritný biskup: vtedy na druhom mieste, ako sa zdá, by sa mal spomínať miestny diecézny biskup a prípadne jeho pomocný biskup, resp. pomocní biskupi. Iní prítomní biskupi sa nespomínajú.

Existujú však autori, podľa ktorých každý celebrant, ak je biskupom (titulárnym, emeritným, pomocným), a celebruje sv. omšu, má po pápežovi v eucharistickej modlitbe na druhom mieste spomenúť seba a až na treťom mieste „svojho brata M., biskupa tejto miestnej cirkvi.“ Takýto výklad sa zdá ako málo pravdepodobný a azda vôbec nepripadá do úvahy, ak takýto biskup sv. omšu koncelebruje s miestnym diecéznym biskupom ako hlavným celebrantom, ale jemu pripadne recitovať tú časť eucharistickej modlitby, kde sa spomína meno pápeža a miestneho diecézneho biskupa.


Biskupi, postavení na roveň diecézneho biskupa


Podľa kán. 381, § 2 CIC sú v práve postavení na roveň diecézneho biskupa tí, ktorí spravujú niektorú z foriem partikulárnych cirkvi uvedených v kán. 368 CIC. Sú to územný prelát, územný opát, apoštolský vikár, apoštolský prefekt, apoštolský administrátor. K nim treba pridať ešte vojenského ordinára.(6) Diecézny biskup, územný prelát, územný opát spravujú svoje historické formy partikulárnych cirkví v mene svojom (potestas ordinaria propria), apoštolský vikár, apoštolský prefekt a apoštolský administrátor spravujú im zverené formy partikulárnych cirkví v mene rímskeho veľkňaza (vlastnia potestas ordinaria vicaria). Zdá sa, že vojenský ordinár prináleží k prvej skupine. Týchto treba spomínať v eucharistickej modlitbe ako diecézneho biskupa, nakoľko sú mu podľa práva postavení na roveň. Do tejto skupiny nepatrí diecézny administrátor, a preto sa jeho meno v eucharistickej modlitbe nespomína.

V prípade abdikácie diecézneho biskupa, ktorého abdikáciu prijme rímsky veľkňaz a ten istý rímsky veľkňaz ho ustanoví za apoštolského administrátora „sede vacante“ s právomocami diecézneho biskupa, meno takéhoto apoštolského administrátora sa v eucharistickej modlitbe nespomína. Dokazuje to nielen prax, ale podľa odborníkov na liturgiu, aj správny výklad Všeobecných smerníc Rímskeho misála. Situáciu sme si overili, okrem iných, v Benátskom patriarcháte.(7) To znamená, že apoštolský administrátor sa spomína v eucharistickej modlitbe iba vtedy, ak ide o stabilnú apoštolskú administratúru trvalo zriadenú v zmysle kán. 368 CIC, nie však vtedy, ak ide o diecézu „sede vacante“, na čele ktorej stojí apoštolský administrátor, aj keby bol biskupom.


Dôvody spomínania mena pápeža a biskupa v eucharistickej modlitbe


Kongregácia pre Boží kult dňa 9. 10. 1972 vydala dekrét o spomínaní mena biskupa v eucharistickej modlitbe.(8) Podľa tohto dekrétu biskup nie je v eucharistickej modlitbe menovaný len a predovšetkým z dôvodu cti, ale z dôvodu jednoty a lásky jednak aj ako znaku správcovstva milosti najvyššieho kňazstva, jednak na vyprosenie Božej pomoci pre jeho osobu a službu v samotnom slávení eucharistie, ktorá je vrcholom a prameňom celej činnosti a sily Cirkvi.(9) Dekrét v konkrétnosti uvádza, keď biskup slávi sv. omšu mimo vlastného teritória, má použiť túto formulu: v jednote s mojím bratom M., biskupom (alebo prelátom, prefektom atď.) tejto Cirkvi, so mnou tvojím nehodným služobníkom (môj neoficiálny preklad z latinčiny).(10) Ako je možné pozorovať, tu je poradie mien biskupov iné: miestny diecézny biskup sa spomína na druhom mieste hneď po pápežovi. Ale nakoľko bol dekrét vydaný v roku 1972 a Všeobecné smernice Rímskeho misála tretieho typického vydania v roku 2002, platná je norma z roku 2002.


Netypické situácie


V diecéze však môžu nastať aj iné netypické dočasné situácie. Napríklad pri reorganizácii diecéz na Slovensku vznikli dve nové diecézy, ktoré pri vzniku ešte nemali svojich diecéznych biskupov, ktorí síce už boli vymenovaní, ale ešte nemali obsadený úrad. Okrem problému, kto vlastne mal jurisdikciu v novovzniknutých diecézach (veríme, že Svätá Stolica o tom v Dekréte rozhodla alebo to mal určiť najstarší sufragán, ktorým bol v tom čase Mons. Ján Sokol, trnavský arcibiskup), ale meno nového biskupa sa malo spomínať v eucharistickej modlitbe až po dátume obsadenia úradu.

Iné netypické dočasné situácie vznikajú pri prijatí abdikácie diecézneho biskupa (Nitra, Košice, Spiš) alebo pri preložení diecézneho biskupa (keď napr. pápež prijal abdikáciu milánskeho arcibiskupa a benátskeho patriarchu preložil do Milána). Je isté, že po prijatí abdikácie diecézneho biskupa nastáva v diecéze „sede vacante“ až do obsadenia úradu novým diecéznym biskupom a aj keď Svätá Stolica ponechá odchádzajúceho biskupa vo funkcii diecézneho administrátora, už sa nespomína jeho meno v eucharistickej modlitbe.


Záver


Na záver sa žiada povedať snáď to, že ak je správny tu uvedený výklad Všeobecných smerníc tretej typickej edície Rímskeho misála, bolo by potrebné prispôsobiť sa novým smerniciam. Ak tento výklad nie je správny, azda by bolo vhodné veci zdôvodniť a rozptýliť pochybnosti.



Autor:
Dr. JCLic. Jozef Skupin

Lektorovali:
Mons. prof. Ján Duda, PhD.
ThDr. Alojz Frankovský, PhD.

Poznámky:
1. Rímsky misál obnovený podľa rozhodnutia Druhého vatikánskeho koncilu a uvedený do platnosti pápežom Pavlom VI., Typis Polyglottis Vaticanis 1980, s. 547.
2. Všeobecné smernice Rímskeho misála, č. 109, In: Rímsky misál obnovený podľa rozhodnutia Druhého vatikánskeho koncilu a uvedený do platnosti pápežom Pavlom VI., Typis Polyglottis Vaticanis 1980, s. 43. Táto smernica sa opiera o Dekrét Posvätnej kongregácie pre bohoslužbu z 9. 10. 1972: AAS 64 (1972) s. 692 – 694.
3. Institutio generalis Missalis Romani, N. 109, znie takto: „Sacerdos prosequitur Precem eucharisticam iuxta rubricas, que in singulis Precibus continentur.“ In: Missale Romanum ex decreto Sacrosancti Oecumenici Concilli Vaticani II instauratum, auctoritate Pauli PP. VI promulgatum, Ordo Missae, Rubricae et Calendarium Romanum, Bratislava 1969, s. 30. Ten istý text je uvedený aj v Missale Romanum ex decreto Sacrosancti Oecumenici Concilli Vaticani II instauratum, auctoritate Pauli PP. VI promulgatum, Ordo Missae, Typis Polyglotis Vaticanis 1969, s. 37. Missale Romanum ex decreto Sacrosancti Oecumenici Concilli Vaticani II instauratum, auctoritate Pauli PP. VI promulgatum, editio typica, Typis Polyglotis Vaticanis, 1970 uvádza nasledujúci text: „Sacerdos prosequitur Precem eucharisticam iuxta rubricas, que in singulis Precibus continentur. Paulo ante consecrationem, minister, pro opportunitate, campanulae signo fideles monet. Item pulsat campanulam ad unamquamque elevationem, iuxta ciusique loci consuetudinem.“
4. Všeobecné smernice Rímskeho misála, č. 109: „Kňaz pokračuje v eucharistickej modlitbe podľa rubrík, ako sú uvedené v jednotlivých eucharistických modlitbách. Ak celebrujúcim kňazom je biskup, po slovách v jednote s tvojím služobníkom, naším pápežom M. dodá a so mnou tvojím nehodným služobníkom. Miestneho ordinára treba menovať touto formulou: v jednote s tvojím služobníkom, naším pápežom M., s naším biskupom (vikárom, prelátom, prefektom, opátom) M. V eucharistickej modlitbe možno menovať aj pomocných biskupov a svätiacich biskupov. Ak treba menovať viacerých, povie sa všeobecnou formulou: s naším biskupom M a s jeho pomocnými biskupmi. V každej eucharistickej modlitbe treba uvedené formuly prispôsobiť gramatickým pravidlám.“ In: Rímsky misál obnovený podľa rozhodnutia Druhého vatikánskeho koncilu uvedený do platnosti pápežom Pavlom VI., Typis Vaticanis 2001, s. 42* – 43*
5. Všeobecné smernice Rímskeho misála, č. 149 (Missale Romanum, editio typica tertia, 2002), in: Liturgia 18 (2008), s. 236. Institutio generalis Missalis Romani, N. 149: “Sacerdos prosequitur Precem eucharisticam iuxta rubricas, que in singulis Precibus continentur. Si celebrans est Episcopus, in Precibus, post verba: Papa nostro N. subiungit: et me indígno fámulo tuo, vel post verba: Papae nostri N., subiungit: mei indígni fámuli tui. Si autem Episcopus extra dioecesim suam celebrat, post verba: Papa nostro N. subiungit: et me indígno fámulo tuo, et fratre meo N., Epíscopo huius Ecclésiae N., vel post verba: Papae nostri N., subiungit: mei indígni fámuli, et fratris mei N., Epíscopi huius Ecclésiae N. Episcopus dioecesanus, aut qui eidem in iure aequiparatus est, nominari debet hac formula: una cum fámulo Papa nostro N. et Epíscopo (vel: Vicário, Preláto, Praefécto, Abbáte) nostro N. Episcopos Coadiutorem et Auxiliares, non autem alios Episcopos forte praesentes, nominari licet in Prece eucharistica. Quando plures nominandi sunt, dicitur formula generali: et Epíscopo nostro N, eiúsque Epíscopis adiutóribus. In unaquaque Prece eucharistica, praedicta formulae aptandae sunt, normis grammaticorum attendis.” In: Missale Romanum ex decreto Sacrosancti Oecumenici Concilii Vaticani II instauratum, auctoritate Pauli PP. VI promulgatum, Ioannis Pali PP. II cura recognitum, editio typica tertia, Typis Vaticanis 2002, s. 48 – 49.
6. Can. 368 CIC — Ecclesiae particulares, in quibus una et unica Ecclesia catholica exsistit, sunt imprimis dioeceses, quibus nisi aliud constet, assimilantur praelatura territorialis et abbatia territorialis, vicariatus apostolicus et praefectura apostolica necnon administratio apostolica stabiliter erecta. Kán. 368 CIC: „Partikulárne cirkvi, v ktorých a z ktorých jestvuje jedna a jediná Katolícka cirkev, sú predovšetkým diecézy, ktorým sa, ak nie je zrejmé niečo iné, pripodobňuje územná prelatúra a územné opátstvo, apoštolský vikariát a apoštolská prefektúra, ako aj natrvalo zriadená apoštolská administratúra.“ In: Kódex kánonického práva, latinsko-slovenské vydanie, Bratislava 1996, s. 138 – 139.
7. Autor tejto štúdie oslovil dňa 23. 11. 2011 Diecéznu kúriu Benátskeho patriarchátu, ktorá je v súčasnosti – po preložení kardinála Angela Scolu do Milána – „sede vacante“. Poprosil odpoveď na tieto otázky: 1. Je v súčasnosti úrad patriarchu „sede vacante“? Odpoveď z kúrie patriarchátu prišla táto: „Odo dňa menovania kardinála Scolu do Milána, je stolec benátskeho patriarchu „sede vacante“. 2. A bolo by možné, žeby tam boli potom biskupskí vikári, ktorí počas „sede vacante“ padajú z úradu? Odpoveď: „Biskupskí vikári padli zo svojho úradu, keď nastalo „sede vacante“, ale apoštolský administrátor ich ustanovil za svojich poverených delegátov, každého pre svoj sektor.“ 3. Meno apoštolského administrátora „sede vacante“ sa má alebo nemá spomínať v eucharistickej modlitbe pri sv. omši alebo, ak áno, ako je vo vašom patriarcháte formulovaná? Odpoveď: „Meno apoštolského administrátora „sede vacante“ sa v eucharistickej modlitbe sv. omše nespomína a to preto, lebo je to v súlade so správnym výkladom Všeobecných smerníc Rímskeho misála.“ Pod odpovede sa podpísal Mons. Diego Sartorelli, vicekancelár Benátskeho patriarchátu a to vo svojej odpovedi zo dňa 25. 11. 2011.
8. SACRA CONGREGATIO PRO CULTU DIVINO, Decretum: De nomine Episcopi in prece eucharistica proferendo, in: Acta Apostolice Sedis, commentarium officiale, An. et vol. LXIV, Typis Polyglotis Vaticanis 1972, s. 692 – 694.
9. “Episcopus in prece eucharistica memoratur non tantum vel non praecipue honoris causa, sed ob causam communionis et caritatis, sive ad significandum oeconomum gratiae summi sacerdotii, sive ad divina auxilia pro eius persona et ministerio impetranda in ipsa celebratione eucharistiae, quae est totius actionis virtutisque Ecclesiae culmen et fons.” SACRA CONGREGATIO PRO CULTU DIVINO, Decretum: De nomine Episcopi in prece eucharistica proferendo, in: Acta Apostolice Sedis, commentarium officiale, An. et vol. LXIV, Typis Polyglotis Vaticanis 1972, s. 692.
10. „una cum fratre meo N., Episcopo (vel Prelato, Praefecto, etc.) huius Ecclesiae et me indigno famulo tuo“, in: SACRA CONGREGATIO PRO CULTU DIVINO, Decretum: De nomine Episcopi in prece eucharistica proferendo, in: Acta Apostolice Sedis, commentarium officiale, An. et vol. LXIV, Typis Polyglotis Vaticanis 1972, s. 694.

Hore