Vahy Main
 
IUS ECCLESIAE ET VERITAS
Ius et iustitia XVI Časopis v PDF Archív Tiráž Kontakt
 
1/2011
úvodník
Revidovanie trestného systému Cirkvi
prof. Ján Duda, PhD.

dokumenty
Úpravy noriem De gravioribus delictis
Kongregácia pre náuku viery

Motu proprio Sacramentorum Sanctitatis Tutela: historický úvod
Kongregácia pre náuku viery

komentáre
Význam publikovania nových noriem
o najťažších deliktoch
Federico Lombardi

Krátka relácia
o úpravách zavedených
v normách De gravioribus delictis
Kongregácia pre náuku viery

náučné články
Vplyv kardinála Ratzingera na revidovanie trestného kánonického systému
Mons. Juan Ignacio Arrieta

Rozdiel v právnej degradácii klerika „milosťou“ a „trestom“
prof. Ján Duda, PhD.

Teórie dôvodov trestného systému Cirkvi
prof. Ján Duda, PhD.

informácie
Zmeny v Rímskej kúrii
Dr. ICLic. Jozef Skupin
 
 
 
Valid HTML 4.0 Transitional
 
Valid CSS!

Význam publikovania nových noriem o najťažších deliktoch

Federico Lombardi, SJ

Lombardi
P. Federico Lombardi, SJ,
riaditeľ Tlačového strediska Svätej Stolice

Ide o poznámky, ktoré o normách De delictis gravioribus povedal riaditeľ Tlačového strediska Svätej Stolice páter Federico Lombardi, SJ.


V roku 2001 Svätý Otec Ján Pavol II. promulgoval dokument veľkého významu a to Motu proprio Sacramentorum santitatis tutela, ktorým Kongregácii pre náuku viery dal právomoc zaoberať sa a súdiť v rámci kánonického právneho poriadku určité kriminálne činy charakterizované ako veľmi ťažké, ktoré v minulosti patrili do rámca kompetencie iných dikastérií Rímskej kúrie alebo kompetencia ohľadom ich riešenia nebola celkom jasná. Spomínané Motu proprio (ide o „zákon“ v skutočnom zmysle slova) sprevádzali aplikačné a procedurálne predpisy známe ako „Normae de gravioribus delictis“. Počas nasledujúcich deviatich rokov skúsenosť s týmito normami akosi prirodzene priviedla k presvedčeniu, že ich treba doplniť a viac aktualizovať vzhľadom na vzniknuté pomery, ale aj ujasniť a zjednodušiť ich procedurálny charakter, aby sa stali účinnejšími a brali do úvahy nové problémy. Toto sa dosiahlo najmä vďaka „novým právomociam“, ktoré udelil pápež Kongregácii pre náuku viery, ktoré neboli organicky začlenené v pôvodných Normách. Došlo k tomu až teraz po systematickej revízii týchto Noriem.

Najťažšie delikty, ktoré táto normatíva postihuje, sa dotýkajú centrálnych bodov života Cirkvi čiže sviatosti Eucharistie a sviatosti pokánia, ale aj sexuálneho zneužívania mladistvých pod 18 rokov klerikmi. Práve posledný zo spomínaných deliktov vyvolal v posledných rokoch veľký záujem verejnosti a dal vznik a rozvoj intenzívnej diskusii o normách a procedúrach Cirkvi a najmä ako páchateľov týchto deliktov súdi a trestá. Preto je správne, aby mala verejnosť úplnú jasnosť o normatíve platnej v súčasnosti v týchto záležitostiach aby šlo o normatívu organicky usporiadanú a aby, ktokoľvek sa musí touto matériou zaoberať, sa v nej dokázal s ľahkosťou orientovať.

Prvým príspevkom pre objasnenie – adresovaným najmä tým, ktorí pracujú s informáciami – bola syntetizujúcou formou nedávno vydaná na internetovej stránke Svätej Stolice pod názvom „Príručka pre pochopenie základnej procedúry Kongregácie pre náuku viery týkajúca sa podaných žalôb zo sexuálneho zneužívania“. Ale uverejnenie týchto nových Noriem je čosi úplne iné, je aktuálnym oficiálnym právnym textom záväzným pre celú Cirkev.

Pre uľahčenie lektúry týchto Noriem neodbornou verejnosťou, ktorá sa však zaujíma o problematiku sexuálneho zneužívania, sa pokúsime postaviť „na svetlo“ niektoré dôležité aspekty.

Vzhľadom na predchádzajúce normy, novinkou týchto Noriem sú najmä tie predpisy, ktoré robia procedúru riešenia rýchlejšou, ako je možnosť neriešiť kauzu súdnym procesom, ale mimosúdnym dekrétom, či dokonca v obzvlášť závažných prípadoch predložiť záležitosť priamo Svätému Otcovi, aby klerika potrestal prepustením z klerického stavu.

Ďalšou novinkou, zameranou na zjednodušenie riešenia a berúc do úvahy súčasný vývoj v Cirkvi, je možnosť, aby členmi personálu tribunálu alebo advokátmi, alebo prokurátormi, boli nielen kňazi, ale aj laici.

Analogicky, vykonávanie týchto úloh nie je striktne viazané na doktorát z kánonického práva, ale kompetentnosť osôb môže byť odobrená aj iným spôsobom, napríklad licenciátom z kánonického práva.

Žiada sa poukázať aj na predĺženie času premlčania z desiatich na dvadsať rokov, pritom vždy ostáva možnosť zrušiť premlčanie aj po uplynutí tohto času.

Významnou novotou je, že osoby neužívajúce rozum boli postavené právne na roveň mladistvých a ich zneužitie bude rovnako trestané, akoby boli obeťami mladistvé osoby, ako aj zavedenie nového trestného činu: pedopornografie, ktorá je definovaná takto: „nadobudnutie, uchovávanie alebo šírenie akýmkoľvek spôsobom alebo prostriedkom pornografické obrázky osôb mladších než 14 rokov“, ak to spácha klerik.

Opätovne je zachovaná dôvernosť týchto procesov, aby sa chránila dôstojnosť osôb, ktorých sa proces dotýka.

Bod, ktorého sa Normy nedotýkajú, hoci je často predmetom verejnej diskusie, je spolupráca s občianskou vrchnosťou. Treba však brať do úvahy, že Normy sú súčasťou kánonického právneho poriadku, ktorý je sám osebe kompletný a úplne odlišný od právneho poriadku štátu. Napriek tomu možno k tejto téme poznamenať, čo pripomína „Príručka pre pochopenie základnej procedúry...“ v sekcii nazvanej „Predbežné konanie“ uverejnená na internetovej stránke Svätej Stolice: „Nech sa vždy zachovávajú predpisy civilných zákonov, ktoré sa týkajú oznámenia kriminálnych činov civilnej vrchnosti“ . To znamená, že v praxi navrhnutej Kongregáciou pre náuku viery je potrebné zachovať predpisy zákonov konkrétnej krajiny vo vhodnom čase, nie však počas kánonického riešenia alebo po jeho ukončení.

Zverejnenie Noriem veľmi pomohlo právnej istote v oblasti, v ktorej je Cirkev dnes tak silne je povinná konať a riešiť problémy právnicky dôsledne a transparentne, aby tak plne dala odpoveď na spravodlivé očakávania týkajúce sa obrany morálnej integrity a evanjeliovej svätosti, ktorú od nej veriaci, ale aj verejná mienka právom očakávajú a ktorú Svätý Otec neustále ohlasuje.

Je však prirodzené, že sú potrebné aj iné riešenia a iniciatívy zo strany rôznych cirkevných ustanovizní. Pokiaľ ide o Kongregáciu pre náuku viery, táto zároveň skúma a študuje, ako pomôcť biskupom vo svete, aby boli spôsobilí naformulovať a vytvoriť účinné a potrebné direktívy, ktoré by boli schopné čeliť problematike sexuálneho zneužívania mladistvých členmi kléru v oblasti aktivít a ustanovizní spojených s Cirkvou a berúc do úvahy aj situáciu a problémy spoločnosti, v ktorej pôsobia.

Ďalším kľúčovým krokom bude to, aby Cirkev dokázala pretlmočiť do stabilnej praxe a neustálej zodpovednosti výsledky náuky a zrelých úvah, ktoré sa zrodili počas tak bolestných udalostí a s ňou súvisiacej „krízy“ spôsobenej sexuálnym zneužívaním mladistvých členmi kléru.

Ako doplnenie tohto krátkeho zoznamu hlavných noviniek obsiahnutých v „Normách“ bude dobre poukázať aj na tie, ktoré sa vzťahujú na delikty inej povahy. Hoci ani v týchto prípadoch nejde ani tak v podstate o nové veci, ako skôr o zaradenie už doteraz platnej normatívy za účelom dosiahnutia komplexnejšej a viac organicky usporiadanej normatívy o „najťažších deliktoch“ rezervovaných Kongregácii pre náuku viery.

Aby sme boli viac konkrétni, boli tu zaradené: delikty proti viere (heréza, apostázia a schizma), na riešenie ktorých sú normálne kompetentní ordinári, ale Kongregácia sa stala kompetentnou pre podanie apelácie; nahrané záznamy zo sviatostnej spovede a ich rozširovanie, proti ktorým bol stanovený trest Dekrétom v roku 1988 a pokus o vysviacku ženy, proti čomu bol taktiež vynesený trest Dekrétom v roku 2007.


Pôvodný text je uverejnený na www.vatican.va


Autor:
Federico Lombardi, SJ,
riaditeľ Tlačového strediska Svätej Stolice

Z talianskeho jazyka preložil:
prof. Ján Duda, PhD.

Preklad revidovali:
Doc. JCDr. Miloš Pekarčík, PhD.
JCDr. Jozef Bagin, PhD.
Hore