Vahy Main
 
IUS ECCLESIAE ET VERITAS
Ius et iustitia XVI Časopis v PDF Archív Tiráž Kontakt
 
2/2007
úvodník
Prechodní pápeži
prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

dokumenty
Summorum Pontificum
Benedikt XVI.

List biskupom pri príležitosti publikovania apoštolského listu Summorum Pontificum
o používaní rímskej liturgie spred reformy
v roku 1970
Benedikt XVI.

komentáre
Komentár k motu proprio Summorum Pontificum
prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

náučné články
Jurisdikcia
pravoslávnych biskupov po Druhom vatikánskom koncile
Ivan Žužek, SJ

Násilie páchané na ľuďoch s mentálnym postihnutím
JUDr. Ľubica Cehlárová

Vyživovacia povinnosť
na Slovensku
Mgr. Štefan Machaj

osobnosti
Annibale Bugnini
Reformátor pokoncilovej rímskej liturgie
prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

informácie
Porovnanie biskupského omšového oblečenia oboch foriem rímskeho rítu
Dr. Jozef Skupin
 
 
 
Valid HTML 4.0 Transitional
 
Valid CSS!

Vyživovacia povinnosť na Slovensku

Mgr. Štefan Machaj

deti

Právny poriadok SR obsahuje systém zákonnej vyživovacej povinnosti. S účinnosťou od 1. apríla 2005 upravuje ho zákon o rodine č. 36/2005 Z. z., ktorý je jedným z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa vykonáva čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky.(1) Tejto právnej norme predchádzal zákon o rodine č. 94/1963 Zb. v znení neskorších platných právnych predpisov, platný od 1. apríla 1964, ktorý neobsahoval niektoré z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. V prvej hlave tretej časti zákona o rodine platného od 1. apríla 2005, ktorú zákonodarca označil pojmom „výživné“, sú upravené druhy vyživovacej povinnosti,(2) a to vyživovacia povinnosť: rodičov k deťom (§ 62 – § 65), detí k rodičom (§ 66 – § 67), medzi ostatnými príbuznými (§ 68 – § 70), medzi manželmi (§ 71), príspevok na výživu rozvedeného manžela (§ 72 – § 73), príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke (§ 74). Táto povinnosť nie je len právnou, ale aj morálnou povinnosťou(3) a úzko nadväzuje na problematiku riešenú cirkevnými súdmi v tom zmysle, že ak sa zaoberajú kauzami manželskej nulity a eventuálne deklarujú manželstvo za neplatné, zainteresované stránky sa musia vysporiadať aj s problémom vyživovacej povinnosti. Preto je možno dôležité, aby cirkevní sudcovia a duchovní pastieri vôbec poznali aj túto stránku problému.


Výživné

Pojem „výživné“ v zákone o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len ZR) nie je konkrétne definovaný. Z jeho úpravy obsiahnutej v zákone je nepochybné, že ide o zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo v inom rodinnom vzťahu. Výživným sa neprispieva len na stravu, ako si to vysvetľujú niektorí viazaní touto povinnosťou, ale „výživou“ dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, bývanie na internáte, ale aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa, a to aj v dobe, keď je už schopné zabezpečovať si prostriedky na výživu, keď nemá ešte možnosť bývať vo svojom byte. Toto právo bývania je založené na tzv. rodinnoprávnom vzťahu, ktorý by bolo možné ukončiť, ak by dieťa toto svoje právo bývania zneužívalo proti rodičom, alebo ak by bez vážneho dôvodu marilo získanie vlastného bytu (napr. v situácii spoločného bývania viacpočetných rodín a pod.). Zákonnou povinnosťou rodičov k deťom je zabezpečiť výživu alebo životné podmienky dieťaťa.


Vymedzenie osôb

Pojem povinná osoba pri plnení vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa vzťahuje na rodičov. Ide o vyživovaciu povinnosť ex lege a nie o povinnosť, ktorá vznikne až na základe rozhodnutia súdu.(4) Vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k ich maloletému dieťaťu je obsiahnutá v úprave rodičovských práv a povinností.(5) Obsah demonštratívneho výpočtu rodičovských práv a povinností uzákonených v ZR sa nevzťahuje iba na maloleté dieťa. Každá povinná osoba plní vyživovaciu povinnosť sama za seba. Ak má dieťa len jedného rodiča, vyživovaciu povinnosť plní tento rodič v celom rozsahu. Môže však nastať situácia, kedy rodičia nemôžu plniť vyživovaciu povinnosť. Vtedy má dieťa právny nárok na výživné od ostatných príbuzných, napr. od prarodičov.(6) Oprávnenou osobou je dieťa, t. j. potomok v prvom stupni, pričom môže ísť o maloletého oprávneného alebo plnoletého oprávneného.


Vznik vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť vzniká narodením dieťaťa(7) a trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Posúdenie schopnosti dieťaťa samo sa živiť je individuálne. Závisí od posúdenia konkrétneho prípadu, nakoľko schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane.(8) Je prípustné, že táto skutočnosť nenastane nikdy. Táto povinnosť nezaniká dovŕšením veku plnoletosti,(9) preto dovŕšenie plnoletosti nie je určujúcim kritériom vo veci skončenia vyživovacej povinnosti. Veková hranica 18 rokov má význam len z procesného hľadiska postavenia účastníkov v občianskom súdnom konaní a má vplyv na formu začatia takéhoto súdneho konania a na plnenie funkcie kolízneho opatrovníka.(10) Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej – hocijakej – zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávnenej osoby, preto ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Vždy treba prihliadať aj na to, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Plnoleté dieťa, ktoré napr. študuje na vysokej škole, alebo je zdravotne postihnuté a nie je schopné samo sa živiť, má právo na výživné od svojich rodičov.(11) Po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa nemusí byť začaté nové súdne konanie o určenie vyživovacej povinnosti, lebo plnoletosťou toto rozhodnutie nezaniká, ale trvá naďalej, ak naďalej trvajú okolnosti, za ktorých bolo výživné určené. To však neplatí, ak táto povinnosť nebola určená už počas maloletosti dieťaťa. Konanie o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu možno začať len na návrh.(12)


Určenie vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť zaniká biologickým rodičom, ak je dieťa osvojené a vzniká osvojiteľom odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o osvojení.(13) V tomto kontexte je potrebné podotknúť, že do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o osvojení môže byť osvojenie z vážnych dôvodov zrušené. Tým sa obnoví vyživovacia povinnosť biologickým rodičom.(14) V prípade zverenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti,(15) vyživovacia povinnosť biologickým rodičom nezaniká. Rodičia sú povinní plniť výživné orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vyživovacia povinnosť sa určí rodičom dieťaťa alebo iným osobám, ktoré sú povinné poskytovať maloletému dieťaťu výživné aj v tom prípade, ak súd rozhodne: o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti – v tomto prípade je povinnosť plniť výživné do rúk osoby, ktorej bolo dieťa zverené;(16) o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy – v týchto prípadoch je povinnosť plniť výživné zariadeniu, do ktorého bolo dieťa umiestnené,(17) pričom osoba zabezpečujúca náhradnú osobnú starostlivosť, ako aj zariadenie ústavnej starostlivosti a zariadenie ochrannej výchovy sú iba platobným miestom.

Výživné je právnym nárokom dieťaťa. Zákon pred potreby rodiča kladie potreby dieťaťa.(18)


Zánik vyživovacej povinnosti

Zánik vyživovacej povinnosti je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou. U dieťaťa sa zohľadňuje vek, jeho zdravotný stav, štúdium ako príprava na budúce povolanie a uplatnenie sa v spoločnosti, samotná schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho majetkové pomery atď. Dieťa je schopné samo sa živiť až vtedy, keď je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pritom musí to byť práca, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a psychickým schopnostiam a potrebám spoločnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká aj v prípadoch, kedy nastane niektorá z právnych skutočností, napr. smrť dieťaťa, smrť rodiča, uzavretie manželstva a pod. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zaniká, ak dieťa uzavrelo manželstvo. V tomto prípade nie je rozhodujúce, či došlo k uzavretiu manželstva pred dosiahnutím osemnásteho roku veku dieťaťa, alebo po jeho dosiahnutí. Relevantná je však tá skutočnosť, že uzavretím manželstva sa dieťa stáva plnoletým občanom. K zániku v tomto prípade dochádza aj z toho dôvodu, že vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom. Rodičia sú povinní túto vyživovaciu povinnosť plniť podporne len vtedy, ak manžel vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti nie je schopný ju plniť vôbec, alebo nie v plnej miere, napr. tým, že študuje na vysokej škole dennou formou štúdia.(19)

Vyživovacia povinnosť zaniká smrťou povinného alebo oprávneného. To znamená, že vyživovacia povinnosť nemôže prejsť na dedičov, okrem situácií, keď nedoplatok na výživnom ku dňu smrti povinného môže sa stať predmetom dedenia, ako v dedičskom konaní uplatnená pohľadávka oprávneného.(20)

V praxi môže dôjsť k situácii, že vyživovacia povinnosť, ktorá už raz zanikla priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, sa môže v určitých prípadoch obnoviť. Najčastejším dôvodom je strata schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Napr. dieťaťu sa zhorší zdravotný stav natoľko, že nemôže pracovať a nespĺňa podmienky na iný spôsob zabezpečenia jeho výživy – dávkami sociálnej pomoci. V takomto prípade je možné vyživovaciu povinnosť obnoviť.

Ak bolo výživné určené rozhodnutím súdu, tak zaniká na základe rozhodnutia súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Len samotné naplnenie skutočnosti, že nastal právny stav, kedy dieťa je schopné samo sa živiť, nezbavuje povinnú osobu povinnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu bez toho, aby vo veci rozhodol súd. Preto ak odpadnú predpoklady, ktoré zákon vyžaduje pre učenie výživného, povinná osoba môže podať návrh na súd, ktorým sa bude domáhať zrušenia tejto povinnosti.(21)


Kvantitatívne určenie vyživovacej povinnosti u obidvoch rodičov

Obidvaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.(22)

To znamená, že vyživovacia povinnosť je pre obidvoch rodičov kvalitatívne rovnaká, ale kvantitatívne rozdielna. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaký. Kvantita je daná schopnosťami a možnosťami každého rodiča. Zohľadňujú sa majetkové pomery, zárobkové schopnosti, plnenie vyživovacej povinnosti voči ďalším osobám a životná úroveň každého z rodičov. Nie je rozhodujúce, či oprávnená a povinná osoba spolu žijú v spoločnej domácnosti, ani to, či sa osobne stretávajú, alebo iným spôsobom komunikujú, ale rozhodujúce sú skutočnosti, ktorými sú oprávnené potreby dieťaťa.(23)

ZR upravuje právnu domnienku, že priemerný mesačný príjem povinného rodiča je dvadsaťnásobok sumy životného minima určeného zákonom. Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,(24) je povinný v prípade súdneho konania súdu ich preukázať, predložiť doklady na vyhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov(25) zistiť aj ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci určenia výšky výživného. Ak rodič nesplní túto povinnosť, prezumuje sa,(26) že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje sumu rovnajúcu sa dvadsaťnásobku zákonom určeného životného minima. Zákon umožňuje považovať osobnú starostlivosť rodiča o dieťa za spôsob plnenia vyživovacej povinnosti, ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je podstatne nižšia než životná úroveň druhého rodiča. Posúdenie, či plnením osobnej starostlivosti o dieťa je vyživovacia povinnosť úplne vyvážená alebo len sčasti, je v kompetencii súdu. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvalo žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Povinný rodič sa v tomto prípade musí starať o členov domácnosti a uspokojovanie ich potrieb alebo o veci, ktoré tvoria spoločnú domácnosť. Treba tiež zdôrazniť, že výživné je možné určiť aj v tom prípade, keď rodičia spolu žijú, ale jeden z nich si dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť napr. preto, že nadmerne požíva alkoholické nápoje, hrá hazardné hry, nezaujíma sa o dieťa, neprispieva na výživu dieťaťa a potreby rodiny a pod.(27)

Prednosť pred určením výšky výživného voči maloletým deťom formou súdneho rozhodnutia má dohoda rodičov. Ak sa rodičia dohodnú v konaní o úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na výške výživného, tak je potrebné túto dohodu schváliť súdom.(28)

Rodičovská dohoda schválená súdom má účinky právoplatného súdneho rozhodnutia. Ak povinná osoba zaviazaná rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou rodičovskou dohodou k plneniu vyživovacej povinnosti dobrovoľne neplní takto určenú vyživovaciu povinnosť alebo sa omešká s jej plnením, takéto rozhodnutie alebo rodičovská dohoda schválená súdom po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti je podkladom pre vykonanie exekúcie.(29) Určenie výživného je spravidla súčasťou rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd vo svojom rozhodnutí určí, ktorému z rodičov zveruje dieťa do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má ten rodič, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na výživu dieťaťa. Teda určí povinnosť plniť výživné tomu rodičovi, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti a určí aj peňažnú sumu výživného, ktoré je splatné do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.(30)

Pokiaľ majú rodičia dve a viac detí, výživné súd určí na každé dieťa samostatne. Na záver tejto časti považujem za dôvodné podotknúť, že dohoda o výživnom medzi povinnými osobami a oprávnenou osobou je akceptovateľná len vtedy, ak ide o plnoleté osoby. Ak povinná osoba neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť, o jej plnení rozhodne súd.(31)


Výška výživného

Výška, ako hodnota výživného, zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa vzhľadom na jeho fyzický vek, zdravotný stav, prípravu na budúce povolanie a pod. Súčasná právna úprava považuje za odôvodnené potreby dieťaťa aj tvorbu úspor, iba ak to umožňujú majetkové pomery rodiča. Súd vo výroku rozhodnutia určí celkovú sumu výživného a zároveň vyčlení čiastku z tejto sumy určenú na tvorbu úspor. V prípade, že je dieťa maloleté, súd rozhodne, aká časť výživného(32) bude plnená k rukám osoby, ktorá sa o neho stará, a prípadne aká časť bude vyčlenená na tvorbu úspor. Tým je dieťaťu priznané právo ex lege podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Suma určená na tvorbu úspor je splatná na osobitný účet, ktorého majiteľom je maloletý, spravidla zriadený rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti. Akékoľvek nakladanie s tam uloženými finančnými prostriedkami je možné len na základe schválenia súdu.(33) Súhlas súdu sa vyžaduje do doby, pokiaľ dieťa nenadobudne plnoletosť.(34)

Plnenie výživného do budúcna

Tzv. tezaurácia výživného je jednou z noviniek zavedených v oblasti vyživovacej povinnosti. ZR umožňuje zaviazať povinného rodiča na zloženie finančnej čiastky na splatné výživné pre maloleté dieťa v budúcnosti.(35)

Oprávnenou osobou v tomto prípade je len maloleté dieťa, nikdy nie plnoletá osoba. Dôvodom zloženia finančnej sumy môže byť nepravidelnosť príjmov povinného rodiča, najmä ak je sezónnym zamestnancom, ale taktiež dlhodobý pobyt povinnej osoby v cudzine, prípadne jeho vysťahovanie sa do cudziny a pod. Tento právny inštitút nemožno chápať ako spôsob úplného vyrovnania výživného, nakoľko nemožno dopredu vylúčiť, že dieťaťu v čase nároku na výživné nevzniknú aj ďalšie odôvodnené potreby, prípadne dôjde k devalvácii meny alebo iným pre dieťa negatívnym nepredvídateľným zmenám, alebo naopak, dieťa bude schopné samo sa živiť. Preto výška tezaurovaného výživného závisí od konkrétnych dôvodov, pre ktoré súd svojím rozhodnutím zaviazal povinného k povinnosti plniť výživné touto formou, ale aj od majetkových pomerov povinného, oprávnených potrieb oprávneného a pod.


Minimum výživného

ZR zaviedol nové ustanovenie, podľa ktorého sa určuje minimálna výška výživného. Rodičia sú povinní plniť vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu, tzn. výživné nesmie byť určené nižšie ako 30 % sumy životného minima.(36) Každá povinná osoba musí prispievať na výživu dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, aj keď je to na úkor seba, lebo plnenie výživného má prednosť pred inými výdavkami povinnej osoby. Ak je dieťa vlastníkom (spoluvlastníkom) majetku, nadobudnutého napr. dedičstvom, darovaním, reštitúciou, ak má príjmy v podobe výnosov z kapitálových vkladov, dividend a pod., táto skutočnosť sa berie do úvahy pri určovaní vyživovacej povinnosti. Potom aj keď rodič má povinnosť poskytnúť svojmu plnoletému dieťaťu aspoň minimálne výživné, nevznikne dieťaťu právo na výživné od rodiča, lebo má evidentne lepšie majetkové pomery než jeho povinný rodič. Táto skutočnosť neplatí, ak ide o maloleté dieťa.(37)


Ďalšie právne skutočnosti

V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho. Vôbec sa teda nepremlčujú práva osobnej povahy. Medzi takéto práva patrí rovnako aj právo na výživné.(38) Avšak hoci sa právo na výživné nepremlčuje, premlčujú sa jednotlivé splátky výživného ako majetková forma jeho plnenia. Pokiaľ už bola súdom právoplatne uložená povinnosť plniť splatné výživné (ide o minulé obdobie, napr. od podania návrhu na súd), potom sa tieto splátky premlčujú v desaťročnej dobe.(39) Výživné pre maloleté dieťa možno určiť tri roky spätne od podania návrhu na určenie tejto povinnosti, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery v čase, v ktorom sa výživné priznáva.(40)

Pre plnoleté dieťa sa spätné výživné neurčuje. Povinný je povinný plniť výživné na dieťa riadne a včas, t. j. formou pravidelných opakujúcich sa sumách splatných vždy mesiac dopredu do rúk osoby, ktorej dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti. Ak je dieťa na krátkodobom pobyte u rodiča, ktorý nemá toto dieťa zverené do svojej starostlivosti, táto skutočnosť ešte nie je dôvodom na dočasné pozbavenie povinnosti platiť výživné. Nie je však vylúčené, že aj takáto právna skutočnosť môže nastať.


Právna istota

Účelom rozhodnutia súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti je dosiahnuť právnu istotu o právnej existencii a výške výživného, ak sú v reálnom živote tieto skutočnosti problematické alebo medzi účastníkmi sporné. Účastníkom konania o výživnom je aj maloleté dieťa, a keďže nemá procesnoprávnu spôsobilosť, musí byť zastúpené opatrovníkom. V konaní pred súdom maloleté dieťa zastupuje kolízny opatrovník, ktorý má v takomto konaní postavenie účastníka konania – zúčastňuje sa súdneho pojednávania, navrhuje dôkazy a ich vykonanie, vyjadruje sa ku všetkým skutočnostiam v prejednávanej veci, navrhuje ako súd má vo veci rozhodnúť a pod. Kolízny opatrovník v súdnom konaní predovšetkým chráni práva a právom chránené záujmy dieťaťa. Jeho zastupovanie je nevyhnutné a pre dieťa prospešné aj z toho dôvodu, že môže napr. vzniknúť kolízia záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. Kolíznym opatrovníkom dieťaťu je väčšinou orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.(41)


Úprava výšky výživného

Plnenie vyživovacej povinnosti je vo väčšine prípadov dlhodobou záležitosťou. V priebehu jej plnenia sa môžu zmeniť podmienky, ktoré boli rozhodujúcimi skutočnosťami pre jej existenciu, ale aj pre trvanie a rozsah. Ak nastane zmena pomerov na strane povinného alebo dieťaťa, je možné podať návrh na zníženie alebo zvýšenie výšky výživného, pričom súd nie je viazaný takýmto návrhom. Súd môže rozhodnúť o zvýšení výživného, rovnako o znížení výživného alebo o zamietnutí návrhu na zmenu určenej výšky výživného. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výšky výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.(42) Toto však neplatí vtedy, ak ide o plnoleté dieťa. V takom prípade sa spotrebované výživné musí vrátiť v celom rozsahu prijatého bezdôvodného plnenia. V konaní o úprave výšky výživného súd preskúma, či existujú dôvody na zníženie výživného a či tieto dôvody sú opodstatnené.(43) Opodstatneným dôvodom na strane povinného môže byť napr. strata zamestnania, zníženie príjmu, zhoršenie zdravotného stavu a v dôsledku toho obmedzená možnosť plniť súdom určenú povinnosť voči dieťaťu, existencia ďalšej vyživovacej povinnosti a pod. Za neopodstatnené príčiny na strane povinného sa považuje strata zamestnania z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, podanie výpovede z pracovného pomeru, neuvážené skončenie podnikania a tým strata príjmu, odmietnutie dedičstva a pod. O zvýšení výživného súd rozhodne, ak sa trvalo zlepší príjem povinného, ak povinný získa majetkový prospech, napr. nadobudnutie majetku dedičstvom, finančná výhra v lotérii a pod., zlepšenie zdravotného stavu, nastúpenie do zamestnania toho rodiča, ktorému je uložená povinnosť platiť výživné, získanie živnostenského alebo iného oprávnenia na podnikanie a pod. Opodstatnené potreby dieťaťa sú častým dôvodom podania návrhu na zvýšenie sumy výživného. Súd pritom zisťuje, či sú dané dôvody na takéto zvýšenie a či sú tieto potreby odôvodnené. Najčastejšie vyskytujúce sa dôvody sú: nástup dieťaťa do školy, prechod do druhého stupňa základnej školy, štúdium na strednej alebo vysokej škole, zhoršenie zdravotného stavu, športové aktivity, umelecké nadanie a iné. V konaní o výživnom nie je súd návrhom viazaný, ale skúma podmienky priznania resp. odňatia ex offo.(44)


Vymáhateľnosť práva

Väčšina povinných si svoje vyživovacie povinnosti dobrovoľne, riadne a včas plní. V praxi však vznikajú situácie, kedy povinné osoby neplnia svoju vyživovaciu povinnosť vôbec alebo len sčasti. Neplnenie vyživovacej povinnosti povinnými osobami je spoločensky nežiaducim fenoménom. Ak si rodičia svoju vyživovaciu povinnosť neplnia a zanedbávajú rodičovské práva a povinnosti, je potrebný zásah štátneho orgánu. V prípade dobrovoľného neplnenia vyživovacej povinnosti je tento právny nárok vymáhateľný cestou vykonania exekúcie.(45)

Podľa § 71 ods. 2 písm. a) Exekučného poriadku medzi prednostné pohľadávky patria pohľadávky výživného.(46) Ako účinný prostriedok na zabezpečenie riadneho a včasného plnenia výživného pre dieťa sa ukazuje podanie trestného oznámenia na povinného, ktorý si neplní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.(47)


Náhradné výživné

Dieťaťu vzniká právny nárok na vyplácanie náhradného výživného od štátu vtedy, ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v určenej výške najmenej za tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace a platenie výživného nie je možné zabezpečiť výkonom súdneho rozhodnutia počas najmenej troch mesiacov a ak dieťa má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a riadne plní povinnú školskú dochádzku. Žiadateľ, ktorý uplatňuje nárok na náhradné výživné podaním žiadosti, pripojí k žiadosti právoplatné rozhodnutie alebo súdom schválenú dohodu, ktorým bola povinnej osobe určená povinnosť platiť oprávnenej osobe výživné.(48) Ak príslušný orgán rozhodol o poskytnutí náhradného výživného, podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie trestného stíhania povinnej osoby pre zanedbanie povinnej výživy, ak tak už neurobil oprávnený alebo žiadateľ.(49) V tomto kontexte príjem žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú nesmie byť vyšší ako 2,2 násobok sumy životného minima. Náhradné výživné je upravené zákonom č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom v znení neskorších platných právnych predpisov. Kompetentným orgánom pri vymáhaní výživného, ak povinná osoba žije v zahraničí, je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, so sídlom v Bratislave.(50)


Záver

V zmysle čl. 41 Ústavy SR je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva, kde okrem iného je ústavou zaručené právo detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu.(51) ZR je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle ZR právnym nárokom dieťaťa. Právo dieťaťa na výživné je ovplyvňované právnymi skutočnosťami, ktoré vedú k vzniku, zmene a zániku práva na výživné. Do celého tohto procesu vstupujú za určitých okolností nielen povinné a oprávnené osoby, ale aj štátne orgány, a to predovšetkým súdy a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorých jednou zo základných úloh je dbať o zabezpečenie práv a právom chránených záujmov detí.


Lektorovali:
JUDr. Michal Komara, PhD.
JUDr. Tamara Maďarová

Riassunto in italiano:

IL DOVERE ALIMENTARIO IN SLOVACCHIA

(Štefan Machaj, ha fatto gli studi giuridici e teologici, é avvocato)

Il dovere alimentario in Slovacchia é regolato dalle leggi statali. Si stratta sopratutto il dovere stabilito dalla Costituzione della Repubblica, dalla Legge 36/2005 e altri leggi che sono oggi in vigore. L´autore, un avvocato - ed esperto in leggi statali e canonici relativi al matrimonio e la famiglia – puntualmente descrive tutti i doveri giuridici dei genitori verso i propri bambini.

Poznámky:

1. Porov. čl. 41 zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších platných právnych predpisov.

2. Porov. J., SVOBODA A KOL., Zákon o rodine. Komentár, judikatúra, súvisiace predpisy a vzory rodinno – právnych podaní. Bratislava : Eurounion, 2005, s. 162-196.

3. Porov. F., TONDRA, Morálna teológia II. Spišská Kapitula – Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 1996, s. 80.

4. Porov. § 62 ods. 1 ZR. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, ktorou sú deti.

5. Porov. § 28 ods. 1 písm. a) ZR.

6. Porov. § 68 ZR. Porov. § 10 OZ č. 40/1964 Zb. v znení neskorších platných právnych predpisov.

7. K pojmu „dieťa“ pozri § 82 až 96 ZR. Matka je v zmysle § 82 ZR žena, ktorá dieťa porodila. Otec je muž, ktorému svedčí domnienka otcovstva, kým sa nepreukáže opak. Pojem „dieťa“ nemožno stotožňovať s pojmom maloletý, ako to robí napr. Dohovor o právach dieťaťa v čl. 1 Oznámenia č. 104/1991 Zb., resp. viazať zánik práva na výživu na konkrétny rok života oprávneného, ako napr. pri poskytovaní dávok vo forme prídavku na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.).

8. Porov. § 62 ZR

9. Porov. § 8 OZ č. 40/1964 Zb. v znení neskorších platných právnych predpisov.

10. Porov. § 65 ZR. Porov. tiež R 18/1975 (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaná Najvyššími súdmi ČSFR, ČR a SR do 31. 12. 1992 a Najvyšším súdom SR od 1. januára 1993).

11. Porov. PAVELKOVÁ, B., KUBÍČKOVÁ, G., ČEČOTOVÁ, V.: Zákon o rodine. Komentár s judikatúrou. Šamorín : Heuréka, 2005, s. 205.

12. Porov. § 65 ods. 3 ZR. Aktívne legitimované na podanie návrhu je plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Pasívne legitimovaný je rodič, ktorý si voči tomuto dieťaťu riadne neplní vyživovaciu povinnosť. Pritom nie je rozhodujúce, či oprávnený a povinný spolu žijú v spoločnej domácnosti a ani to, či sa stýkajú, resp. spolu komunikujú. Výživné pre plnoleté dieťa možno priznať najskôr odo dňa podania návrhu na súd, nie spätne, ako je to u maloletých. Aj napriek tomu musí súd skúmať, či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozhodnutie vo veci, či rodič neplní výživné dobrovoľne v dostatočnej miere.

13. Porov. § 97 a § 103 ZR. Pokiaľ dôjde k osvojeniu dieťaťa, spolu s ostatnými rodičovskými právami a povinnosťami zaniká aj povinnosť biologických rodičov vyživovať dieťa a táto povinnosť vzniká osvojiteľom.

14. Porov. § 107 ZR.

15. Porov. § 48 ZR.

16. Porov. § 45 ZR.

17. Porov. § 54 ZR.

18. Porov. § 62 ods. 1, 3 a 5 ZR.

19. Porov. R 4/1982.

20. Porov. § 460 a nasl. OZ č. 40/1964 Zb. v znení neskorších platných právnych predpisov.

21. Porov. PAVELKOVÁ, B., KUBÍČKOVÁ, G., ČEČOTOVÁ, V., Zákon o rodine. Komentár..., s. 205.

22. Porov. § 62 ods. 2 ZR.

23. Porov. PAVELKOVÁ, B., KUBÍČKOVÁ, G., ČEČOTOVÁ, V.: Zákon o rodine. Komentár..., s. 206-227.

24. Porov. § 5 až 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších platných právnych predpisov.

25. Porov. Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Porov. tiež § 63 ZR.

26. Slovo prezumpcia v právnickej terminológii vyjadruje zásadu „určitú skutočnosť pokladá zákon za existujúcu bez ohľadu na pravý stav veci“; „Praesumptio iuris (legis) tantum“ – iba právna (zákonná) domnienka (t. j. vyvrátiteľná); prezumpcia neviny je zásadou trestného konania „hľadieť na obžalovaného do právoplatného rozhodnutia súdu ako na nevinného“; (Porov. REBRO, K.: Latinské právnické výrazy a výroky. Bratislava : Obzor, 1986, s. 204, ako aj ŠALING, S., IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z.: Tezaurácia. In: ŠALING, S., IVANOVÁ- ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z.: Slovník cudzích slov. Bratislava : SAMO, 2000, s. 984).

27. Porov. PAVELKOVÁ, B., KUBÍČKOVÁ, G., ČEČOTOVÁ, V.: Zákon o rodine. Komentár..., s. 208-209.

28. Porov. § 24 ods. 2 ZR.

29. Zákonodarca v § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ustanovil: „Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.“ Porov. TOMAŠOVIČ, M., Exekučný poriadok s komentárom, s. 68-78.

30. Porov. § 24 ods. 1, 4 ZR. K predbežnej vykonateľnosti rozsudkov odsudzujúcich na plnenie výživného pozri ust. § 162 Občianskeho súdneho poriadku.

31. Porov. § 78 ZR.

32. Ide vždy o bežné výživné plnené povinnou osobou.

33. Porov. § 28 OZ č. 40/1964 Zb. v znení neskorších platných právnych predpisov a ust. § 176 Občianskeho súdneho poriadku č. 93/1963 Zb. v znení neskorších platných právnych predpisov.

34. Porov. § 8 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších platných právnych predpisov.

35. Slovo tezaurácia v slovenskom jazyku vyjadruje hromadenie peňazí súkromnými osobami.

36. Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. v znení zákona č. 372/2004 a zákona č. 262/2005 Z. z. činí výška životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa sumu 2.150,- Sk; pôjde o sumu 645,- Sk mesačne. Aj štát prispieva v podobe prídavku na dieťa – oprávnený rodič má nárok na prídavok na dieťa; podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa je to suma 500,- Sk mesačne (§ 62 ods. 2, 3 ZR).

37. Podľa § 75 ods. 2 ZR „Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.“

38. Porov. § 98 ZR. Porov. J. SVOBODA A KOL., Občiansky zákonník. Komentár..., s. 136-139.

39. Porov.: § 110 OZ č. 40/1964 Zb. v znení neskorších platných právnych predpisov.

40. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní zväčša svoju vyživovaciu povinnosť v podobe osobnej starostlivosti o dieťa a zabezpečovaním jeho bytových potrieb, preto súd o jeho vyživovacej povinnosti nerozhoduje. Súd musí vykonať všetky dostupné dôkazy, aj tie, ktoré účastníci konania o výživnom nenavrhnú. Rozsudok súdu vo svojej výrokovej časti musí obsahovať výšku dlžného výživného, prípadne výrok o tom, že zameškané výživné povoľuje splácať v splátkach, ktoré musia byť presne vymedzené čo do ich výšky a splatnosti.

41. Pozri § 71 a nasl. zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

42. Porov. § 78 ods. 2 ZR.

43. V tomto konaní je „prelomená“ jedna z procesných zásad – uplatnenie prekážky res iudicatea (rozhodnutej veci). Občiansky súdny poriadok v ust. § 159 ods. 3 určuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. Sám však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, preto svojím ust. § 163 výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok; ide o výhradu clausula rebus sic stantibus (ak by sa pomery zmenili, zmluva stráca platnosť). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie rodičovskej dohody. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Ale len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

44. Porov. § 81 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších platných právnych predpisov – tzv. beznávrhové konania.

45. Porov. § 2 ods. 1 a § 38, 39, 63 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Dňa 1. 9. 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších platných právnych predpisov. Po nadobudnutí účinnosti tohto právneho predpisu exekučné konanie je možné viesť len prostredníctvom privátnych exekútorov. Podľa § 372m ods. 1, 3 tohto zákona v konaniach o výkon rozhodnutia začatých do 31. 8. 2005 musí oprávnený podať do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok) a zároveň v tejto lehote oznámiť podanie návrhu na výkon rozhodnutia exekúcie súdu, ktorý viedol výkon rozhodnutia. Ak oprávnený neoznámi súdu, že podal návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, súd konanie o výkone rozhodnutia zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

46. § 279 ods 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších platných právnych predpisov.

47. V roku 2006 Okresná prokuratúra v Liptovskom Mikuláši viedla stíhanie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy: podľa § 213 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších platných právnych predpisov : ukončené trestné stíhanie voči 64 osobám, z toho bolo stíhaných 5 žien; obžalovaných bolo 20 osôb, z toho 1 žena; podľa § 207 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.: ukončené trestné stíhanie voči 25 osobám, z toho 1 žena; obžalovaných bolo 10 osôb. V roku 2006 Okresná prokuratúra v Ružomberku viedla stíhanie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy : podľa § 213 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších platných právnych predpisov : ukončené trestné stíhanie voči 5 osobám, z toho bolo 1 žena; žaloba nebola podaná ani v jednej veci, trestné veci boli ukončené inak); podľa § 207 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.: celkom stíhaných 54 osôb, na 10 osôb bola podaná obžaloba, 22 vecí bolo ukončených inak, z toho bola 1 žena. K zániku trestnej činnosti trestného činu zanedbania povinnej výživy (§ 207 Tr. z.) pozri ust. § 86 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. (úprava osobitných prípadov účinnej ľútosti pri taxatívne vymenovaných trestných činoch; predtým § 214 Tr. z.). Porov.: Štatistická ročenka o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky. Vydáva Generálna prokuratúra SR, dostupné na internetovej stránke generálnej prokuratúry.

48. Porov. § 6 zákona č. 452/ 2004 Z. z. o náhradnom výživnom v znení neskorších platných právnych predpisov. Porov. § 42 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok v znení neskorších platných právnych predpisov.

49. Porov. § 8 zákona č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom v znení neskorších platných právnych predpisov.

50. Pozri § 74 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

51. Porov. J. SVOBODA A KOL., Zákon o rodine. Komentár, judikatúra, súvisiace predpisy a vzory rodinno-právnych podaní, s. 15-16.

Hore