Vahy Main
 
IUS ECCLESIAE ET VERITAS
Informácie a články z kánonického a konfesného práva
Archív Tiráž Kontakt
 
2/2007
úvodník
Prechodní pápeži
prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

dokumenty
Summorum Pontificum
Benedikt XVI.

List biskupom pri príležitosti publikovania apoštolského listu Summorum Pontificum
o používaní rímskej liturgie spred reformy
v roku 1970
Benedikt XVI.

komentáre
Komentár k motu proprio Summorum Pontificum
prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

náučné články
Jurisdikcia
pravoslávnych biskupov po Druhom vatikánskom koncile
Ivan Žužek, SJ

Násilie páchané na ľuďoch s mentálnym postihnutím
JUDr. Ľubica Cehlárová

Vyživovacia povinnosť
na Slovensku
Mgr. Štefan Machaj

osobnosti
Annibale Bugnini
Reformátor pokoncilovej rímskej liturgie
prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

informácie
Porovnanie biskupského omšového oblečenia oboch foriem rímskeho rítu
Dr. Jozef Skupin
 
 
 
Valid HTML 4.0 Transitional
 
Valid CSS!

Násilie páchané na ľuďoch s mentálnym postihnutím

JUDr. Ľubica Cehlárová

mental

Psychické či fyzické týranie detí je zaraďované medzi najčastejšie formy násilia páchaného na ďeťoch. Týranie a násilie teda spolu veľmi úzko súvisia.(1)

Medzi najčastejšie formy násilia páchaného na deťoch, konkrétne v rodinách, patria okrem uvedených foriem aj zanedbávanie povinnej výživy, urážanie, zneužívanie vrátane sexuálneho zneužívania, neprimerané trestanie, zanedbávanie alebo nedbanlivé zaobchádzanie, trýznenie alebo vykorisťovanie počas doby, keď sú v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov, alebo akýchkoľvek iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú.(2)

Spomínané faktory protiprávneho konania napĺňajú zároveň skutkové podstaty mnohých trestných činov vymedzených v osobitnej časti Trestného zákona. V súčasnosti ide o zák. č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. 1. 2006.

Trestný zákon tým, že vymedzuje konkrétne skutkové podstaty trestných činov, vytvára zákonný predpoklad pre trestnoprávnu ochranu detí. Trestnými činmi podľa nového trestného zákona v tejto oblasti sú znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie, odloženie dieťaťa, opustenie dieťaťa, zanedbanie povinnej výživy, týranie blízkej a zverenej osoby. V súvislosti s mládežou ide o ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, výrobu, rozširovanie a prechovávanie detskej pornografie, ohrozovanie mravnosti a podobne.(3)

Uvedené trestné činy v rámci druhej hlavy osobitnej časti Trestného zákona zaraďujeme medzi trestné činy proti ľudskej dôstojnosti, trestné činy proti rodine a mládeži a trestné činy proti iným právam a slobodám.

Ak bol napr. trestný čin znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania spáchaný na dieťati, ktoré je okrem iných skupín v zmysle § 139 ods. 1 Trestného zákona tiež považované za tzv. chránenú osobu, tak každé z ustanovení Trestného zákona prísnejšie postihuje spáchanie trestného činu na takejto chránenej osobe.(4) Napr. trestný čin sexuálneho zneužívania uvedený v § 201 Trestného zákona, ktorý spácha ten, kto vykoná súlož s osobou mladšou ako 15 rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na 3 roky až 10 rokov. V prípade, že páchateľ vykonal tento trestný čin na chránenej osobe, potresce sa odňatím slobody na 7 až 12 rokov. V prípade trestného činu znásilnenia, ak ide o chránenú osobu, páchateľ sa potrestá odňatím slobody na 7 až 15 rokov.(5)

V zmysle uvedeného ustanovenia Trestného zákona je chránenou osobou o. i. aj blízka osoba, odkázaná osoba a chorá osoba. Chorou osobou je v zmysle § 127 ods. 6 zákona osoba, ktorá v čase činu trpí o. i. duševnou chorobou, aj keď prechodnou, ako aj osoba invalidná alebo osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Odkázanou osobou je osoba, ktorá je svojou výživou, výchovu, hmotným alebo iným zaopatrením alebo starostlivosťou odkázaná na páchateľa. Z uvedeného vyplýva, že chránenou osobou je aj dieťa, chorá osoba aj odkázaná osoba.(6) Osobitnou kategóriou osôb, páchanie trestných činov na ktorých je aj prísnejšie postihované, je okrem detí aj kategória osôb so zdravotným postihnutím, vrátane mentálneho postihnutia, ktoré sú často objektom porušovania svojich základných ľudských práv alebo sú vystavené neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, ako aj trestu, a to nielen v spomínanom rodinnom prostredí, ale aj v zariadeniach sociálnych služieb.

Násilie páchané na deťoch vo všeobecnosti je mimoriadne závažným patosociálnym javom, ktorý sa vyskytuje vo všetkých spoločenských vrstvách, vo všetkých krajinách bez ohľadu na politické usporiadanie alebo úroveň kultúrneho alebo ekonomického rozvoja.

Pri páchaní násilia na deťoch v rodinách sú porušované ich ľudské práva, pričom u detí je tento problém o to závažnejší, že dieťa pre svoju bezbrannosť, fyzickú či psychickú nezrelosť a odkázanosť je často zraniteľnejším objektom násilia hlavne v rodine.(7)

V tejto súvislosti sa mi logicky naskytá otázka, o čo zraniteľnejšími sú potom ľudia s mentálnym postihnutím. Taktiež keď sa zdôrazňuje potreba venovania osobitnej pozornosti násiliu páchaného na deťoch a vykonávanie všetkých zákonodarných, právnych, sociálnych a výchovných opatrení na dôslednú ochranu a účelnú pomoc pre deti – obete násilia, o čo väčší dôraz treba klásť ochrane detí s mentálnym postihnutím, ktoré sú obzvlášť ohrozené násilím.

Mentálne postihnutie je však zložitým fenoménom, ktorého súvislosti aj v oblasti násilia páchaného na osobách s týmto druhom postihnutia však nie je možné rozoberať jednostranne len v súvislosti s osobami s mentálnym postihnutím v detskom veku. Tak ako deti, aj mentálne postihnutí dospelí môžu byť úplne závislí na druhých v napĺňaní ich základných potrieb. Aj oni sú ohrozovaní násilím v rámci rodiny aj mimo nej.

Práve mentálne postihnutí dospelí sú dôkazom toho, že nie každý dospelý človek, ktorý dovŕšil 18 rokov veku, musí mať plnú alebo aspoň čiastočnú spôsobilosť účinne presadzovať a ochraňovať svoje potreby a záujmy. Aj preto si zasluhujú pozornosť z dôvodu ich ochrany pred násilím minimálne tak ako deti.

Z titulu svojho zdravotného postihnutia si niektoré skupiny občanov nedokážu zabezpečiť sami sociálno-právnu ochranu. Taktiež vo vzťahu k občanom so zdravotným postihnutím, ktorým bol súdom ustanovený opatrovník, nie je zabezpečená a poskytovaná dostatočná ochrana a kontrola výkonu opatrovníctva, čo môže vytvárať a vytvára podmienky na výskyt násilia, týrania a zneužívania týchto osôb.(8)

V oblasti prevencie násilia napr. je potrebné vypracovať nový právny predpis o sociálno-právnej ochrane dospelých, ktorého predmetom záujmu bude o. i. obmedzenie stretu záujmov medzi občanom so zdravotným postihnutím a opatrovníkom, tiež zabezpečenie kontroly opatrovníkov pri výkone ich funkcie, a to z hľadiska zabezpečovania a uspokojovania každodenných potrieb občanov so zdravotným postihnutím a ich ochrany pred násilím, ktoré je na nich páchané.(9)

Pre zdravotne, teda aj mentálne postihnuté osoby, ktoré sú ohrozované násilím v rámci rodiny aj mimo nej, sú potrebné programy, ktoré by zvyšovali ich informovanosť a naučili ich zručnostiam potrebným pre sebaobranu.

Ochrana práv a záujmov každého človeka musí byť záujmom celej spoločnosti a jej právneho systému. Aj preto si mentálne postihnuté deti a dospelí zasluhujú právnu ochranu vrátane ochrany pred násilím. Osoby s mentálnym postihnutím možno označiť za zraniteľných v zraniteľnej skupine osôb so zdravotným postihnutím všeobecne, tiež starých ľudí a deti. Sú vystavovaní vyššiemu riziku opakovaného trestného činu než ostatní. Môžu sa stať obeťou rôznych násilných trestných činov na verejnosti, v rodine či v inštitúcii, ktorá im poskytuje starostlivosť. Ich zraniteľnosť sa znásobuje tým, že oni sami nemusia byť schopní identifikovať trestný čin, nemusia si byť vedomí potreby jeho sankcionovania a môžu brať toto správanie okolia voči nim ako normu,(10) ktorá zodpovedá ich postaveniu a patrí k ich životu. Aj v tomto sú osoby s mentálnym postihnutím veľmi blízko deťom a násiliu na nich páchanom. Nehovoriac o tom, že často nevedia, že majú svoje práva ako všetky ľudské bytosti a nevedia a dožadovať ich dodržiavania.(11)

Páchanie násilia na ľuďoch so zdravotným postihnutím vrátane mentálneho postihnutia je faktom napriek tomu, že u nás chýbajú štatistické údaje o páchaní takéhoto násilia.(12) Na porovnanie – v zahraničí, konkrétne v Londýne, sa napr. od roku 1990 organizáciou DAA (Disability Awareness in Action) kompletizuje databáza správ, ktoré informujú o potláčaní práv ľudí so zdravotným postihnutím, pričom tieto sú konkretizované v nadväznosti na jednotlivé články Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Tieto správy boli podávané priebežne organizáciami, jednotlivcami a na základe informácií v médiách či iných masmédiách. Za sledované obdobie do marca 2003 získali autori projektu až 1910 správ informujúcich o takmer 2, 5 milióna prípadov ľudí so zdravotným postihnutím rozličného druhu, u ktorých boli tieto práva potlačené alebo ktorí sa stali obeťami násilia.(13)

Najčastejšie šlo o potlačenie práva na ochranu pred mučením, krutým a neľudským zaobchádzaním alebo trestaním, teda tieto osoby sa stali obeťami násilia v oblasti nedostatočnej ochrany pred týmito druhmi protiprávneho konania, čo je vlastne porušením čl. 5 deklarácie. Dochádzalo tiež k porušovaniu práva na život, slobodu a osobnú bezpečnosť, čo je zasa porušením čl. 3 deklarácie.(14)

Určitú štatistiku podporujúcu fakt, že zdravotne postihnutí ľudia vrátane osôb s mentálnym postihnutím sú obeťami násilia, nám poskytujú aj odborníci z USA, ktorí odhadujú, že s násilnými prejavmi voči svojej osobe sa stretla až štvrtina zdravotne postihnutých osôb, pričom u mentálne postihnutých sa tento výskyt posúva až na 47 %. Predpokladajú pri tom, že častou príčinou je nedostatok až nekomplexnosť služieb pre rodiny, ktoré sa starajú o zdravotne postihnutého člena.(15)

Z historických dokumentov vedci usudzujú, že prvou skupinou spoločnosti, ktorá bola označená za zraniteľnú, sú deti. Usudzujú, že až do 4. storočia trval stav, kedy rodič-otec mal právo dieťa dokonca zabiť.(16) No nielen násilie páchané na deťoch ako na zraniteľnej skupine, ale aj násilie páchané na ľuďoch so zdravotným postihnutím vrátane mentálneho postihnutia je staré ako ľudstvo samé, a to bez ohľadu na to, akú oporu toto násilie malo alebo naopak nemalo v ideológiách a morálnych princípoch spoločnosti.

Aj z uvedených údajov vyplýva, že tento druh násilia sa vyskytuje. Faktom je, že len veľmi malé percento týchto činov je vyšetrených a potrestaných.(17)

Dôvody a formy ohrozovania ľudí so zdravotným postihnutím možno záverom zhrnúť hlavne do nasledovných bodov: môžu mať obmedzenú pohyblivosť aj možnosť úteku, pokiaľ je to potrebné, môžu mať problémy s komunikáciou, t. j. s vyjadrovaním a porozumením napr. v dôsledku poškodenia rečových funkcií, môžu mať problémy s priestorovou orientáciou práve z dôvodu zníženej mentálnej úrovne, môžu mať nedostatočné sociálne skúsenosti pre správanie sa v rizikových situáciách, môžu neprimerane dôverčivo reagovať na akýkoľvek prejav záujmu zo strany druhej osoby, sú často stigmatizovaní ako bezmocní, aj preto môžu byť pre páchateľov trestných činov potenciálne dosiahnuteľnejšou obeťou. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ľudia s postihnutím sa môžu ťažšie pohybovať aj dorozumievať, obtiažne formulujú svoje pocity a zážitky. Nemusia adekvátne predchádzať rizikovým situáciám a riešiť situácie, ktoré nastali a ktoré ich ohrozujú.

Čo sa týka konkrétnejších foriem násilia na ľuďoch so zdravotným postihnutím, môžeme ich rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvou je aktívne, priame násilie. Túto formu charakterizuje uskutočňovaný alebo uskutočnený úmysel, ktorý vedie k poškodeniu obete. Patrí sem napr.: sexuálne násilie, zneužívanie sociálnych dávok postihnutého jedinca jeho rodinou alebo inými ľuďmi, fyzické a psychické týranie ľudí s postihnutím, domáce násilie, šikana, podvodné získanie majetkového prospechu na úkor postihnutej osoby, sprístupnenie návykovej látky, prípadne naštartovanie závislosti na návykových látkach a gamblingu, napadnutie, lúpež, krádež a podobne.(18)

Druhou formou násilia na ľuďoch so zdravotným postihnutím je tzv. pasívne, nepriame násilie. Táto forma násilia nie je charakterizovaná dopredu plánovaným zámerom niekomu uškodiť či získať prospech na úkor obete. Nepohybuje sa ani tak v rovine trestného činu, ale skôr v rovine morálnej, profesno-etickej a občiansko-právnej. Môže ísť napr. o podcenenie symptómov zdravotných problémov, o život v nepodnetnom prostredí, o zanedbanie výživy. Tieto činy je možné právne stíhať, ale súdne konania bývajú dlhé a dokazovanie je obtiažne. Pokiaľ sa nakoniec prípad uzavrie vynesením rozsudku, tak výška určenej náhrady mnohokrát nekorešponduje s utrpenou ujmou. Ďalej je to aplikovanie neprístupných výchovných štýlov a takých spôsobov jednania s človekom, ktoré ho ponižujú a nerešpektujú jeho individualitu. Ide tiež o osamelosť a nedostatok súkromia, sebarealizácie, stres postihnutých umiestnených v zariadeniach ústavnej starostlivosti.(19)

Som toho názoru, že uvedené dôvody sú v plnom rozsahu aplikovateľné aj na ľudí s mentálnym postihnutím.

Pre všetky spomínané faktory je spoločné, že osoby s postihnutím, vrátane osôb s mentálnym postihnutím ďalej hendikepujú, ohrozujú ich bezpečnosť a kvalitu ich života. Sú realitou napriek tomu, že potreby ľudí s mentálnym postihnutím sú zároveň ich ľudskými právami deklarovanými ústavou i viacerými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Nemožnosť uspokojovania týchto potrieb, práv a ich porušovanie, je preto porušovaním ich ľudských práv.

Vzhľadom na otvorenú diskusiu osôb blízkych ľuďom s mentálnym postihnutím aj odborníkov z danej oblasti o porušovaní ich ľudských práv, ktorú potvrdzujú a vedia aj oni sami jednoducho, svojím jazykom, no veľmi jasne popísať, každá aktivita monitorujúca situáciu zraniteľných skupín a apelujúca na ich práva, je jedným z nevyhnutných krokov k napredovaniu v presadzovaní ich práva na šťastný a plnohodnotný život.


Lektorovali:
h. doc. PhDr. Mária Gažiová, PhD.
JUDr. Michal Komara, PhD.

Riassunto in italiano:

MALTRATTAMENTO DEGLI UOMINI CON MALATIA MENTALE

(Ľubica Cehlárová insegna il Diritto nella Facoltá di giurisprudenza di Košice, Slovacchia)

Lo scopo principale dello studio é proprio far presente l´esistenza, le fonti, le forme e le posssibilitá dell´attegiamento preventivo verso gli uomini colpiti col malatia mentale, vuol dire indicare i motivi per quali sono questi malati considerati „piú deboli“ e alcuni sono equiparati ai bambini. Nel tempo recente il tema del maltrattamento risuona sempre piú spesso. É l´oggetto dell´interesse di tante discipline scientifiche, non escluso il diritto. Sono convinta che, per motivo di debolezza di questi gruppi, é necessario di sottolineare il problema di tale maltrattamento e presentarlo in modo intensivo paragonabile col maltrattamento dei bambini. Lo studio avvicina gli aspetti concreti di tale violenza in vista di eventuale cambiamento legislativo statale per una protezione piú efficace degli uomini mentalmente malati.

Poznámky:

1. Druhá periodická správa predložená Slovenskou republikou za obdobie rokov 2001-2005, správa sa týka opatrení prijatých na uvedenie práv uznaných v Dohovore OSN o právach dieťaťa do života, vypracovalo Ministerstvo zahraničných vecí SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s vecne príslušnými rezortmi a ostatnými inštitúciami, v: http://www. vlada.gov.sk, 2005.

2. Tamtiež.

3. Tamtiež.

4. Tamtiež.

5. Zák. č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6. Tamtiež.

7. MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SR, Národná stratégia na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a rodinách, v: http://www.employment.gov.sk, 2006.

8. Tamtiež.

9. Tamtiež.

10. B., BODNÁROVÁ, Sociálna a právna ochrana zraniteľných jednotlivcov a skupín v dospelom veku. Bratislava: Stredisko pre štúdium práce a rodiny, 2005, s. 8-9.

11. Tamtiež, s. 8-9.

12. MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SR, Národná stratégia na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a rodinách, v: http:/ /www.employment.gov.sk, 2006.

13. K., REPKOVÁ – L., POŽÁR – L., ŠOLTÉS, Zdravotné postihnutie v kontexte novodobej sociálnej politiky. Bratislava: Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave, 2003, s. 5859.

14. Tamtiež, s. 58-59.

15. B., BODNÁROVÁ, Sociálna a právna ochrana zraniteľných jednotlivcov a skupín v dospelom veku. Bratislava: Stredisko pre štúdium práce a rodiny, 2005, s. 23.

16. Tamtiež, s. 4.

17. L., NOVOSAD, Formy a zdroje násilí páchaného na lidech s postižením. Speciální pedagogika. Praha: Univerzita Karlova v Prahe, Pedagogická fakulta, 2001, č. 3, s. 137.

18. Tamtiež, s. 138.

19. Tamtiež, s. 139.
Hore