Príspevok Františka Tondru
k rozvoju cirkevnej právnej vedy na Slovensku

J. E. Mons. prof. ThDr. František Tondra

Úvod

V oblasti teologických disciplín sa Mons. František Tondra vyprofiloval ako morálny teológ, avšak Svätý Otec Ján Pavol II. ho 26. júla 1989 vymenoval za spišského diecézneho biskupa a biskupskú vysviacku prijal v spišskej katedrále 9. septembra 1989. Takto sa stal aj najvyšším zákonodarcom v jemu zverenej diecéze, a teda musel z pozície svojho úradu pracovať aj v oblasti kánonického práva. Výhodou pre túto jeho činnosť bol fakt, že morálna teológia a kánonické právo mali k sebe vždy blízko, ba v stredoveku a na začiatku novoveku sa obe považovali za jednu spoločnú vedeckú disciplínu.

I. Normotvorná oblasť

V oblasti tvorby diecéznej kánonickej normatívy sa Mons. Tondra ukázal ako tvorivá osobnosť. Už v roku 1992 promulgoval v Acta Curiae Episcopalis Scepusiensis Stanovy farskej hospodárskej rady a Stanovy farskej pastoračnej rady. Tieto stanovy boli revidované a nanovo promulgované po pripomienkach Kňazskej rady v roku 1997 a sú v platnosti dodnes. V roku 1997 promulgoval Štatút Kňazskej rady Spišskej diecézy, Štatút Pastoračnej rady Spišskej diecézy, neskôr Štatút Kolégia konzultorov Spišskej diecézy a Štatút Cirkevného súdu Spišskej diecézy. Príležitostné usmernenia pre klérus publikoval v ACES(1) podľa potreby. Pri tvorbe diecéznej kánonickej normatívy, zvlášť legislatívnej, mu bola osobitným spôsobom nápomocná Kňazská rada Spišskej diecézy. Kreácia diecéznej normatívy diecéznym biskupom je však náročný a nepretržitý proces, lebo je potrebné nielen vytvárať nové normy (Kódex kánonického práva z roku 1983 to umožňuje, ba v niektorých prípadoch i nariaďuje diecéznemu biskupovi vo vyše 90 prípadoch „expresis verbis“ čiže výslovne predpokladá jeho zásah vo forme právnych úprav a diecéznej legislatívy), ale aj doteraz platné právne normy revidovať podľa meniacich sa životných podmienok súčasného sveta a pastoračných podmienok a potrieb diecézy. To si vyžaduje neustály kontakt s pastoračnou činnosťou v diecéze a veľkou flexibilitou v disciplinárnej oblasti života diecézy.

Normotvorná činnosť Mons. Františka Tondru nebola obmedzená len na Spišskú diecézu, ale – nakoľko je členom a v súčasnosti aj predsedom Konferencie biskupov(2) – aj na celé Slovensko. V rámci tejto činnosti spomeniem normatívu záväznú pre celé Slovensko, nakoľko bola revidovaná Kongregáciou pre biskupov.(3) Prvým prípadom bolo zrušenie slávenia sviatku sv. Jozefa (19. marec) pre územie Slovenska.(4) Druhým prípadom je stanovenie tzv. minimálnej a maximálnej sumy pre hospodárenie s cirkevným majetkom, čo je tiež vážnou požiadavkou kódexu v oblasti majetkoprávnej cirkevnej legislatívy. Za minimálnu sumu tu KBS stanovila 7 miliónov a za maximálnu 50 miliónov slovenských korún. Aj toto rozhodnutie KBS bolo revidované Kongregáciou pre biskupov a je teda pre Slovensko záväzné.(5) Mons. František Tondra významnou mierou prispel aj k príprave Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou podpísanou a ratifikovanou v roku 2000, ako aj na ňu nadväzujúcich dvoch zmlúv: Zmluvy o duchovnej službe v Ozbrojených silách a Ozbrojených zložkách Slovenskej republiky (na jej základe bol vytvorený Vojenský ordinariát OS a OZ Slovenskej republiky a vymenovaný vojenský ordinár) a Zmluvy o školstve a vzdelávaní, ktoré boli prijaté neskôr. Ďalšie dve zmluvy vyplývajúce zo Základnej zmluvy sa zatiaľ nepodarilo prijať. Ide o Zmluvu o výhrade svedomia(6) a Zmluvu o financovaní cirkvi.

II. Beatifikačný proces biskupa Jána Vojtaššáka

Ďalšou oblasťou, ktorú v tejto spomienke nemôžem opomenúť – napokon súvisí úzko s kánonickým právom – je proces blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý bol bezprostredným predchodcom Mons. Františka Tondru v úrade spišského biskupa. Otec biskup Ján Vojtaššák sa narodil v Zakamennom 14. 11. 1877, v roku 1901 bol vysvätený za kňaza, 13. 2. 1921 za biskupa Spišskej diecézy. Počas komunistického režimu strávil roky vo väzení a zomrel v exile v Říčanoch pri Prahe 4. 8. 1965. Pochovaný bol o tri dni neskôr v rodnom Zakamennom. Svätý Otec Ján Pavol II. pri návšteve Slovenska dňa 2. júla 1995 na Mariánskej hore v Levoči vyzval Spišskú diecézu, aby začala proces jeho blahorečenia. Diecézna fáza tohto procesu bola ukončená na jeseň v roku 2001 a spisy boli odovzdané Kongregácii pre kauzy svätých, kde sa nachádzajú doposiaľ. Očakávalo sa, že Ján Pavol II. bude Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka blahorečiť pri návšteve Slovenska na jeseň v roku 2003.(7) Keď sa tieto očakávania nenaplnili, Mons. František Tondra nariadil exhumáciu ostatkov Božieho sluhu z pôvodného hrobu, dal ich preskúmať Ústavu súdneho lekárstva v Martine a pochovať v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule v kaplnke Zápoľských pod oltárom Bolestnej Panny Márie. Toto sa uskutočnilo v priebehu roka 2004. Postoj Mons. Tondru považujem za skutočne prozreteľnostný. Hovorí sa vox populi – vox Dei. Spišská diecéza, ba mnohí veriaci sa neprestajne a vytrvalo modlia za blahorečenie biskupa Vojtaššáka, u ktorého ide o martyrium praesumtum. Mons. Tondra sám ako arcipastier diecézy sa neprestáva modliť za blahorečenie biskupa Jána Vojtaššáka uvedomujúc si, že na dosiahnutie tohto cieľa miestna cirkev potrebuje skutočne Božiu pomoc. Vlastne, blahorečenie nie je cieľom, ale potrebujeme vzor svätého života, vzor svätého kňazského života, uznaný Rímskym veľkňazom. Toto je skutočný cieľ, za ktorým spišská miestna cirkev a jej súčasný arcipastier túži a za čo sa modlí.

II. Moderátor Slovenskej spoločnosti kánonického práva

Mons. František Tondra, ktorý ešte pred nástupom do úradu spišského biskupa sa venoval teologickej vede a jej vyučovaniu a neprestal sa tejto činnosti venovať ani v úrade biskupa, mal v sebe a priori vypestovaný kladný postoj k teologickým vedám a k danosti napomáhať ich rozvoju. Od vzniku Slovenskej spoločnosti kánonického práva na prvom medzinárodnom sympóziu kánonického práva na Slovensku v roku 1991 sa stal biskupom moderátorom tejto spoločnosti pri konferencii biskupov a je ním doposiaľ. Sídlo tejto spoločnosti je v Spišskej Kapitule – v Spišskom Podhradí, kde je aj sídlo jemu zverenej diecézy. Slovenská spoločnosť kánonického práva v spolupráci s Kňazským seminárom biskupa Jána Vojtaššáka od roku 1992 do roku 2000 každoročne (10-krát) a po roku 2000 každý druhý rok (2002, 2004 a tohto roku bude tiež), organizuje medzinárodné sympózia kánonického práva. Mons. František Tondra ako moderátor pozýva prednášajúcich na toto významné podujatie, ktoré navštívili významní odborníci kánonického práva z Vatikánu, Talianska, Španielska, Nemecka, Poľska, Maďarska, Rakúska, Českej republiky. Musím spomenúť menovite kardinála Zenona Grocholewského, ktorý prednášal na tomto podujatí 10-krát, najprv vo funkcii arcibiskupa sekretára Najvyššieho tribunálu apoštolskej signatúry, neskôr vo funkcii kardinála prefekta toho istého dikastéria a naposledy vo funkcii kardinála prefekta Kongregácie pre katolícku výchovu. Menovite sa žiada spomenúť aj Mons. Daniela Faltina, Slováka a sudcu Rímskej roty, ktorý stál pri zrode sympózií a tiež Slovenskej spoločnosti kánonického práva. Sympózium, prednášajúci a ich právna veda vyslovená v prednáškach a diskusiách sa stali najvýznamnejšou hybnou silou rozvoja kánonickej vedy na Slovensku. Kánonické právo dostalo na spomínaných sympóziách snáď také možnosti a taký priestor rozvoja, aký sa možno nedostal nijakej inej teologickej vede na Slovensku. A pozývateľom a garantom týchto podujatí bol vždy Mons. František Tondra, ktorý i takouto cestou prispel k zvýšeniu úrovne kánonickej vedy a cirkevného súdnictva na Slovensku. Výstupom tejto vedeckej činnosti je 12 zborníkov Ius et iustitia; acta symposii iuris canonici, vydaných Slovenskou spoločnosťou kánonického práva prostredníctvom Nadácie Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka.(8)

IV. Najvyšší sudca Spišskej diecézy a jeho cirkevný súd

Napokon sa chcem dotknúť oblasti vykonávania cirkevnej justície v Spišskej diecéze, v ktorej je vlastným a najvyšším sudcom de iure z úradu diecézneho biskupa práve Mons. František Tondra. On sám ešte ako kňaz pracoval v Cirkevnom súde Spišskej diecézy, ba dokonca pôsobil ako pomocný súdny vikár v časoch, keď súd viedol Dr. Štefan Janota. Po nástupe do úradu biskupa a zvlášť po novembri 1989 sa začali podmienky občianskeho a cirkevného života dosť radikálne meniť. S touto zmenou sa musel meniť aj spôsob práce a technické vybavenie inštitúcií diecéznej kúrie, medzi ktoré patrí aj cirkevný súd. Ak do roku 1996 Cirkevný súd Spišskej diecézy nemal v diecéznej kúrii vlastné priestory, ale schádzal sa podľa potreby na farách alebo v aule biskupského úradu, v uvedenom roku dostal prvé vlastné priestory v kanónii č. 15 v Spišskej Kapitule s určitým kancelárskym vybavením. Tieto priestory sa ukázali ako nevyhovujúce, ktoré vyplývali z technického stavu budovy. Otec biskup Tondra opäť vyšiel v ústrety a poskytol súdu iné priestory v zadnej časti bývalého učiteľského ústavu (Spišská Kapitula 13). Boli to priestranné, slnečné a skutočne dobré podmienky pre prácu cirkevného súdu, ktoré dotváralo aj tiché prostredie s výhľadom na Spišský hrad. Avšak aj toto prostredie sme v roku 2005 opustili, pretože priestory dostali nové určenie. Od roku 2005 sa cirkevný súd nachádza v iných priestoroch (Spišská Kapitula 13) a v roku 2006 dostali kancelárie súdu aj nové technické vybavenie. V súčasnosti cirkevný súd má k dispozícii aulu a 5 kancelárií, počítačové vybavenie, pripojenie na internet a vydáva vlastný časopis pod názvom Tribunál; informácie a články z kánonického a konfesného práva.(9) Ak v roku 1995 Cirkevný súd Spišskej diecézy riešil ročne 5 prípadov, v roku 2005 to bolo vyše 100 prípadov. Mons. František Tondra každoročne na začiatku občianskeho roka prijme všetkých členov tribunálu, aby sa im poďakoval a povzbudil ich do ďalšej práce. Aj personál cirkevného súdu Spišskej diecézy je už v takej situácii, že diecézny biskup nemusí žiadať dišpenz od akademických titulov z kánonického práva, ktoré pre vymenovanie do funkcie cirkevného sudcu vyžaduje kódex. Ústretovým gestom Mons. Františka Tondru bola aj skutočnosť, že vyhovel žiadosti košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča, aby sa Cirkevný súd Spišskej diecézy stal apelačným súdom Metropolitného súdu v Košiciach (o takúto žiadosť košického arcibiskupa požiadal arcibiskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, aby z trnavského cirkevného súdu sňal bremeno veľkého množstva súdnych prípadov, ktoré nestačili riešiť, a mnohé kauzy tam čakali dlhé roky neriešené). Podobne vyhovel aj žiadosti košického exarchu, aby sa Spišský cirkevný súd stal apelačným súdom Košického exarchátu. Najvyšší tribunál apoštolskej signatúry v oboch prípadoch žiadostiam vyhovel a potvrdil Cirkevný súd Spišskej diecézy ako súd druhej inštancie pre Metropolitný súd v Košiciach a pre Cirkevný súd Košického exarchátu.

Záver

Spomenul som tu len štyri oblasti účinkovania Mons. Františka Tondru, ktoré sa dotýkali kánonického práva a cirkevnej justície vôbec: 1. ako diecézny biskup bol autorom partikulárnych noriem svojej diecézy a spolu s ostatnými biskupmi autorom partikulárnych noriem Konferencie biskupov Slovenska (po vykonanom recognitio Kongregácie) i pomocník pri kreácii noriem medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou; 2. ako predstaviteľ diecézy, na ramenách ktorej ležala (a stále leží) úloha blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka, a prijímať neľahké rozhodnutia týkajúce sa práce tejto kauzy; 3. ako biskup a promótor Slovenskej spoločnosti kánonického práva a s tým konzekventne súvisiaca úloha napomáhania rozvoja kánonickej vedy na Slovensku, 4. ako pastier a vlastný sudca Spišskej diecézy, ktorému prináleží starať sa o správne vysluhovanie cirkevnej spravodlivosti v rámci jeho jurisdikcie, zvlášť prostredníctvom cirkevného súdu. Už len tieto štyri spomenuté oblasti účinkovania naznačujú, čím prispel Mons. František Tondra k rozvoju cirkevnej právnej vedy na Slovensku.