Vahy Main
 
IUS ECCLESIAE ET VERITAS
Ius et iustitia XVI Časopis v PDF Archív Tiráž Kontakt
 
2/2006
úvodník
Kardinál Tarcisio Bertone
prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

dokumenty
Príhovor Apoštolskému súdu Rota Romana
Benedikt XVI.

náučné články
Proces manželskej nulity pred novými výzvami?
prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Stredoveké cirkevné súdnictvo v Uhorsku
a v Poľsku
Kardinál Péter Erdö

Tři papežské konstituce ze 16. století a pavlovské privilegium
doc. ThDr. Jiří Kašný, PhD.

Poznámky k ústave Vatikánskeho štátu
prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Eticko-právne manželské prekážky
ICDr. Miloš Pekarčík, PhD.

Cirkev a masmédiá
prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

osobnosti
Jozef Špirko
prof. ThDr. ICDr. František Dlugoš, PhD.

informácie
Pápež a jeho dom v Pentlingu
Dr. Jozef Skupin

 
 
 
Valid HTML 4.0 Transitional
 
Valid CSS!

Eticko-právne manželské prekážky

Affinitas et publicae honestatis

ICDr. Miloš Pekarčík, PhD.

Úvod


V súčasnej spoločnosti čoraz častejšie hovoríme o kríze rodiny a inštitúcie manželstva. Stretávame sa s nevôľou ľudí vstupovať do legitímnych kánonických manželských zväzkov a badať čoraz častejší život iba v civilnom manželstve bez uzatvorenia manželstva pred tvárou Cirkvi, život v konkubináte, uprednostňovanie manželstva na skúšku atď. Katolícka cirkev však vždy bránila a bráni dôstojnosť manželstva a rodiny ako Božej ustanovizne. Dôkazom je i existencia pomerne rozsiahleho počtu manželských prekážok, konkrétne dvanástich, ktorých existencia medzi snúbencami zabraňuje vzniku platného manželstva. Medzi tieto prekážky patria podľa kánonickej doktríny aj tzv. eticko-právne manželské prekážky.(1) Medzi nimi nás zvlášť zaujímajú manželské prekážky švagrovstva, resp. príbuzenstva (affinitas) a verejnej mravopočestnosti (publicae honestatis), ktoré sú pomerne málo známe a nie vždy správne chápané. Taktiež boli a sú tieto dve prekážky v dnešnej sekularizovanej spoločnosti vystavené pomerne rozsiahlej kritike ako nepotrebné a prekonané. Prečo teda Cirkev stanovuje tieto prekážky, čím obhajuje ich existenciu a aký je ich skutočný a pravdivý koncept?


1. Affinitas


1.1. Historický exkurzus

Prvotná cirkev sa nachádzala medzi dvoma existujúcimi legislatívami, ktoré ju do značnej miery inšpirovali a ovplyvňovali: legislatíva židovská a legislatíva rímska. Židovské právo vychádzajúc zo Svätého písma, a to konkrétne z knihy Levitikus 18, 6-18; 20, 11-21 a knihy Deuteronomium 25, 5; 27, 20 vymenuváva taxatívne prípady, kedy bolo manželstvo zakázané.(2)

Je nutné dodať, že vzťah švagrovstva (resp. príbuzenstva) neprestával smrťou ani rozvodom.(3) V rímskom práve vzniká prekážka švagrovstva z platného manželstva uzatvoreného medzi dvomi slobodnými ľuďmi. Druhá situácia kedy vzniká švagrovstvo, vyplýva už zo samotného zasnúbenia. S týmto partikulárnym inštitútom sa dvaja snúbenci stávajú príbuznými s pokrvnými svojho snúbenca. Takto rímske právo rozlišuje „kvalifikované príbuzenstvo“, ktoré vzniká na základe platného manželstva a „riadne príbuzenstvo“, ktoré vzniká z faktu zasnúbenia. Na rozdiel od švagrovstva v židovskom práve, švagrovstvo v rímskom práve trvá iba dovtedy, dokiaľ trvá manželstvo, alebo snúbenecký vzťah.

Cirkev v prvých storočiach nemá vlastný zákon o švagrovstve, ale prijíma určité elementy tak zo židovskej, ako aj z rímskej legislatívy. Z rímskeho práva preberá právny koncept, podľa ktorého manželská prekážka vzniká z platného manželstva, aj keď nie konzumovaného. Neprijíma však koncept, že manželská prekážka švagrovstva vzniká aj zo zasnúbenia. Zo židovského práva prijíma všetky už spomenuté prípady obsiahnuté vo Svätom písme.(4) Významný zásah do konceptu manželskej prekážky švagrovstva priniesol vplyv germánskeho práva v VIII.-IX. storočí. Doposiaľ manželská prekážka vznikala iba z platného manželstva, avšak pod vplyvom idey, že muž a žena sa stávajú jedným telom prostredníctvom jednoty tiel v pohlavnom akte, sa mení aj fundament prekážky. Už nie je natoľko dôležité platné manželstvo, ale realizácia pohlavného aktu medzi mužom a ženou, či už dovolenom (v manželstve), alebo nedovolenom (mimo manželstva).(5)

Dôsledkom tohto konceptu bolo ešte väčšie rozšírenie manželskej prekážky a vznik dvoch druhov manželskej prekážky švagrovstva: legitímneho a nelegitímneho.(6) Počnúc IV. lateránskym koncilom (r. 1215) sa manželská prekážka švagrovstva začína redukovať, hoci stále ostávajú koncepty legitímneho a nelegitímneho švagrovstva. Koncil zúžil rozsah prekážky po štvrtý stupeň bočnej línie, hoci dovtedy prekážka platila až po siedmy stupeň bočnej línie. Následne Tridentsky koncil (r. 1545-1563) redukuje prekážku nelegitímneho švagrovstva po druhý stupeň bočnej línie. Až kodifikáciou Kódexu 1917 sa opäť vracia k rímskemu systému a základom vzniku prekážky je platne uzatvorené manželstvo bez akéhokoľvek vzťahu k faktu, či bolo manželstvo konzumované alebo nie. Kódex 1917 v kán. 97 definuje podstatu vzniku švagrovstva v platne uzatvorenom manželstve, hoci by bolo aj nekonzumované. Takto je zrušený koncept prekážky nelegitímneho švagrovstva.(7)

Manželská prekážka švagrovstva je v Kódexe 1917 definovaná v kán. 1077 § 1, podľa ktorého vzniká prekážka medzi mužom a pokrvnými príbuznými jeho manželky a naopak, vo všetkých stupňoch priamej línie a v bočnej línii do druhého stupňa vrátane.(8)


1.2. Súčasná legislatíva

V súčasnej legislatíve kodifikovanej v Kódexe 1983 sa švagrovstvo resp. rodinné príbuzenstvo vo všeobecnosti definuje ako právny vzťah, ktorý vzniká z platného manželstva, hoci aj nekonzumovaného a existuje medzi mužom a pokrvnými ženy, a takisto medzi ženou a pokrvnými muža. Počíta sa tak, že tí, ktorí sú pokrvnými muža, sú v tej istej línii a v tom istom stupni rodinného príbuzenstva k žene a opačne (kán. 109). Preto príbuzenský vzťah vzniká z akéhokoľvek platného manželstva, či už bolo konzumované alebo nie, či je sviatostným manželstvom alebo nie, medzi pokrstenými či nepokrstenými.(9)

Naopak príbuzenský vzťah nevzniká z neplatného manželstva, zdanlivého (putatívneho) manželstva, ako aj z jednoduchého mimomanželského spolužitia (konkubinátu). Manželská prekážka švagrovstva bola prijatá bez akýchkoľvek pochybností aj do súčasnej normatívy a konštituuje zákaz uzatvoriť platné manželstvo medzi osobou a pokrvnými príbuznými svojho manželského partnera v stupňoch stanovených zákonom, hoci aj manželstvo bolo rozlúčené, alebo jedna z manželských stránok zomrela.(10)

Dôvodom pre zachovanie tejto manželskej prekážky je starobylá tradícia Cirkvi spočívajúca v ochrane rodiny. Priamym fundamentom existencie tejto prekážky je skutočnosť, že manželský vzťah nezjednocuje iba samotných manželov, ale včleňuje každého z nich do rodinného prostredia toho druhého. Vytvorením vlastného manželstva a rodiny sa zároveň toto manželstvo včleňuje do rodiny už existujúcich dôverných vzťahov a vzájomnej dôvery. Pre tento dôvod prekážka švagrovstva chráni morálku rodiny, udržiavajúc ju celistvú a ďaleko od nejasných napätí a zároveň buduje vzájomný rešpekt medzi členmi rodiny a špeciálne medzi osobou a pokrvnými príbuznými manželského partnera.(11)

Rekvizity manželskej prekážky švagrovstva určuje kán. 1092, podľa ktorého švagrovstvo zneplatňuje v priamej línii manželstvo v každom stupni. Možno konštatovať, že prvou rekvizitou existencie prekážky je uzatvorenie platného manželstva bez toho, či bolo manželstvo konzumované alebo nie. Manželstvo teda nemôže byť neplatné, zdanlivé, alebo neexistujúce, ako sa stáva v prípade, že katolík uzatvorí iba civilné manželstvo. Druhou rekvizitou je fakt, že prekážka platí iba pre všetky stupne priamej línie. Súčasný kódex tak zrušil vzťah švagrovstva ku všetkým stupňom bočnej línie.(12)

Tretia rekvizita pramení z kán. 11 a 1059, podľa ktorých sa prekážka vzťahuje iba na manželstvá, kde aspoň jeden je katolík, t. z. manželstvo medzi katolíkmi a manželstvo medzi katolíkom a nekatolíkom.


1.3. Zánik prekážky

Možnosť zániku prekážky je úzko spojená so svojou prirodzenosťou, ale súčasný kódex nehovorí nič o jej zániku. V minulosti sa diskutovalo v doktríne, či v priamej línii, a predovšetkým v prvom stupni, sa jedná o prirodzené právo, alebo iba o pozitívne ľudské právo. Niektorí autori, argumentujúc 1 Kor 5, považovali švagrovstvo v priamej línii za prekážku prirodzeného práva,(13) prax Svätej stolice pred Kódexom 1917 však bola, že nikdy nedišpenzovala túto prekážku v prvom stupni priamej línie. Iní švagrovstvo považovali za prekážku cirkevného práva dišpenzovateľnú pápežom, ktorý ju však nedišpenzuje, aby sa vyhol škandálom. Počas trvania Kódexu 1917 sa prekážka v priamej línii dišpenzovala veľmi ťažko a dišpenz bol rezervovaný samotnému pápežovi. V prvom stupni bočnej línie sa dišpenz udeľoval ťažko, v druhom stupni bočnej línie bola dišpenzovalo ľahšie.(14)

V súčasnosti sa švagrovstvo považuje za prekážku cirkevného práva a vzťahuje sa teda iba na katolíkov. Okrem toho sa jedná o trvalú manželskú prekážku,(15) a tak neprestáva sama od seba ani smrťou jednej manželskej stránky, ale je podľa novej legislatívy dišpenzovateľná miestnym ordinárom podľa kán. 1078. V nebezpečenstve smrti a v urgentných prípadoch (t. z. omnia parata sunt) môže byť dišpenzovatelná podľa zásad kán. 1079-1080.


2. Publicae honestatis


2.1. Historický exkurzus

V starobylých kultúrach nenachádzame zmienky o existencii prekážky verejnej mravopočestnosti. I samotné rímske právo sa nezmieňuje o takejto prekážke.(16) Cirkevná legislatíva pozná túto prekážku až v X.-XI. storočí. Základ tvorili dve situácie: snúbenecký stav alebo uzatvorené manželstvo, avšak kde ešte nedošlo k vzájomnej jednote tiel prostredníctvom pohlavného aktu. Osoby z takýchto zväzkov nemohli uzavrieť manželstvo s pokrvnými príbuznými druhej osoby tohto vzťahu. Tieto dve situácie bol pomenované ako impedimentum publicae honestatis(17) nazývané tiež quasi affinitas. Dôvodom prečo Cirkev stanovuje túto prekážku, bola nevhodnosť či nenáležitosť, ktorá by bola v protiklade so slušnosťou a decentnosťou voči pokrvným príbuzným druhej osoby, a jednak voči samotnej osobe, s ktorou sa verejne proklamovalo žiť v manželstve, či už prostredníctvom zasnúbenia (de futuro), alebo prostredníctvom uzatvorenia manželstva (de praesenti). Čo sa týka samotného uzatvorenia manželstva, pre konštituovanie manželskej prekážky verejnej mravopočestnosti stačilo iba uzatvorenie manželstva, aj keď neplatného, pričom neplatnosť nesmela pochádzať z nedostatku manželského súhlasu.(18)

Konkubinát v tom čase nevytváral situáciu pre vznik manželskej prekážky verejnej mravopočestnosti, ale bol považovaný za základ vzniku prekážky švagrovstva, pretože dochádzalo k jednote tiel (commixio corporum), avšak nie s úmyslom uzavrieť manželstvo (convivenza more uxorio). Kodifikáciou Kódexu 1917 sa mení aj samotný koncept prekážky verejnej mravopočestnosti a zásadne sa zjednodušuje. Dôvodom je zmena konceptu prekážky švagrovstva. Opúšťa sa vzťah týchto prekážok k skutočnosti, či došlo medzi osobami k jednote tiel prostredníctvom pohlavného aktu a za základ sa považuje iba platnosť alebo neplatnosť manželstva. Základom pre prekážku švagrovstva je existencia platného manželstva. Pre prekážku verejnej mravopočestnosti je základom neplatné manželstvo, bez ohľadu na fakt, či bolo alebo nebolo konzumované. K tejto skutočnosti je pridaná ešte druhá situácia, ktorá spočíva vo verejnom a známom konkubináte. V obidvoch situáciách vzniká manželská prekážka do druhého stupňa priamej línie (kán. 1078).(19)


2.2. Súčasná legislatíva

Základ prekážky verejnej mravopočestnosti bol prebraný z Kódexu 1917 a tvorilo ho buď neplatné manželstvo alebo konkubinát. Pri revízii Kódexu 1983 vznikla medzi otcami konzultormi otázka, či je potrebné zachovať túto prekážku. Odpoveď pracovnej skupiny bola jednoznačne kladná v prospech ponechania prekážky.(20)

Oponenti tejto prekážky poukazovali a poukazujú na fakt, prečo by malo vznikať nejaké príbuzenstvo medzi jednou manželskou stránkou a pokrvnými príbuznými druhej manželskej stránky zvlášť v situácii, keď sa jedná o neplatné manželstvo. Doktrína nachádza legitímny dôvod existencie prekážky v citlivosti pre verejnú moralitu a ochrane sociálneho spolužitia a morálky rodiny.(21)

Reálny základ prekážky spočíva v tom, že medzi osobami žijúcimi v neplatnom manželstve alebo konkubináte a ich pokrvnými príbuznými existuje faktická a skutočná blízkosť a práve pre tento sociálny ohľad nie je dôstojne a slušné, aby takéto osoby medzi sebou uzatvárali manželstvo.(22)

Kán. 1093 Kódexu 1983 stanovuje dve situácie, z ktorých vzniká prekážka verejnej mravopočestnosti: z neplatného manželstva po začatí spoločného života (ex matrimonio invalido post instauratam vitam communem), alebo zo všeobecne známeho alebo verejného konkubinátu (ex notorio vel publico concubinatu). V obidvoch prípadoch vzniká prekážka v prvom stupni priamej línie.(23)


2.2.1. Neplatné manželstvo po začatí spoločného života

Prvou rekvizitou pre vznik prekážky je neplatné manželstvo (matrimonium invalidum), za ktoré sa v tejto situácii považuje matrimonium putativum a matrimonium attentatum.(24)

Neplatnosť manželstva vzniká z nedostatku manželského súhlasu, alebo existencie manželskej prekážky, alebo v nedodržaní kánonickej formy. Je evidentné, že dnes, oproti minulosti, je už irelevantné, či manželstvo bolo alebo nebolo konzumované, ako aj pokusy o limitáciu, z akých dôvodov musí byť manželstvo neplatné, a tiež či bolo alebo nebolo uzatvárané v dobrej viere resp. dobromyseľnosti. Druhou rekvizitou pre vznik prekážky je započatie spoločného manželského života. Nestačí iba uzatvorenie neplatného manželstva, ale súčasne je nutné započať aj spoločný život. Pod spoločným životom sa myslí spoločný život na manželský spôsob (more uxorio), teda habituálne bývanie „pod jednou strechou“.(25)


2.2.2. Verejne známy alebo verejný konkubinát

Pod pojmom konkubinát rozumieme súvislý a stály vzťah medzi mužom a ženou, ktorý žijú na spôsob manželstva, bez akéhokoľvek vôľového úmyslu uzatvoriť kánonické manželstvo.(26)

Pod týmto pojmom však nemôžeme rozumieť prostitúciu, jednoduché smilstvo, jednoduché cudzoložstvo, či nepravidelnú promiskuitu, nakoľko takémuto konaniu chýba istá stálosť, ako aj zdanie manželského spolunažívania. Konkubinát si nutne nevyžaduje ani spoločné bývanie. Táto okolnosť síce môže byť dôkazom konkubinátu, ale nekonštituuje podstatu konkubinátu: tou stále zostáva iba istá stabilná forma života, ktorá je podobná manželskému životu.(27)

Podmienkou pre vznik prekážky verejnej mravopočestnosti vyplývajúcej z konkubinátu je fakt, že tento musí byť všeobecne známy alebo verejný. Všeobecne známym (notorio) sa stáva konkubinát v závislosti na fakte, že je univerzálne známy u ľudí, a to právne alebo fakticky. Právne sa stáva známym prostredníctvom súdneho rozsudku alebo súdneho priznania; fakticky sa stáva známym všeobecným poznaním ľudí alebo poznaním takých okolností, ktoré nemôžu konkubinát utajiť. Verejným (publico) sa stáva konkubinát vtedy, keď ho možno dokázať na verejnom fóre.(28)

V skutočnosti, mnohé spolužitia na spôsob manželstva (zvlášť v našej, t. z. západnej kultúre) nie sú ľuďmi vo všeobecnosti považované za konkubinát, hoci podľa doktríny spĺňajú podmienky konkubinátu. Je nutné povedať, že aj keď verejná mienka nechce prijať koncept konkubinátu, vzniká prekážka verejnej mravopočestnosti. Ťažkosťou však môže byť fakticky dokázať verejne známy alebo verejný konkubinát, a manželská prekážka sa tak môže stať pochybnou.(29)


2.2.3. Civilné manželstvo

Osobitnú situáciu vytvára uzatvorenie iba civilného manželstva tých osôb, ktorých zaväzuje kánonická forma. Podľa súčasnej doktríny, ktorá sa odvoláva ešte na oficiálne vyjadrenie Pápežskej komisie pre interpretáciu Kódexu kánonického práva zo dňa 12. 3. 1929, iba samotné uzatvorenie civilného manželstva ešte nevytvára prekážku verejnej mravopočestnosti.(30) Prekážka vzniká až z následného spolužitia muža a ženy, ktorí spoločne žijú v neplatnom manželstve pred Cirkvou, a teda fakticky vzniká verejne známy konkubinát.(31) Počas revízie Kódexu 1983 chceli otcovia konzultori pridať ku kánonu o prekážke verejnej mravopočestnosti druhý paragraf, ktorý by definoval civilné manželstvo ako neplatné manželstvo pre nedodržanie kánonickej formy. V konečnom znení revízie však taký paragraf chýba a je ponechaný iba kán. 1061 § 3, kde sa za neplatné manželstvo považuje zdanlivé manželstvo, ktoré je uzatvárané aspoň jednou stránkou v dobrej viere.(32)

Takto aj v súčasnej doktríne nie je uzatvorenie civilného manželstva postavené na roveň konkubinátu, pretože týmto muž a žena prejavujú verejne úmysel žiť stabilne ako manželia, čo chýba u konkubinátu.(33) Preto prekážka nevzniká z úkonu uzatvorenia civilného manželstva, ale z následného spolužitia.


2.3. Zánik prekážky

V súčasnosti sa prekážka verejnej mravopočestnosti považuje za prekážku cirkevného práva a v súlade s kán. 1059 viaže iba katolíkov. Je však považovaná za trvalú prekážku a sama od seba, či už vyhlásením manželskej nulity, alebo rozlúčením konkubinátu, nezaniká. Zaniká výlučne dišpenzom zo strany miestneho ordinára, ktorý prekážku dišpenzuje zo spravodlivej príčiny, majúc vždy na zreteli spoločné dobro a nebezpečenstvo verejného pohoršenia a škandálu. V nebezpečenstve smrti alebo v urgentných prípadoch (tzv. omnia parata sunt) je možný dišpenz v zmysle kán. 1079-1080.


Záver


Záverom možno konštatovať, že eticko-právne manželské prekážky švagrovstva a verejnej mravopočestnosti mali pomerne dramatický historický vývoj, aby nakoniec nadobudli dnešnú podobu. Vždy boli navzájom úzko späté a v mnohom podobné. Ich dnešná podoba spočíva vo fakte, že prekážka švagrovstva vzniká vždy z platného manželstva, kým prekážka verejnej mravopočestnosti z neplatného manželstva po započatí spoločného života, alebo verejne známeho a verejného konkubinátu. Spolu s týmito prekážkami bola vyriešená i otázka civilného manželstva. Z povedaného možno konštatovať, že práve množiace sa prípady neplatných, civilných či konkubinátnych zväzkov dávajú za pravdu Cirkvi, chrániť prostredníctvom týchto prekážok dôstojnosť manželstva a rodiny a takto vplývať na verejnú morálku dnešnej spoločnosti.


Lektorovali:
prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.
prof. ThDr. ICDr. František Dlugoš, PhD.

Použitá literatúra:
ABATE A. M., Gli impedimenti matrimoniali nel nuovo codice di diritto canonicio, in: Apollinaris, 60 (1987).
ANDREINI P., Corso di Diritto canonico. De Matrimonio, Bologna 1998.
AZMAR GIL F. R., El Nuevo Derecho matrimonial Canónico, Salamanca 1985.
BARBERENA T. G., La afinidad de los infieles, impedimento matrimonial, in: Revista Espanola de derecho Canonico, 12 (1957).
BANARES J. I., Commento al c. 1092, in: Aa.Vv. Comentario exegetico al Código de Derecho Canónico, III/2, Pamplona 1997.
BOCCAFOLA K. E., Gli impedimenti relativi ai vincoli etico-giuridici tra le persone: affinitas, consanguinitas, publica honestas, cognatio legalis, in: Aa.Vv. Diritto matrimoniale canonico, vol. I., Vatikán 2002.
D’AURIA A., Gli Impedimenti matrimoniali, Roma 2002.
CHIAPPETTA L., Il Matrimonio nella nuova legislazione canonica e concordataria, Roma 1990.
PEREZ DE HEREDIA I., Diritto Matrimoniale canonico, Commento ai canoni 1055-1165 del CIC, Roma 1998.

Poznámky:

1. Porov. K. E. BOCCAFOLA, Gli impedimenti relativi ai vincoli etico-giuridici tra le persone: affinitas, consanguinitas, publica honestas, cognatio legalis, in: Aa.Vv. Diritto matrimoniale canonico, vol. I., Vatikán 2002, s. 555; Podľa tohto autora sú eticko-právne manželské prekážky štyri: pokrvenstvo (consaquinitas), osvojenie (cognatione legali ex adoptione), švagrovstvo resp. príbuzenstvo (affinitas) a verejná mravopočesnosť (publicae honestatis).

2. Zakazuje manželstvá v priamej línii s matkou vlastnej manželky (so svokrou), s nevlastnou dcérou svojej manželky (s pastorkyňou), s manželkou vlastného otca (s macochou), s manželkou vlastného syna (s nevestou). V bočnej línii bolo zakázané manželstvo s manželkou vlastného strýka (so strynou), so sestrou vlastnej manželky (so švagrinou) a s manželkou vlastného brata (so švagrinou) s výnimkou levirátu. Levirát spočíval v povinnosti slobodného muža uzavrieť manželstvo s manželkou vlastného zomrelého brata, ak nezanechal potomka mužského rodu.

3. F. R. AZMAR GIL, El Nuevo Derecho matrimonial Canónico, Salamanca 1985, s. 275.

4. V III. a IV. storočí manželská prekážka švagrovstva je definitívne rozšírená aj na prvý stupeň bočnej línie a koncil v Cézarey (r. 314) zakazuje takéto manželstvá pod trestom smrti. Medzi VI. a VIII. storočím je táto manželská prekážka ešte viac rozšírená v bočnej línii. - porov. T. G. BARBERENA, La afinidad de los infieles, impedimento matrimonial, in: Revista Espanola de derecho Canonico, 12 (1957), s. 126.

5. Koncept vychádza zo Svätého písma Gn 2, 24 a 1 Kor 6, 16.

6. Porov. A. D’AURIA, Gli Impedimenti matrimoniali, Roma 2002, s. 191.

7. Znenie kánona: „Affinitas oritur ex matrimonio valido sive rato tantum sive rato et consummato.“

8. Znenie kánona: „Affinitas in linea recta dimirit matrimonium in quolibet gradu; in linea collaterali usque ad secundum gradum inclusive.“

9. V doktríne sa diskutovalo, či sa manželská prekážka švagrovstva vzťahuje iba na pokrstených, alebo aj na neveriacich. Kódex 1983 rozhodol, že koncept príbuzenstva sa vzťahuje na všetkých ľudí, avšak manželská prekážka švagrovstva platí iba pre katolíkov. - porov. A. D’AURIA, Gli Impedimenti matrimoniali, Roma 2002, s. 192.

10. Prekážka vzniká takto medzi jednou manželskou stránkou a pokrvnými príbuznými druhej manželskej stránky a nevzťahuje sa na pokrvných príbuzných obidvoch manželských stránok, ktorí môžu medzi sebou platne uzatvárať manželstvá. Napr. Ján a Jana sú manželia. Jánov brat Peter môže uzatvoriť manželstvo s Annou, ktorá je Janina dcéra, pričom Ján nie je jej biologickým otcom.

11. Porov. J. I. BANARES, Commento al c. 1092, in: Aa.Vv. Comentario exegetico al Código de Derecho Canónico, III/2, Pamplona 1997, s. 1200.

12. Takto nemôže osoba uzavrieť manželstvo s jedným s rodičov, starých rodičov, prarodičov atď. svojho zosnulého manželského partnera. Naopak, na rozdiel od Kódexu 1917, môže osoba uzavrieť manželstvo s bratom/sestrou svojho zosnulého manželského partnera (1 stupeň bočnej línie), alebo bratrancom/sesternicou svojho zosnulého manželského partnera (2 stupeň bočnej línie).

13. Porov. P. ANDREINI, Corso di Diritto canonico. De Matrimonio, Bologna 1998, s. 130.

14. Porov. R. AZMAR GIL, El Nuevo Derecho matrimonial Canónico, Salamanca 1985, s. 278.

15. I. Perez de Heredia, španielsky kánonista a bývalý dekan Fakulty kánonického práva Lateranskej pápežskej univerzity spochybňuje, že švagrovstvo je za každých okolnosti trvalou manželskou prekážkou. Jedná sa o manželstvá rozlúčené dišpenzom z dôvodu nekonzumovania manželstva, alebo privilégiom v prospech viery. Ak v živote tých, ktorí boli manželia, prestáva existovať ich zväzok, musia zaniknúť aj efekty manželstva, a teda i existencia manželskej prekážky švagrovstva. - porov. I. PEREZ DE HEREDIA, Diritto Matrimoniale canonico, Commento ai canoni 1055-1165 del CIC, Roma 1998, s. 75.

16. Na konci republikánskej doby a začiatkom cisárstva boli zakázané určité zväzky, ktoré odporovali verejnej morálke: napr. syn nemohol uzavrieť manželstvo s konkubínou svojho otca, syn taktiež nemohol uzavrieť manželstvo so snúbenicou svojho otca, alebo muž nemohol uzavrieť manželstvo s dcérou svojej exmanželky. Treba však povedať, že sa jednalo o zákazy a nie o manželské prekážky. - porov. A. D’AURIA, Gli Impedimenti matrimoniali, Roma 2002, s. 198.

17. Osoby vyjadrili vôľu uzavrieť v budúcnosti manželstvo prostredníctvom snúbeneckého vzťahu, alebo verejne vyjadrili svoj manželský súhlas (consensus de praesenti) pri uzatváraní manželstva, nevytvorili však ešte jednotu tiel (unio duorum in carne una), čo v tej dobe tvorilo manželskú prekážku švagrovstva. Možno teda povedať, že prekážka verejnej mravopočestnosti sa zakladala v tej dobe na fakte, že osoby vyjadrili verejne svoju vôľu vytvoriť zväzok, nerealizovali ho však ešte vzájomným pohlavným aktom. Ak by sa tak stalo, išlo by o prekážku švagrovstva.

18. Porov. A. D’AURIA, Gli Impedimenti matrimoniali, Roma 2002, s. 199.

19. Znenie kánona: „Impedimentum publicae honestatis oritur ex matrimonio invalido, sive consumato sive non, et ex publico vel notorio concubinatu; et nuptias dirimit in primo et secundo gradu lineae rectae inter virum et consanquineas mulieris, ac vece versa.“

20. Communicationes 9 (1977), s. 368: „Nonulli (paucissimi tamen) proposuerunt suppressionem impedimenti publicae honestatis. Propositio non placet Consultoribus.“

21. Porov. A. M. ABATE, Gli impedimenti matrimoniali nel nuovo codice di diritto canonicio, in: Apollinaris, 60 (1987), s. 497-498.

22. Porov. I. PEREZ DE HEREDIA, Diritto Matrimoniale canonico, Commento ai canoni 10551165 del CIC, Roma 1998, s. 75.

23. V skutočnosti tak prekážka vzniká medzi mužom a matkou alebo dcérou svojej ženy, a medzi ženou a otcom alebo synom svojho manžela.

24. Neplatné manželstvo je definované v kán 1061 § 3 ako zdanlivé manželstvo (matrimonium putativum) uzatvorené kánonickou formou „coram Ecclesia“, kde aspoň jedna zo stránok ho uzatvára v dobrej viere (bona fide) ako platné. Táto zdanlivosť existuje v momente, keď nastáva výmena manželského súhlasu podľa stanovenej formy, ale objektívne chýba nejaký esenciálny prvok pre platnosť manželstva. Do konceptu neplatného manželstva však patrí aj tzv. pokus o manželstvo (matrimonium attentatum). Ide o situáciu medzi mužom a ženou, ktorý formálne uzavreli manželstvo hoci vedeli, že tento úkon uzatvárania manželstva nebude pred Cirkvou platný - porov. L. CHIAPPETTA, Il Matrimonio nella nuova legislazione canonica e concordataria, Roma 1990, s. 15; A. M. ABATE, Gli impedimenti matrimoniali nel nuovo codice di diritto canonicio, in: Apollinaris, 60 (1987), s. 497-498.

25. Tento spoločný život na manželský spôsob nutne nevyžaduje konzumáciu manželstva, aj keď spoločný život „pod jednou strechou“ prezumuje konzumáciu manželstva.

26. Porov. A. D’AURIA, Gli Impedimenti matrimoniali, Roma 2002, s. 199.

27. Porov. L. CHIAPPETTA, Il Matrimonio nella nuova legislazione canonica e concordataria, Roma 1990, s. 185.

28. Ak sú splnené nasledovné rekvizity konkubinátu, hovoríme o vzniku prekážky verejnej mravopočestnosti, ak by sa však jednalo o neznámy alebo tajný konkubinát, nemožno hovoriť o vzniku prekážky.

29. Porov. I. PEREZ DE HEREDIA, Diritto Matrimoniale canonico, Commento ai canoni 10551165 del CIC, Roma 1998, s. 75.

30. „An vi canonis 1078 ex solo actu, ut aniunt, civili inter eos, de quibus in canone 1099, § 1, indipendenter a cohabitatione oriatur independentum publicae honestatis. Responsum: Negative“ - AAS 21 (1929), s. 170.

31. Diskusia o koncepte civilného manželstva vznikla ešte počas Kódexu 1917. Kódex 1917 stanovil, že prekážka verejnej mravopočestnosti vzniká z neplatného manželstva, ak však osoby mali pravý úmysel vytvoriť manželstvo. Autori potom vysvetľovali, že sa nesmie jednať o neplatné manželstvo z dôvodu nedostatku manželského súhlasu, pretože manželský súhlas tvorí podstatný prvok manželstva. Neplatnosť manželstva takto môže spôsobovať iba niečo, čo je mimo podstaty: napr. existencia manželskej prekážky alebo chýbajúca delegácia. Preto neplatné manželstvo sa v tomto prípade definuje ako zdanlivé (putativo), čo znamená, že bolo uzatvárané v dobrej viere. Na základe týchto faktov vzniká otázka či vzniká prekážka verejnej mravopočestnosti z civilného manželstva medzi katolíkmi, ktorých viaže kánonická forma. Jedni autori tvrdili, že uzatvorením civilného manželstva nechýba manželom vôľa vytvoriť istú stabilnú formu života, a tak aj ich manželský súhlas je prirodzený a pravý. Neplatnosť manželstva vyplýva iba z nezachovania vonkajšej právnej podmienky, napr. ne-zachovanie kánonickej formy. Z takéhoto manželstva vzniká prekážka verejnej mravopočestnosti. Iní autori tvrdili, že civilné manželstvo nemôže byť považované za zdanlivé, pretože osoby vedia, že porušujú zákon Cirkvi, a tak nemôžu uzatvárať manželstvo v dobrej viere. Preto sa nejedná o neplatné manželstvo (matrimonio invalido), ale o neexistenciu manželstva (matrimonio inexistens). Keďže sa nejedná o neplatné manželstvo, nemôže z neho vzniknúť prekážka verejnej mravopočestnosti. - K. E. BOCCAFOLA, Gli impedimenti relativi ai vincoli etico-giuridici tra le persone: affinitas, consanguinitas, publica honestas, cognatio legalis in: Aa.Vv. Diritto matrimoniale canonico, vol. I., Vatikán 2002, s. 565.

32. Zdá sa, že otcovia konzultori nechceli nanovo otvárať diskusiu o podstate civilného manželstva a zároveň chceli zachovať rozhodnutie Pápežskej komisie pre interpretáciu Kódexu kánonického práva. Riešenie našli v prijatí verejne známeho a verejného konkubinátu, ako príčine vzniku prekážky, čím sa spoločný život civilne sobášených ľudí kvalifikoval ako verejne známy konkubinát.

33. Potvrdzuje to aj Pápežská exhortácia Jána Pavla II Familiaris consortio, b. 82.
Hore