Vahy Main
 
IUS ECCLESIAE ET VERITAS
Ius et iustitia XVI Časopis v PDF Archív Tiráž Kontakt
 
1/2006
úvodník
Filozofia práva
Benedikta XVI.
prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

dokumenty
Inštrukcia o rozpoznávaní povolania u osôb s homosexuálnou orientáciou z hľadiska ich prijatia do seminára a pozvania k sviatostnej vysviacke
Kongregácia pre katolícku výchovu

náučné články
Problematika ľudskej zrelosti s osobitným zreteľom na sviatosť manželstva a kňazstva
prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Porušenie spovedného tajomstva a s tým súvisiace tresty
ICDr. Juraj Kamas, PhD.

Trestné kánonické právo
prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Problematika delegability pre prípady sanatio in radice
ICLic. Jozef Šimurdiak

informácie
Noví kardináli
Dr. Jozef Skupin

 
 
 
Valid HTML 4.0 Transitional
 
Valid CSS!

Filozofia práva Benedikta XVI.

prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Benedetto

Encyklika „Deus Caritas est“ je rozdelená na dve časti. V prvej časti pápež zavádza poriadok nielen do manželského práva, ale vôbec do celého ľudského spolunažívania, vysvetľujúc rôzne názvy i rôzne druhy lásky, ktorá nemôže byť láskou neporiadku a chaosu, či dokonca páchania zla, ale naopak musí tu byť jasné „ordo amoris“ čiže poriadok lásky. A tým pevným bodom, najvyšším princípom i normou takéhoto poriadku je Boh, ktorý je láska sama osebe, lebo Boh je láska, Deus Caritas est! Od neho sa odvodzuje každý iný poriadok lásky, v čom je nám Kristus príkladom „par excellance“. Možno povedať, že ak jeho predchodca blahej pamäti Ján Pavol II. v apoštolskej konštitúcii Sacrae disciplinae leges píše o práve ako o nevyhnutnom predpoklade alebo báze pre rast a rozvoj pastoračných aktivít a iných prejavov lásky, Benedikt XVI. ide opačnou cestou, keď hovorí najprv o láske, ktorá však právo nevylučuje, ale ho predpokladá, ba on lokalizuje právo priamo do centra, do ohniska tejto lásky. Právnu autoritu odvodzuje od autority Lásky. Aj pre neho rozhodnutia tejto autority mu neboli vždy po vôli: netúžil byť biskupom ani prefektom a možno oprávnene predpokladať, že ani pápežom. Ale všetko vysvetľuje medveď sv. Kolumbiána s batohom, ktorý sa nachádza v jeho erbe. Aj on niesol (i nesie) svoje životné pastierske úlohy ponížene a verne s vedomím, že mu je dopriate zotrvať práve pre toto „bremeno“, ktoré je Pánovým bremenom a on ho nesie, v blízkosti svojho Pána. Toto je v istom zmysle augustínovské chápanie pastoračných úloh a súčasný Petrov nástupca tak dáva toto augustínovské chápanie aj právu, lebo každé ľudské právo má predovšetkým rozmer služby: ani svetskému právu sa nesmie dávať rozmer moci, ale služby v prospech spoločného dobra a rovnako aj kánonické právo má pastoračný, a teda služobný cieľ.

V druhej časti upúta postoj Juliána apostatu. Na jeho živote možno pochopiť, že ak právo stratí svoj augustínovský rozmer, vystavuje kresťanskú vieru riziku zdiskreditácie s dramatickými až tragickými následkami pre človeka, ktorý sa odvracia od kresťanstva a vrhá do náručia pohanstva (dnes novopohanstva). Pre tu spomínané dôvody mi nerobí problém použiť namiesto slova „caritas“ slovo „ius“: obe môžu mať rôzne formy vonkajšieho prejavu, obe nutne nemusia byť ani príjemné (služba malomocnému alebo inak chorému nemusí byť vôbec príjemnou, ale rovnako ani služba právu a spravodlivosti...), ale iba musia byť tými, ktorí ich vykonávajú, istým spôsobom milované... Lebo obe majú svoj zmysel v tom, že „Deus Caritas est“. A tak, ak milujeme Boha, milujeme aj kresťanskú „caritas“ i kresťanské „ius“, lebo za nimi vidíme svojho blížneho. Ďakujeme tým, ktorí nás učia milovať právo majúce prameň a základ v Bohu, milovať ho aj vtedy, ak nám zachovávanie jeho noriem nemusí byť vždy príjemné...

Hore