Regulae servandis ad nullitatem ordinationis declarandam

Kardinál Francis Arinze, súčasný prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí

Nakoľko Regulae servandae (z 9. júna 1931, in: AAS 23, s. 457 a nasledujúce) už nie sú platné minimálne v tom, v čom sú v rozpore s normami platného Kódexu kánonického práva (porov. kán. 6, § 1);

- nakoľko doteraz platné Regulae servandae obsahujú priam dopodrobna rozpracované nariadenia a matériu predkladajú minimálne tak, aby to bol viac súdny a menej administratívny postup;

- nakoľko doteraz platné Regulae servandae neobsahujú postup riešenia prebiehajúci na Kongregácii;

- nakoľko je isté, že Kódex kánonického práva stanovuje, že nulita vysviacky môže byť vyhlásená administratívnym dekrétom (porov. kán. 290 bod 1);

toto dikastérium stanovilo, že administratívna procedúra musí byť zreformovaná a nanovo prepracovaná, aby diecéznym a rehoľným ordinárom boli nápomocné predpisy pre úkony dokazovania vždy vtedy, keď Kongregácia sama nariadi viesť kauzu administratívnou procedúrou (porov. kán. 1709).

Regulae servandis pre začatie administratívnej procedúry nulity vysviacky

I. kapitola:

Kompetentné fórum

Čl. 1. Kongregácii pre Boží kult a disciplínu sviatostí prináleží kompetencia riešiť námietky vznesené proti platnosti prijatej sviatostnej vysviacky (kán. 1709, § 1; Pastor bonus, čl. 68). Nijaká nižšia autorita nemôže začať proces, ak predtým neobdržala k tomu právomoc od samej Kongregácie.

II. kapitola:

Žiadosť

Čl. 2, § 1. Okrem klerika a kompetentného ordinára v zmysle predpisu kán. 1708 môže napadnúť platnosť vysviacky aj promótor spravodlivosti tej diecézy, v ktorej je klerik inkardinovaný alebo kde má bydlisko.

§ 2. Žiadosť musí obsahovať všetky prvky požadované Kódexom kánonického práva (kánony 1501-1504) a musí byť odoslaná na Kongregáciu. Kompetentný ordinár priloží k žiadosti svoje vlastné informácie, ak ich má a ak sa týkajú predovšetkým opodstatnenosti kauzy, nadobudnuté mimosúdnou cestou, a toho, ako túto opodstatnenosť opísal žiadateľ v žiadosti.

Prvá časť:
Procedúra „coram Ordinario“

III. kapitola:

Poverovacie listiny pre dôkazné úkony

Čl. 3, § 1. Ordinár potom, ako obdržal právomoc, o ktorej sa hovorí v čl. 1 o kompetentnom fóre pre začatie procesu, pristúpi čím skôr k vydaniu poverovacích listín, ktorými vymenuje vyšetrovateľa i obhajcu posvätnej vysviacky, ktorých vyberie spomedzi členov cirkevného súdu alebo diecéznej kúrie. Ak tomu neprekážajú osobitné dôvody, môže vybrať ním preferované osoby iba vtedy, ak majú kvality predpísané kánonickým právom pre uvedené úlohy (kán. 1421, § 1, 3; kán. 1432).

§ 2. Okrem prípadu, keď sa ordinár rozhodne sám osobne zozbierať dôkazný materiál, čo sa za normálnych okolností nepovažuje za vhodné, vydá poverovacie listiny písomne a pripojí ich k dôkazným spisom.

Čl. 4. Ordinár alebo vyšetrovateľ neprijme kauzu, ak ho k žiadateľovi viaže pokrvenstvo, príbuzenstvo (lat. affinitas), spolužitie alebo vážne nepriateľstvo.

Čl. 5. Počas zbierania dôkazných úkonov ordinár alebo vyšetrovateľ si môže pribrať iných rovnako súcich pomocníkov, ktorí môžu zastúpiť vyšetrovateľa alebo iných úradníkov v prípade, žeby boli hatení alebo nahradiť ich, ak by nastal prípad ich legitímneho upodozrievania. V poverovacích listinách nech sa uvedie ich následná delegácia spolu s dôvodom zastupovania alebo nahradenia tých prvých.

IV. kapitola:

Úloha vyšetrovateľa a iných poverených osôb

Čl. 6, § 1. Po obdržaní poverovacej listiny pre zozbieranie dôkazných úkonov je úlohou vyšetrovateľa vykonať preskúmanie všetkého, čo by mohlo pomôcť pri dokazovaní nulity vysviacky.

§ 2. V týchto kauzách hlavnými dôkazmi sú: a) priznanie sa klerika žiadateľa vykonané pod prísahou; b) výpovede svedkov vykonané pod prísahou, hlavne rodinných príslušníkov žiadateľa a vychovávateľov z kňazského seminára; c) výpovede iných svedkov, ktorých navrhne žiadateľ alebo ktorých si sám zvolí a predvolá vyšetrovateľ; d) autentické dokumenty rôznej povahy, akými sú dopisy alebo iné písomnosti užitočné pre kauzu; e) náznaky a prezumpcie (lat. indicia et praesumtiones).

§ 3. Skôr, ako sa pristúpi k dôkazným úkonom, vyšetrovateľ upovedomí žiadateľa, že si môže ustanoviť pomocníka (lat. procuratore), ktorý musí byť kňazom dobrej povesti a uznávaným odborníkom v právnickej alebo teologickej vede.

Čl. 7. Obhajca vysviacky vypracuje otázky pre žiadateľa a pre svedkov a odovzdá ich vyšetrovateľovi. Ak žiadateľ uzná za potrebné, môže sám alebo prostredníctvom pomocníka odovzdať vyšetrovateľovi niekoľko otázok s prosbou, aby bola vyžiadaná odpoveď na ne od všetkých alebo len od niektorých svedkov.

Čl. 8, § 1. V prípade, že žiadateľ alebo svedkovia určení na vypočúvanie sú z inej diecézy alebo sa nachádzajú dočasne mimo diecézy a z dôvodu veľkej vzdialenosti alebo inej prekážky sa nemôžu dostaviť na miesto určené na vypočúvanie, vyšetrovateľ požiada ordinára diecézy, ktorej sa to tyká, o povolenie uskutočniť vypočúvanie na území jeho diecézy, rešpektujúc predpisy kánonického práva alebo, ak je to vhodné, dá vhodné inštrukcie tomu sudcovi, ktorý bol určený vypočúvanie vykonať.

§ 2. Ak žiadateľ alebo svedkovia sa síce nachádzajú na území diecézy, ale z dôvodu jej veľkej rozlohy alebo inej veľkej nepohody sa nemôžu dostaviť na miesto vypočúvania ani sa osobne stretnúť s vyšetrovateľom a ostatnými členmi tribunálu, nech sú vypočutí prostredníctvom miestneho farára alebo iného na to súceho kňaza, ktorého touto úlohou poverí vyšetrovateľ; tento poverenec si môže vybrať ďalšieho kňaza ako spolupracovníka (porov. kán. 483, § 2) na vykonávanie úlohy notára. Napokon musia sa mu dať všetky inštrukcie, nevyhnutné informácie, ako aj iné na prípad vzťahujúce sa dokumenty.

Čl. 9. Vyšetrovateľ pre vyhodnotenie vierohodnosti každej svedeckej výpovede nech nezabudne nikdy preveriť si spôsobilosť a vierohodnosť osoby predvolanej vypovedať v kauze, a to aj tým, že si vyžiada od ich farárov svedectvá vierohodnosti (lat. litterae testimoniales). Aj tieto treba zaradiť do spisov kauzy.

Čl. 10, § 1. Obhajca vysviacky má právo i povinnosť: a) byť prítomný na vypočúvaní žiadateľa a svedkov alebo aspoň nahliadnuť do výpovedí žiadateľa a svedkov v sídle tribunálu a vyjadriť k nim svoje stanovisko; b) odovzdať vyšetrovateľovi otázky pre žiadateľa a svedkov v uzavretej a podpísanej obálke, ako aj počas vypočúvania požiadať vyšetrovateľa, aby im položil ďalšie otázky a zvlášť žiadať vysvetliť prípadnú protichodnosť v ich výpovediach; c) hodnotiť argumenty predložené žiadateľom, ako aj ním predložené dokumenty; d) napísať svoje poznámky týkajúce sa výpovedí a vyvodiť z nich vhodné uzávery a všetko to, čo považuje za užitočné pre obranu platnosti vysviacky (kán. 1432).

§ 2. Obhajca má právo obrátiť sa na vyšetrovateľa vždy vtedy, ak došlo k porušeniu spravodlivosti a práva žiadateľa alebo ak došlo k vykonaniu nejakého nelegitímneho úkonu, alebo sa urobilo niečo nevhodne, alebo ak bolo zanedbané niečo, čo zákon predpisuje vykonať. Ak vyšetrovateľ jeho žiadosti nevyhovie, môže sa odvolať na ordinára.

V. kapitola:

Priebeh procesu

Čl. 11, § 1. Listina predvolania nech sa odošle v dostatočnom časovom predstihu pred dátumom určeným na vypočúvanie. Ak po starostlivom hľadaní sa nevie, kde sa žiadateľ alebo svedkovia nachádzajú, vyšetrovateľ nech rozhodne, či sa majú aplikovať predpisy Kódexu (kánony 1508-1509), alebo či, so súhlasom ordinára, treba zvoliť iný vhodný spôsob postupu.

§ 2. Ak predvolaný odmietne poslúchnuť nariadenie dostaviť sa na vypočúvanie, vyšetrovateľ nech rozhodne, či bude predvolanie opakovať, alebo či si zvolí iný vhodnejší spôsob, akým by mohlo byť napríklad požiadať osobu, ktorá je predvolanému priateľom alebo má na ňu vplyv vďaka svojej prestíži, o sprostredkujúcu pomoc.

Čl. 12. Vyšetrovateľ, skôr ako pristúpi k vypočúvaniu žiadateľa alebo svedkov, vyžiada si od nich prísahu de veritate dicenda položiac ruku na knihu Evanjelií; ak by to niektorý svedok odmietol, v spise nech sa to uvedie spolu s dôvodom, prečo to neurobil. Žiadateľovi i svedkom nech pripomenie záväzok, ktorý pre nich vyplýva z prísahy, a tresty, ktorými by mohli byť potrestaní v Cirkvi v prípade krivej prísahy (kán. 1368; kán. 1391).

Čl. 13. Žiadateľ a svedkovia odpovedajú ústne iba na tie otázky, na ktoré sa ich opýta vyšetrovateľ. Nesmú byť však dopredu oboznámení, aké otázky im budú predložené, a nie je im dovolené čítať spisy alebo dokumenty kauzy okrem prípadu, keď to vyšetrovateľ uzná za vhodné a dá im prečítať nejaký dôležitý dokument, aby potvrdili jeho obsah svojím vyhlásením alebo aby im pomohol sa naň rozpomenúť.

Čl. 14. V obsahu odpovedí žiadateľa a svedkov musí notár zapísať aspoň to, čo patrí k podstate ich výpovede, ak vyšetrovateľ neuzná za vhodné použiť magnetofón a odpovede nahrávať. V prípade použitia magnetofónu musí byť obsah výpovede celý prepísaný a ten, kto pred vyšetrovateľom takto vypovedal, musí sa znova dostaviť do auly a svoju výpoveď podpísať (porov. kán. 1567, § 2). Absolútne sa nepripúšťa ani v mimoriadnych prípadoch použiť na vypočúvanie telefón alebo fax, alebo iný spôsob, ktorý nedáva vyšetrovateľovi možnosť overiť si totožnosť vypočúvaného.

Čl. 15, § 1. Žiadateľ a svedkovia môžu byť znovu predvolaní, aby doplnili svoju výpoveď alebo aby vysvetlili nové fakty, alebo dali odpoveď na nové otázky, ktoré z procesu vzišli. O nové vypočúvanie môžu požiadať oni sami alebo o to môže požiadať obhajca vysviacky, alebo o tom rozhodne sám vyšetrovateľ potom, ako si vypočuje stanovisko obhajcu vysviacky.

§ 2. Na písanie spisov kauzy sa používa jazyk určený Všeobecným poriadkom Rímskej kúrie (it. Regolamento generale della Curia romana). V inom prípade všetky spisy nech sú slovo za slovom preložené do latinčiny alebo do iného akceptovateľného jazyka. Prekladateľa určí vyšetrovateľ po vypočutí stanoviska obhajcu vysviacky. Prekladateľ musí zložiť prísahu, že si verne splní svoju úlohu a o všetkom zachová mlčanlivosť.

Čl. 16. Žiadateľ má právo, aby mu vyšetrovateľ oznámil mená svedkov, ktorých predvoláva zo svojho vlastného rozhodnutia, pokiaľ po vypočutí stanoviska obhajcu vysviacky alebo na jeho žiadosť, vyšetrovateľ nerozhodne ináč. V takomto prípade svoje rozhodnutie vydá dekrétom, v ktorom uvedie aj dôvody. Proti tomuto dekrétu môže žiadateľ predložiť námietku ordinárovi, ktorý o veci rozhodne čím skôr. Žiadateľ má právo vzniesť námietku voči niektorému svedkovi, rešpektujúc normy práva.

Čl. 17, § 1. Žiadateľ alebo svedkovia majú právo predložiť vyšetrovateľovi dokumenty, ktoré sa nachádzajú v ich držbe, zvlášť tie, ktoré boli zhotovené v období mimo podozrenia. Za také dokumenty sa majú považovať lekárske správy a nálezy o dedičnej alebo genetickej chorobe, ktorou žiadateľ trpel už v čase pred prijatím vysviacky.

§ 2. Vyšetrovateľ má právo z moci vlastnej autority a na základe vlastného rozhodnutia vyhľadať potrebné dokumenty a potvrdenia a môže sa na ne pýtať žiadateľa i svedkov počas vypočúvania.

Čl. 18. Ak je potrebné, vyšetrovateľ môže nariadiť vyšetrenie žiadateľa lekárom špecialistom v oblasti psychiatrie alebo psychológie (porov. kán. 1574). Lekár špecialista nech je vybraný spomedzi významných odborníkov známych svojou odbornosťou a rozumnosťou a potom, ako vykoná svoju úlohu podľa metód vlastnej profesie za účelom posúdenia stavu žiadateľa, písomne zaznamená tie zistené argumenty a indície, ktoré zistené lekárskou vedou, dávajú do pochybnosti alebo dokonca vylučujú možnosť, žeby vysviacka bola platná. Aj lekár špecialista musí zložiť prísahu, že verne vykoná svoju úlohu a zachová mlčanie. Po jej zložení sa mu odovzdá písomne zoznám otázok, na ktoré má dať odpoveď.

VI. kapitola:

Záver dôkaznej fázy

Čl. 19, § 1. Vyšetrovateľ neuzavrie fázu zbierania dôkazov skôr, než obhajca vysviacky písomne nevyhlási, že už nie je nič, čo by bolo potrebné ešte zistiť, a žiadateľ neprehlási, že už nemá nič, čo by chcel ešte vyšetrovateľovi predložiť.

§ 2. Skôr, ako vyšetrovateľ vyhlási záver dôkaznej fázy, prelistuje osobne všetky spisy kauzy, skonfrontuje výpovede žiadateľa a svedkov a skúma, či nie sú ešte nejaké nevyjasnené otázky, pochybnosti, protichodné tvrdenia, nejasnosti. Ak zistí, že sú, opäť na ich objasnenie predvolá žiadateľa alebo svedkov na doplnenie dôkaznej fázy potom, ako si vypočuje stanovisko obhajcu vysviacky.

Čl. 20. Po ukončení dôkaznej fázy vyšetrovateľ nariadi dekrétom odovzdať spisy kauzy obhajcovi vysviacky, ktorý napíše ku kauze svoje vlastné poznámky s upresnením, či počas procesu boli alebo neboli zachované stanovené cirkevné predpisy.

Čl. 21, § 1. Vyšetrovateľ, skôr ako odošle spisy kauzy na Kongregáciu spolu s poznámkami obhajcu vysviacky, sám napíše a priloží k odoslaným spisom aj svoje vlastné vyjadrenie o merite veci čiže formuláciu odpovede na prosbu žiadateľa a zdôvodní ju v oblasti práva (in iure) i v oblasti dôkaznej (in facto).

§ 2. K spisom sa musí priložiť stanovisko ordinára, a to aj vtedy, keby on sám bol vyšetrovateľom. Vyjadrí sa k merite kauzy, ako aj o okolnostiach, či by mohli tvoriť nebezpečenstvo škandálu alebo či by nemali mať na to nejaký vplyv. Ak je biskupský stolec vakantným, toto stanovisko dáva ten, kto legitímne nahrádza biskupa v jeho úlohe (kán. 409, § 2; kán. 413, § 1; kánony 426-427).

Čl. 22, § 1. Zachovávanie týchto noriem sa zveruje do starostlivosti ordinárov a je ich povinnosťou dohliadať, aby sa ich spolupracovníci nevzdialili z cesty určenej touto normatívou. Ak by sa však stalo, že sa ukáže ako správna potreba nezachovať niektorú normu, vyšetrovateľ o tom urobí zápis a uloží do spisov kauzy aj dôvod, prečo nebola zachovaná.

§ 2. Ordinári majú plné právo podľa vlastného uváženia v ktoromkoľvek štádiu procesu preskúmať spisy, dať rady a pripomienky povereným úradníkom, ako aj odvolať ich z poverenej úlohy na základe vážnych dôvodov.

Čl. 23. Všetky spisy kauzy (porov. kán. 1472) nech sú prostredníctvom apoštolského nuncia alebo v prípade, že ho niet, iným spôsobom poslané Apoštolskej stolici, a to tri overené kópie, každá zoradená vo vlastnom fascikli opatrenom indexom všetkých spisov. Odoslanie spisov musí byť starostlivo zabezpečené a zodpovedajúce miestnej situácii, aby prebehlo bez komplikácií.

Druhá časť:
Priebeh kauzy „apud Dicasterium“

VII. kapitola:

Pokračovanie procesu

Čl. 24, § 1. Keď dikastérium obdrží spisy, čím skôr sa má ustanoviť kolégium, ktoré pozostáva zvyčajne z troch komisárov, ktorí pracujú v tejto Kongregácii, a úlohou ich úradu je zaoberať sa kauzami kňazov; jeden z komisárov je ustanovený za predsedu a ponensa kolégia komisárov v predloženej kauze.

§ 2. Kongregácia určí pre kauzu aj obhajcu vysviacky, ktorého vyberie zo zoznamu komisárov dikastéria pre takého úlohy alebo, ak to prefekt uzná za vhodné, spomedzi iných úradníkov dikastéria.

§ 3. Potom Kongregácia určí aj jedného alebo viacerých sekretárov spomedzi úradníkov dikastéria na vykonávanie úlohy notára, aby všetko verne zapisovali a ukladali do spisov pod vedením predsedu kolégia komisárov.

Čl. 25. Predseda kolégia komisárov napíše žiadateľovi list, v ktorom sa ho opýta, či nemá niečo na doplnenie kauzy, predovšetkým, či sa neobjavili nové dôkazy a nové dokumenty; zároveň mu pripomenie, že ak chce, môže si ustanoviť pomocníka (lat. procuratore) v Ríme, ktorý musí byť nielen kňazom, ale aj vynikajúcim odborníkom v oblasti práva a teológie.

Čl. 26. Po prípadnom doplnení spisov kauzy o nové dôkazy a argumenty predseda kolégia komisárov nariadi odovzdať spisy obhajcovi vysviacky určiac mu dostatočnú časovú lehotu, v rámci ktorej napíše svoje vótum.

Čl. 27. Po obdržaní vóta obhajcu vysviacky, ak tento skonštatuje, že už niet čo objasňovať a prešetrovať, spisy kauzy dostanú na preštudovanie všetci členovia kolégia komisárov. V opačnom prípade predseda kolégia komisárov potom, ako pozorne prečíta dôvody uvedené vo vóte obhajcu vysviacky, vyzve kompetentného ordinára, aby vykonal doplňujúce vyšetrovanie za účelom objasnenia dôvodov vyjadrených vo vóte obhajcu vysviacky. Avšak, ak predseda kolégia komisárov nesúhlasí so stanoviskom uvedeným vóte obhajcu vysviacky, môže rozhodnúť, že kauza bude pokračovať na Kongregácii procedúrou, ktorá má riadne nasledovať.

Čl. 28. Keď bolo splnené všetko, čo je uvedené v článkoch 26 a 27 týchto noriem, predseda kolégia komisárov určí deň a čas zasadania zainteresovaných členov kolégia komisárov za účelom vydania rozhodnutia; deň a čas zasadania určí tak, aby členovia kolégia mali primeraný časový priestor na preštudovanie spisov kauzy a napísanie vóta, nie však viac ako jeden kalendárny mesiac.

VIII. kapitola:

Ukončenie kauzy a právo na rekurz

Čl. 29. V určený deň a čas zasadania sa kolégium zainteresovaných komisárov zíde pred prefektom alebo pred sekretárom dikastéria. Potom komisár ponens prečíta nahlas svoje vótum a ak aj ostatní zainteresovaní členovia kolégia komisárov so stanoviskom súhlasia, ihneď sa pristúpi k definitívnemu rozhodnutiu. V opačnom prípade sa otvorí diskusia za účelom objasnenia rozdielnych postojov za tým účelom, aby sa dosiahla, ak je to možné, jednomyseľnosť záverov. Každý komisár má právo počas diskusie zmeniť svoje predchádzajúce rozhodnutie.

Čl. 30. Ak kolégium komisárov nie je v stave dospieť k jednomyseľnému záveru, prefekt dikastéria potom, ako si vypočuje mienku sekretára a urobí analýzu vót väčšiny komisárov a ich právne (in iure) a dôkazné (in facto) zdôvodnenia, oznámi definitívne rozhodnutie žiadateľovi a jeho ordinárovi. Definitívne rozhodnutie sa oznámi aj obhajcovi vysviacky.

Čl. 31, § 1. Proti definitívnemu rozhodnutiu môžu, žiadateľ a obhajca vysviacky majú právo – prostredníctvom ordinára alebo pomocníka (lat. procuratore), o ktorých sa píše v čl. 21 – podať rekurz na tú istú Kongregáciu v časovej lehote 10 dní od doručenia rozhodnutia a v časovej lehote 1 kalendárneho mesiaca predložiť svoje právne (in iure) a dôkazné (in facto) zdôvodnenie. Kongregácia zverí kauzu spolu s predloženými zdôvodneniami inému kolégiu troch alebo piatich komisárov; v opačnom prípade sa definitívne rozhodnutie stáva vykonávateľným, čo prefekt Kongregácie dekrétom oznámi kompetentnému ordinárovi.

§ 2. Potom, ako bolo dekrétom prefekta Kongregácie ustanovené iné kolégium komisárov na opätovné preskúmanie kauzy, ich predseda si vypočuje žiadateľa a obhajcu vysviacky, aby vydali svoje poznámky k argumentom toho druhého; potom určí deň a čas zasadania kolégia v súlade s predpismi článkov 28 a 29 týchto noriem, aby sa dospelo k definitívnemu rozhodnutiu v prítomnosti prefekta alebo sekretára Kongregácie.

§ 3. Definitívne rozhodnutie sa oznámi dekrétom prefekta Kongregácie žiadateľovi a jeho ordinárovi.

§ 4. Proti dekrétu vydanom na druhom stupni už nie je možné sa odvolať; ostáva iba možnosť podať rekurz na Apoštolskú signatúru podľa článku 123, § 1 apoštolskej konštitúcie Pastor bonus.

Č. 32. Keď tieto normy nadobudnú platnosť, prestanú platiť všetky predchádzajúce normy univerzálne i partikulárne.