| IUS ECCLESIAE ET VERITAS |
Informácie a články z kánonického a konfesného práva
|
|
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
 |
Voľba nového pápeža
o voľbe nového pápeža
 |
Úvod
Na sviatok Katedry sv. Petra 22. februára 1996 Sv. Otec Ján Pavol II. apoštolskou konštitúciou „Universi Dominici Gregis“ (ďalej UDG) vyhlásil (1) nový zákon (2) o voľbe pápeža, ktorý v ten istý deň aj vstúpil do platnosti. (3)
Tento nový zákon vystriedal konštitúciu (4) Pavla VI. „Romano Pontifici eligendo“ (ďalej RPE), vydanú 1. októbra 1975, ktorú UDG – ako to jedno promptné synoptické prirovnanie jednoznačne konštatuje (5) - najvernejšie („ad litteram“) zachováva. (6) O to zaujímavejšie je konštatovanie, že niektoré ľahko prehľadné novinky a zmeny nielen poukazujú na spojenie s doterajším zákonodarstvom, ako je CIC z roku 1983, CCEO z 1990 alebo konštitúcie „Vicariae Potestatis“ zo 6. júna 1977 a „Pastor Bonus“ z 28. júna 1988, ale majú aj vedomý právny význam.
V nasledujúcej časti bude najprv reč o jednotlivých rozdielnostiach základnej formy, potom v druhej kapitole budú predstavené nové nariadenia a zmeny, ktoré majú právnický charakter.
Porovnanie štruktúry „Romano Pontifici eligendo“
a „Universi Dominici Gregis“
Úvod novej konštitúcie - oproti zákonu Pavla VI. - je rozsiahlejší. Po obsahovej stránke sa tu ukazuje viac podobností, ktoré sa týkajú materiálov poukazujúcich na historické odkazy skoršie vydaných pápežských nariadení alebo potvrdzujú to, prečo práve zbor kardinálov má výlučné právo voliť pápeža. V časti o normách je hneď očividne nápadné rovnaké delenie právnej podstaty. „Pars I“ či „pars prima“ v 32 bodoch sa zaoberá uprázdnením Apoštolského stolca („de Sede Apostolica vacante“). (7) „Pars II.“ či „Pars altera“ zase v 60 bodoch voľbou Rímskeho veľkňaza („De electione Romani Pontificis“). (8)
Prvá časť sa delí na 5 hláv. Nadpisy hláv poukazujú na minimálnu odlišnosť s doterajšími zákonmi. V prvej hlave - a to všeobecne platí – sa vynechalo prídavné meno „sacrum“ pred názvom „Cardinalium Collegium“, tak ako to je v novom CIC v „Pastor Bonus“ a v iných zákonoch. Podobne to platí aj o názve IV. hlavy, kde výraz „Sacrarum Congregationum ac Tribunalium Curiae Romanae“ sa už spojili s „dicasteriorum Curiae Romane“. (9) Názvy III. a V. hlavy sa úplne zhodujú, v II. hlave sú však pridané slová „ad Summi Pontificis praeparandam electionem“ k doterajšiemu „de Cardinalium Collegio“. Upresňujú, že v čase uprázdnenia Apoštolského stolca cieľ zhromaždenia má predovšetkým slúžiť na prípravu voľby pápeža (porov. UDG 13), pričom práva zboru kardinálov na túto krátku dobu okrem iného sú popísané v I. časti I. hlavy konštitúcie. Ešte je vhodné pripomenúť, že číslovanie jednotlivých hláv v I. časti je nezmenené, len čísla 1 a 2 sa vymenili v novej a v starej konštitúcii.
V časti „Pars altera“ novej konštitúcie látka, ktorá sa bezprostredne týka voľby pápeža je členená do 7 hláv, a to skoro podobným spôsobom ako v starej. Pri pohľade na nadpisy môžeme vyvodiť niekoľko záverov týkajúcich sa „Universi Dominici Gregis“. Len I. a VI. hlava sú také isté, a to „de electoribus Romani Pontificis“ vlastne „de iis (,)/ quae servanda vel vitanda sunt in electione Romani pontificis.“ Pojem konkláve nová konštitúcia zďaleka obchádza (10) a ako náhrady sa objavujú výrazy ako „electio“ alebo „sedes electionis“, pretože kardináli už počas procesu voľby nie sú „uzatvorení“, ale vždy sa vracajú do Palazzo Santa Marta. II. hlava - doteraz: „de Conclavi, deque iis, qui huius partem habent“ – teraz upresnené znie takto: „de electionis sede, officialibus atque ministris admissis ratione habita eorum muneris.“ V skutočnosti je potrebné robiť rozdiel medzi kardinálmi, ktorí sú ozajstnými účastníkmi konkláve, a medzi ostatnými prítomnými hodnostármi a zamestnancami, ktorí sú prítomní na konkláve len zo služobných dôvodov. Mimochodom, II. hlava bez zmeny obsahuje také oznámenia týkajúce sa kardinálov, ktorí podľa vyjadrenia „ii, qui partem habent“ boli zatvorení. III. hlava sa už nezaoberá témou „de ingressu in Conclave“, ale len oznámením voľby („de electionis inaugurandae actibus“). Aj názov IV. hlavy – „de secreto servando in omnibus ad electionem pertinentibus“ – obchádza skôr používaný pojem konkláve (de secreto servando circa ea omnia, quae in Conclavi aguntur“).
V. hlava „per acclamationonem seu inspirationem“ (RPE 63) a „per compromissum“ (RPE 64) zneplatnením foriem voľby v porovnaní s doteraz platným právom voľby pápeža prináša pozoruhodnú zmenu. Ostáva už len s hlasovacími lístkami „per scrutinium“ (UDG 62) ako tretí a riadny spôsob voľby (RPE 65). V VI. hlave - doteraz „de electionis forma“ – nastáva významná zmena týkajúca sa obsahu aj číslovania, názov má len „de electionis exciplicatione“, totiž samotné uskutočnenie volieb popisuje s „per scrutinium“.
VII. hlava aj predtým pojednávala o prijatí voľby a jej vyhlásení, ale zmieňuje sa aj o medzičasom zrušené korunovanie nového pápeža („de acceptione et proclamatione electionis necnon de coronatione novi Pontificis“). Terajšia forma hovorí, len o „de acceptatione, proclamatione et initio ministerii novi Pontificis.“
V II. časti sa číslovanie výrazne líši od RPE. UDG „Altera pars“ v I.-IV. hlave sa ešte podobá s RPE, hoci aj tu sú premiestnenia, najmä v II. hlave kvôli zmene umiestnenia kardinálov. V. hlava obsahuje už len čísla od 62 do 77 (predtým bolo číslovanie až do 78). Čísla VI. hlavy sú posunuté o jedno číslo. V porovnaní s RPE sa vsunutím čísla 85 s novým obsahom (dnes sú to nevoliaci kardináli, ktorí ako vodcovia sprevádzajú modlitby veriacich pre úspešnú voľbu pápeža) vlastne dosiahne, že VII. hlava – ako predtým – obsahuje čísla od 87 do 92, takže nakoniec norma počtu čísiel sa nezmenila. Nová konštitúcia sa vyslovene končí časťou s názvom „Promulgatio“ („Vyhlásenie“), čo v RPE od časti normy bolo oddelené tromi hviezdičkami.
Novosti „Universi Dominici Gregis“ v porovnaní
s „Romano Pontifici eligendo“
Novú apoštolskú konštitúciu o uprázdnení stolca a voľbe pápeža predstavil na tlačovej konferencii vtedajší tajomník biskupskej kongregácie arcibiskup Jorge Maria Mejía 23. februára 1996. (11)
Jedna z otázok, ktorými sa vtedy pred novinármi zaoberal, bola, aké novosti v skutočnosti dokument obsahuje.
Pri predstavení 7. časti arcibiskup Mejía vyzdvihol 3 novosti:
a) Počas uprázdnenia stolca a voľby pápeža sú kardináli ubytovaní na novom mieste v obnovenom Palazzo Santa Marta, (12) pričom samotná voľba sa koná naďalej v Sixtínskej kaplnke.
b) Voľba je zúžená na jedinú formu, na taký druh hlasovania, kde na úspešnú voľbu pápeža je potrebná 2/3 väčšina hlasov.
c) Navrátenie oddelenia konkláve do pôvodného prísneho významu, a to tým, že sa veľmi zdôrazňuje najvyššia zodpovednosť pri zvolení pápeža, ako najvyššej duchovnej autority pre celú duchovnú činnosť Cirkvi.
Arcibiskup Mejía po oboznámení novinárov s novinkami predložil iba jednu, ale právne veľmi významnú tému, a to bod b – voľba pápeža hlasovacími lístkami, kde je potrebná 2/3 väčšina. Po dôkladnom preštudovaní a porovnaní RPE a UDG poukázal na podstatné doplňujúce prvky, ktoré v tejto súvislosti naozaj nie sú zanedbateľné.
65. bod v RPE vymedzoval na platnosť voľby pápeža 2/3 hlasov plus potrebu jedeného hlasu. (13) V 62. bode UDG sa stretávame s precíznejším nariadením: na platnú voľbu pápeža je potrebných 2/3 hlasu z prítomných. (14) Avšak, ak počet prítomných kardinálov nie je deliteľný na tri rovnaké časti, vtedy je potrebný jeden hlas naviac. Takto je jasné, že na platnú voľbu nie vždy sa vyžaduje jeden hlas naviac. (15)
Ďalšiu dôležitú zmenu predstavuje UDG v 74 a 75 vzhľadom na RPE 76, ktorá sa týka prípadu viacnásobného neúspešného priebehu volieb. (16) V RPE 76 bol predpis, že každý tretí deň po neúspešných kolách volieb, bolo úlohou prvého kardinála-diakona nariadiť prerušenie na jeden deň na modlitbu, rozhovory medzi kardinálmi a „adhoratio spiritualis“ („duchovné povzbudenie“). Potom znovu sedemkrát majú prebehnúť voľby. Ak by aj tie boli neúspešné, znovu nasleduje prerušenie, počas ktorého prvý kardinál-presbyter koná „duchovné povzbudenie“. Ak aj ďalších 7 kôl volieb by zostalo bez úspechu, zasa nasleduje prerušenie, kde prvý kardinál-biskup má povzbudiť spoluvoličov. Hneď potom sa kardinál-komorník pýta voličov na ďalší postup. Ale podľa UDG 74 po povzbudení prvého kardinála-biskupa treba vykonať 7 kôl volieb a len po týchto neúspešných voľbách komorník kolégia kardinálov jedná s ostatnými konklávistami o nasledujúcom dianí. (17) Tu uviedli jednu veľmi dôležitú zmenu. Predtým bolo potrebné pri zmene spôsobu voľby, teda k pravdepodobnej odchýlke od 2/3 väčšiny plus jedného hlasu, jednohlasný súhlas kardinálov bez výnimky (RPE 76), teraz ale na rozhodnutie stačí súhlas väčšiny (UDG 75, 1 ods.). (18)
Pre kardinálov, aby sa mohli rozhodnúť pri tejto možnosti, samozrejme zrušili „per compromissum“ („voľbu z poverenia“). Podľa RPE 76 ostali 2 spôsoby, teda buď konštatovanie toho, či už bude stačiť jednoduchá väčšina, alebo súhlas na to, že vo voľbe je potrebné pokračovať medzi tými dvomi kandidátmi, ktorí v bezprostrednom predchádzajúcom kole voľby dostali najviac hlasov. Taktiež významne sa modifikuje UDG 75 2. ods. (19) Prvú možnosť (voľbu podľa jednoduchej väčšiny hlasov) prevzali, ale následne prekročili žiadosť jedného hlasu tejto väčšiny, druhá možnosť zodpovedá tomu, aby volili medzi dvomi kandidátmi, ktorí v predchádzajúcom volebnom kole boli „maiorem absolutam suffragiorum partem“, (20) kde v tomto prípade sa žiada len jednoduchý nadpočet hlasov.
Významný právny rozdiel doterajšieho zákonodarstva sa dotýka i č. 33 tak v UDG, ako aj v RPE. Pavol VI. už vo svojom motu proprio „Ingravescentem aetatem“ (21) z 21. novembra 1970 v 2. bode uviedol: „Patres Cardinales, cum octogesimum aetatis annum conficiunt ius ammittunt Romanum Pontificem eligendi atque adeo etiam ius in Conclave ingrediendi. Si quis vero Cardinalis inter Conclave octogesimum aetatis annum compleat, iure Romanum Pontificem eligendi frui hac vice pergit.“ Na toto isté pravidlo sa odvoláva RPE v 33. časti v 1. vete: „Ius eligendi Romanum Pontificem ad Sanctae Romane Ecclesiae Cardinales unice pertinet, iis, ad norman antea editae legis, exceptis, qui tempore ingrediendi in Conclave, octogesimum aetatis annum iam confecerunt.“
Okrem toho RPE opisuje upresnenie oproti motu proprio, ktoré nie dosť presne určuje dobu dosiahnutia vekovej hranice, totiž určené to bolo vzhľadom na vstup do konkláve a nie na okamih uprázdnenia stolca . Oproti tomu UDG 33 určuje nový stav, (22) ktorý sa vzťahuje na presné určenie dosiahnutia vekovej hranice, čo sa týka aktívneho hlasovacieho práva. „Ius eligendi Romanum Pontificem ad Sanctae Ecclesiae Cardinales exclusive pertinet, iis exceptis, qui ante diem mortis Summi Pontificis vel ante diem quo Sedes Apostolica vacavit octogesimum aetatis annum iam confecerunt.“ Pretože predtým sa vyskytlo, že kardinál nad 80 rokov disponoval aktívnym hlasovacím právom, a to vtedy, keď počas konkláve dosiahol 80 rokov života. Týmto to uľahčilo tú pravdepodobnosť, aby vyše 80-roční kardináli mohli voliť. Teda všetci, ktorí v ten deň, keď nastane uprázdnenie stolca, či už smrťou, alebo vzdaním sa pápeža, alebo len v nasledujúcich dňoch dovŕšia 80 rokov, môžu sa zúčastniť voľby, počítajúc s jej samozrejmými následkami. (23) Týmto sa ruší aj tá možnosť, že na vyčkávanie začiatku konkláve namiesto najskôr možný (15. deň) sa zavádza najneskôr možný (20. deň), kedy sa vylúčia tí kardináli, ktorí práve v týchto 5 dňoch dovŕšia 80 rokov, čo by mohlo byť príčinou napätia alebo podozrenia z ovplyvniteľnosti.
Ak porovnáme UDG č. 7 s tým istým číslom RPE, vidíme, že obsahuje takú zmenu, ktorá umožňuje postupne zvoliť viac osôb ako doteraz z kruhu hlasujúcich kardinálov na post jedného z troch asistentov, ktorí s komorníkom kardinálskeho zboru tvoria „Congragatio particularis“. (24) Čas zotrvania v úrade prvých troch losovaním volených asistentov je platný len do 3. dňa po nasťahovaní do konkláve („Horum ingressum Cardinalium, qui Assistentes appellantur, officium tertio die post Conclavis ingressum, omnino cessat“), a len potom nasleduje nová voľba v rytme troch dní podľa nových pravidiel UDG 7. „Officium tertio iam die transacto omnino cessat, in eodemque loco, etiam sortitione, alii succedunt post initam quoque electionem, eodem temporis praestituto fine.“ V zmysle nového zákona voľby pápeža sa teda presne každý tretí deň losujú noví asistenti, bez ohľadu na vstup do konkláve, vždy z každého rádu kardinálov oprávnených voliť. Ďalej malú zmenu podáva zistenie, že kým v RPE 7 žrebovanie sa má konať medzi všetkými kardinálmi s hlasovacím právom, podľa UDG 7 je rozumnejšie uskutočniť žrebovanie medzi tými kardinálmi disponujúcimi hlasovacím právom, ktorí sa v čase žrebovania zdržiavajú v Ríme. (25)
Služby medzi kardinálmi počas hlasovania vyžrebuje kardinál-diakon. (26) Sú to tieto služby: „Scrutatores“, t. j. pomocníci pri voľbe, „Infirmarii“, ktorí prinášajú hlasy chorých kardinálov, a „Recognitores“ dozerajú, kontrolujú voľbu. Tieto odborné výrazy nová konštitúcia označuje veľkými písmenami a píše kurzívou (27) (porov. RPE 66). (28)
UDG 13 oproti RPE 13 doplňuje, čiže presnejšie určuje úlohy niektorých kongregácií a kardinálov, (29) ktorí podľa vopred zostaveného denného poriadku musia urobiť najnaliehavejšie rozhodnutia, vzťahujúce sa na začiatok volebných rokovaní. Napr.: a) určí sa deň, hodina a spôsob, akým sa prevezie do Vatikánskej baziliky mŕtvola zomrelého pápeža, aby tam bola vystavená na uctenie veriacich; b) urobia sa všetky prípravy potrebné na smútočné oslavy zomrelého pápeža, ktoré sa konajú počas deviatich za sebou nasledujúcich dní, a stanovia ich začiatok tak, aby sa pohreb konal medzi štvrtým a šiestym dňom po smrti, ak nejestvujú iné zvláštne dôvody. Napr. pápež nezomrel v Ríme, ale povedzme na pastoračnej ceste, odkiaľ by dlhšie trval prevoz. c) ustanovuje sa vytvorenie komisie, pozostávajúcej z kardinála-komorníka a kardinálov, ktorí zastávajú úrady štátneho sekretára a prezidenta Pápežskej komisie Vatikánskeho štátu, aby načas pripravila tak priestory Domus Sanctae Marthae na patričné ubytovanie oprávnených kardinálov-voličov, ako aj vhodné ubytovanie pre všetkých tých, ktorých predvída norma čl. 46 tejto konštitúcie. Ostatná úloha komisie, opísaná v RPE 13c, sa ruší, pretože otázku pomocníkov chorých kardinálov už ináč upravuje (porov. UDG 42), vlastne sa prenáša na „Congregatio Particularis“ (30) (porov. UDG 46).
Aj 13d uvádza nové nariadenie, podľa ktorého všeobecná kongregácia kardinálov určí dvoch významných teológov, nie však z vlastných radov, ktorí vzhľadom na voľbu pápeža konajú dve meditácie pre kardinálov o situácii Cirkvi a o potrebných záležitostiach, prvú podľa rozhodnutia „Congregatio generalis“ a druhú priamo pred začiatkom prvého kola voľby. (31)
Ako vidíme, Ján Pavol II. pojednáva v tejto konštitúcii predovšetkým o dôraze duchovného charakteru voľby nového pápeža. Už z úvodu UDG jednoznačne vyplýva, že voľba pápeža sa chápe ako duchovný akt celej Cirkvi. Podľa UDG 49 kardináli oprávnení voliť pápeža sa zhromaždia ráno v deň začatia voľby, podľa možnosti v Bazilike sv. Petra, tu sa slúži votívna omša (tento odkaz je nový) na úmysel „Pro eligendo Papa“. Kardináli takto dávajú dôraz na duchovný akt voľby. Taká istá omša sa slúži aj v jednotlivých biskupstvách a farnostiach. (32)
Tak ako skôr „Vacantis Apostolicae Sedis“ vo svojom č. 98 (33) a RPE 85, aj UDG pokladá voľbu pápeža za konanie celej Cirkvi (UDG 84), ktorej úmysel všade v modlitbách sa má spomenúť, a to hneď po uprázdnení stolca, (34) ale zvlášť intenzívnejšie pri začiatku voľby (porov. UDG 85). Nový doplnok v č. 85 je aj vyjadrením vôle pápežského zákonodarcu, ktorý v zmysle voľby pápeža dáva kardinálom nad 80 rokov nesmierne dôležitú úlohu tým, že ich poveruje vedením modlitbových spoločenstiev Božieho ľudu pre pomoc Božiu a osvetlenie kardinálov oprávnených voliť pápeža (porov. úvod UDG). (35)
Mimochodom, čo je tiež dôležité, na voľbu pápeža sú pozvaní aj kardináli bez hlasovacieho práva, hoci nie sú povinní (porov. UDG 7) zúčastniť sa na „congressiones Conclave praeeuntes“ (úvod UDG) vlastne na „Congregationes Generales“ nazývaným aj „congregationes praeparatoriae“ (UDG 11). Hoci tu nie je nič nové, predsa jedna charakteristická stať úvodu konštitúcie veľmi zdôrazňuje túto úlohu kardinálov dovršujúcich 80 rokov ešte pred uvoľnením stolca. Je vhodné spomenúť aj tú skutočnosť, že v UDG 83 sa kardinálom ukladá na srdce voliť súceho na Petrov stolec, a to v záujme Cirkvi. Nie div, že oproti RPE 84 sú dodané slová „etiamsi extra Collegium Cardinalium versetur.“ To svedčí o tom, že zákonodarca si je dostatočne vedomý toho, (36) že okrem zboru kardinálov, ktorý sa skladá z výlučne pápežom vyvolených členov (CIC kán. 351, § 1), každopádne existujú aj také osoby, ktoré by boli hodné a súce zaujať v Cirkvi pozíciu hlavného pastiera. Nakoniec, ak porovnáme formuly prísahy (UDG 48, 53, 66), sú do nej vložené na jednej strane momentálne platne predpisy konštitúcie a na druhej strane neprestajne platný historicky obsah, ako je vylúčenie ovplyvniteľnosti zo strany svetskej moci, ani ako „Veto“, ani ako „Exclusive“ daný prísľub (porov. RPE 49 a UDG 53).
Zhrnutie
Čo sa týka apoštolskej konštitúcie „Universi Diminici Gregis“ môžeme konštatovať, že formou nariadenia „ex integro“ s jasnými právnymi normami, chce vplývať na prípad uprázdnenia stolca a voľby pápeža. Podstatné zmeny obsahu textu – v nadovšetkej vernosti ku konštitúciám predchodcov pápeža – podmienili vznik nového domu „Domus Sancte Marthae“, ktorý pre kardinálov poskytuje novú, pohodlnejšiu možnosť ubytovania počas voľby pápeža. No nielen kvôli tomu, ale aj preto, lebo sa objavujú nové problémy pri zachovaní tajomstva pre jemnejšie technické vymoženosti, ktoré konštitúcia výslovne spomína (UDG 43, 44, 51, 55-61).
Okrem toho zvlášť nápadným spôsobom je vyjadrený vzťah pápeža k tým kardinálom, ktorí po prekročení hranice veku už nemôžu voliť (hoci naďalej môžu byť zvolení). Pre nich sú určené nové úlohy s duchovným významom (UDG 85) (37) - ako aj tá láskavosť, ktorá určuje vekovú hranicu dňom uprázdnenia stolca. Obzvlášť nápadné je, ako sa konštitúcia namáha, aby pri zvolení nového pápeža okrem právnického usporiadania sa kládol dôraz na duchovný akt „posvätného charakteru“ ( porov. úvod UDG), ktorý sa nekoná izolovane od Božieho ľudu, ale v istom zmysle je konaním celej Cirkvi, lebo jednomyseľnú a požehnanú voľbu vyžaduje spása duší a blaho Božieho ľudu (UDG 84).
prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.
ICDr. Anton Slávik, PhD.
1. V nasledujúcej štúdii miestami – viac-menej kvôli stručnosti – sa opakuje pojem „voľba pápeža“, deje sa to len preto, lebo tento zákon reguluje spôsob uprázdnenia Apoštolského stolca (porov. CIC kán. 335, CCEO kán. 47), dve tretiny noriem sa totiž skutočne týkajú otázky voľby pápeža.
2. Porov. Osservatore Romano, 24. 2. 1996, č. 45 (1996), s. 1-5. Slovenský preklad – Apoštolská konštitúcia o uprázdnení Apoštolského stolca a o voľbe rímskeho pápeža, SSV, Trnava 1996.
3. Konštitúcia - ako zvyčajne - bola vyhlásená s istým oneskorením v Acta Apostolicae Sedes 88 (1996), s. 305-343. Napriek tomu - podľa pravidla vyhlásenia - jej zverejnením v Osservatore Romano bola podmienka platnosti splnená. Takže konštitúcia bola už aj úradne považovaná za vyhlásenú. Ohľadom právoplatnosti žiadne výslovne vyhlásenie sa neuskutočnilo. Z príčin vyplývajúcich „z povahy veci“ zaväzuje ihneď (porov. CIC kán. 8, § 1 a CCEO kán. 1489).
4. Porov. 1. 10. 1975. AAS 67 (1975), s. 609-645.
5. Zaujímavé je, že členitosť novej konštitúcie, vydanej Jánom Pavlom II., ukazuje presnú súhlasnosť s členitosťou konštitúcie „Vacantis Apostolicae Sedes“, vydanej Piom XII. 8. decembra 1945, ktorá ovplyvnila aj členitosť konštitúcie „Romano Pontifici Eligendo“ Pavla VI.
6. Sám Ján Pavol II. v úvode konštitúcie píše, že v žiadnom prípade sa doterajšie normy nesmú považovať za zamietnuté, ani napriek tomu, že aj on vydáva zákon o voľbe pápeža. Cieľom týchto noriem je skôr ich uchovanie a vo väčšine aj ich uznanie, najmä pokiaľ ide o hlavné prvky a základné princípy. Ján XXIII. vo svojom motu proprio „Summi Pontificis Electio“, vydanom 5. 9. 1962, (porov. AAS 54 /1962/s. 632-643) sa rozhodol len pre niektoré zmeny z konštitúcie Pia XII. „Vacantis Apostolicae Sedis“, ale konštitúciu, ako takú, ponechal v platnosti. Ján Pavol II. tým vlastne uprednostňuje pravidlo „ex integro“, nakoľko to viac slúži významu zmeny. Ďalej je známe aj to, že od platnosti CIC 1983 a CCEO 1990 bolo potrebné uviesť do života jedno prehľadné „lex specialis“ pre uprázdnenie stolca (CIC kán. 335 a CCEO kán.47) a pre voľbu pápeža (CIC kán. 349 a spolu s CCEO kán. 47). Porov. UDG 14.
7. Konštitúciou určujúci „leges specialis“ vzhľadom na CIC kán. 335 a CCEO kán. 47 nie je jediným pravidlom pre uprázdnenie stolca. Apoštolské konštitúcie „Quae divinitus“, „Vicariae Potestatis“ a „Pastor Bonus“, zaoberajúce sa Rímskou kúriou, tiež obsahujú určité pravidlá.
8. Táto časť sa týka samotného práva voľby pápeža uvedeného v CIC kán. 349, ktoré ešte doplňujú Ordo Rituum Conclavis (UDG 27, 54, 73, 89, 90), predtým Ordo sacrorum rituum Conclavis.
9. Porov. Pastor Bonus článok 2, § 1.
10. S pojmom konkláve sa môžeme stretnúť v nadpise konštitúcie Ordo Rituum Conclavis, ktorá naďalej ostava v platnosti. V jednotlivých bodoch je to vyjadrené viacerými spôsobmi (UDG 9, 13, 41, 48, 51, 52, 72, 91). Aj v úvode pri kardináloch nad 80 rokov sa viackrát spomína, že sa môžu zúčastniť sedenia, predtým nazvanom konkláve. Redaktori UDG sa silne viažu na zaužívanú terminológiu.
11. Porov. Osservatore Romano, 24. 2. 1996, 45/1996, 5.
12. V UDG 13c je spomenuté ako „Domus Sancte Marthae“, okrem toho spomenuté je aj v UDG 42, 43, 44 a 67. Čo sa týka kardinálov, uznesenia (UDG 43 a 45) sa stali dôležitými, keď sa priestorovo oddelila cesta od miesta voľby po ich byt, od Santa Marta po Sixtínsku kaplnku. Vzhľadom na to sa teda rozšíril bezpečnostný a tajomstvo zachovajúci obvod na celý Vatikán. „Celá oblasť mesta Vatikánu, ako aj riadna činnosť úradov, ktoré tu majú sídlo, musia byť v tom čase upravené tak, aby sa zaručilo zachovanie tajomstva a voľný priebeh všetkých rokovaní, ktoré sú spojené s voľbou pápeža. Zvlášť sa treba postarať o to, aby sa nikto nemohol dostať ku kardinálom oprávneným voliť na ceste z Domus Sanctae Marthae do Apoštolského paláca vo Vatikáne“ (porov. UDG 43b).
13. Už Pius XII. v 68. bode konštitúcie „Vacantis Apostolicae Sedis (porov. AAS 38 /1946/, s. 65-99) týmto jedným hlasom chcel zaistiť, aby pápež aj vtedy dvomi tretinami hlasu bol úspešne voliteľný, ak by zvolený aj sám seba bol volil, pretože „nik sám seba nemôže voliť, ani hlas nemôže na seba dať“. Totiž pripočítali aj hlas zvoleného pápeža spomedzi prítomných kardinálov na konkláve. Ján XXIII. v motu proprio „Summi Pontificis Electio“ v časti XV. (porov. AAS 54 /1962/, s. 632-640) uznesenie upravil podľa toho, že pridanie jedného hlasu ku dvom tretinám je len vtedy potrebné, ak počet voličov nie je deliteľný bez zbytku tromi. Pravdepodobne bol tej mienky, že na voľbách sa každopádne berie do úvahy, kto má aktívne alebo pasívne hlasovacie právo aj sám seba môže voliť. Zdá sa, že Ján Pavol II. je tej istej mienky, keď reviduje spôsob voľby. V úvode svojej konštitúcie píše: „Nakoniec som považoval za svoju povinnosť zrevidovať aj vlastnú formu voľby s ohľadom na súčasné cirkevné požiadavky a hodnotové predstavy modernej kultúry“ (porov. UDG úvod, SP, s. 13).
14. „Stanovujem teda, že na platnú voľbu pápeža sú potrebné dve tretiny hlasov všetkých prítomných voličov. V prípade, že počet prítomných kardinálov nie je presne deliteľný tromi, je na platnosť voľby pápeža potrebný jeden hlas navyše“ (UDG 62b, c; SP, s. 55).
15. Bezpochyby však zostávajú isté nejasnosti okolo predloženej metódy sčítavania, a to pre zvláštny spôsob vyjadrovania, ako to znázorňujú nasledujúce dva príklady. a) Počet voliacich kardinálov nech je 118. Zo 118 jedna tretina je 39 a 1/3 (39, 33) dve tretiny je 78 a 2/3 (78, 66). Plus jeden hlas dáva 79 a 2/3 (79, 66). Na platnosť voľby je potrebných 79 alebo 80 hlasov? Na základe uznesenia, ktoré hovorí, že pri deliteľnosti tromi postačí jednoduchá dvojtretinová prevaha, 79 hlasov stačí, pretože každopádne je to viac (79, 66) ako matematická dvojtretina 78 2/3 (78, 66). b) Nech počet kardinálov je 119. Zo 119 jedna tretina je 39 2/3 (39, 66), dve tretiny 79 1/3 (79, 33). O jeden hlas viac dáva 80 1/3 (80, 33) alebo je potrebných 81 hlasov? Aj tu sa právom mieni, že 80 hlasov stačí. Ak by sme i tu očakávali vyšší počet hlasov, vtedy by to bola neodôvodnená prekážka (istá nespravodlivosť?) v tom prípade, ak to prirovnáme k deliteľnosti hlasov tromi (napr. v prípade 120 voličov dvojtretinová prevaha je 80 hlasov). Čo má konkrétne znamenať tvrdenie, že v prípade nedeliteľnosti tromi je potrebný jeden hlas naviac? Matematicky treba vypočítať dve tretiny a to zaokrúhliť hore alebo dole, alebo treba vypočítať matematickú dvojtretinu, zlomok treba odpočítať a jeden hlas pridať k výsledku.
16. „V prípade, že by kardináli oprávnení voliť mali ťažkosti zjednotiť sa na osobe, ktorú treba zvoliť, prerušia sa hlasovania, ktoré prebiehali počas troch dní bez výsledku spôsobom opísaným v čl. 62 a nasledujúcich najviac na jeden deň, aby voliči mali prestávku na modlitbu, na nenútený rozhovor medzi sebou a na krátky duchovný rozhovor s hierarchicky najvyššie postaveným kardinálom-diakonom. Potom hlasovania, ktoré sa musia urobiť rovnakou formou, pokračujú. Ak sa voľba nerealizuje po ďalších siedmich volebných kolách, znovu nasleduje prestávka na modlitbu, vzájomné rozhovory a napomínajúce slová hierarchicky najvyššieho kardinála z rádu kňazov. Potom sa znova vykoná sedem hlasovaní. Ak aj tieto prebehnú bez výsledku, nasleduje ďalšia prestávka na modlitbu, kolokvium a povzbudenie, ktoré prednesie hierarchicky najvyššie postavený kardinál z rádu biskupov. Potom sa odoberú na hlasovania, ktoré sa musia urobiť rovnakou formou a ktorých musí byť, ak neprivedú k voľbe, sedem“ (UDG 74, SP, s. 63-64).
17. Tým sa poskytla príležitosť, aby vyhovujúc požiadavkám v UDG 62 predpísanie dvojtretinovej väčšiny hlasovania sa právnickejšou metódou rozlíšilo od UDG 75 (porov. UDG 76), t. j. aspoň 21 potrebných volebných kôl s pripočítaním ôsmich alebo deviatich hlasovaní, vykonaných v prvých troch dňoch. Pretože, z troch dní v popoludní prvého dňa, keď sa uskutočňuje vstup do Sixtínskej kaplnky (UDG 50, 51), je možné konať jedno volebné kolo (UDG 63). V nasledujúcich v dvoch dňoch dopoludnia i popoludní majú prebehnúť 2-3 hlasovania (tamtiež), takže v prípade neúspešnej voľby po prvých troch dňoch osem – ak v prvý deň po prípravách volieb (UDG 52-54) nenasleduje volebné kolo (UDG 54, 63) – alebo sa môže uskutočniť až deväť hlasovacích kôl. V rozpore s hlasovacím kolom RPE, kde 22 alebo 23, v každom prípade je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov , tu je už potrebných 29 alebo 30 kôl. Podľa R. METZA, Pápež § 26, v: HdbKathKR, Regensburg 1983, s. 265), je mylné, že po trinástom kole voliace kolégium môže zmeniť predpis väčšiny.
18. Naskytne sa otázka, či s novým rozhodnutím UDG 75 (hovorí o absolútnej väčšine) nevznikne určité protirečenie voči UDG 5 (bude rovnakého názoru väčšina zhromaždených kardinálov), na podklade ktorého na rozhodnutie zboru kardinálov postačí, ak väčšina zhromaždených kardinálov je jednej mienky „excepto ipso electionis actu“. Toto napätie sa nevyskytuje medzi RPE 5 a RPE 76 („nisi omnes Cardinales electores unanimiter, id est nullo excepto, de alia ratione consentiant“)
19. „Ak hlasovania neprivedú k úspechu ani po postupe stanovenom v predchádzajúcich bodoch, pozve komorník kardinálov oprávnených voliť, aby im dal najavo, akou cestou sa podľa jeho mienky treba uberať. Nakoniec sa ďalej bude postupovať adekvátne tomu, ako rozhodne absolútna väčšina. Avšak nemožno sa odkloniť od toho, že na platnú voľbu musí byť buď absolútna väčšina hlasov, alebo sa volí medzi dvomi menami, ktoré získali v bezprostredne predchádzajúcom volebnom kole najväčší počet hlasov, pričom sa aj v tomto druhom prípade vyžaduje len absolútna väčšina“ (UDG 75, SP, s. 64).
20. Tu ide o používanie slova „absolutam“ z predchádzajúceho textu (qui in scrutinio proxime praecedenti maiorem partem suffragiorum acceperunt“) – a ako 2. ods. UDG 75 obsahuje: (nomina) quae in superione scrutinio maioritatem absolutam suffragiorum partem obtinuerunt“ – spôsobuje určitú ťažkosť chápania. Totiž nie je možné, aby v jednom voliacom kole dvaja kandidáti dosiahli absolútnu väčšinu hlasov. Tomu „tí ktorí, v predchádzajúcom kole získali absolútnu väčšinu hlasov“ ani preklad nemôže zodpovedne odpovedať, čo sa môže stať, keď v prípade viacerých kandidátov (napr. A kandidát 25%, B 23%, C 21%, D 20%, E 12%) ani prvým dvom disponujúcim väčšinou hlasov neprislúcha vlastniť absolútnu väčšinu. Vysvetlenie rozhodnutia je nasledujúce: ako aj nemecký a taliansky preklad konštitúcie pojem „absolutam maioritatem“ prekladá v gramatickom význame slova prídavného mena mnoho v najvyššom stupni: teda koná sa náhradné hlasovanie medzi tými dvomi kandidátmi, „ktorí (relatívne!) dostali najviac hlasov (hanno ottenuto la maggior parte dei voti).“
21. Porov. AAS 62 (1970), s. 810-813.
22. Podľa úvodu UDG by sme mohli usúdiť, že konštitúcia sa žiadnymi novosťami nezaoberá. Upriamuje totiž pozornosť na úvodné slová Pavla VI., podľa ktorého tí, ktorí v deň uprázdnenia stolca dosiahli vek 80 rokov („qui ipso die inceptae vacationis Sedis Apostolicae octoginta vitae annos iam expleverunt“), nemôžu sa zúčastniť voľby pápeža. Takto sa to však v dokumentoch („Ingravescentem aetatem“ II. 2 a RPE 33) s poznámkou označenou číslom 10 pod čiarou nenachádza. Ba, je zjavný jednodňový rozdiel medzi vyjadrením úvodu „ipso die“ a UDG 33 „ante diem“.
23. Toto sa zdá byť nepovšimnuteľné. Ale oplatí sa zamyslieť sa nad tým, že medzi dobou uprázdnenia stolca a začiatkom konkláve môže uplynúť aj 20 dní (UDG 37). Pri letmom pohľade na listinu kardinálov (napr. z mája 2002) zisťujeme náhodilosť, podľa čoho sa to mohlo dotýkať až troch kardinálov.
24. Úlohu prvých troch asistentov komorníka zboru kardinálov určuje zákon (UDG 11): „Generálne kongregácie, ktoré sa konajú pred začatím voľby a nazývajú sa „prípravnými“, sa musia konať každý deň, a to odo dňa, ktorý stanoví komorník Svätej rímskej cirkvi s tromi prvými kardinálmi z každého rádu oprávnenými voliť; a to i počas dní, keď sa konajú pohrebné obrady za zomrelého pápeža. Deje sa to s úmyslom, aby sa kardinál-komorník informoval o názore kolégia a mohol mu oznámiť, čo považuje za potrebné alebo vhodné; aby ďalej jednotliví kardináli mali možnosť predložiť svoju mienku o vzniknutých problémoch a aby mohli v sporných prípadoch požiadať o objasnenie a predkladať návrhy.“ (UDG 11, SP, s. 22) Toto štvorčlenné grémium určí deň, odkedy sa uskutoční Congregationes Generales“, a do začiatku konania volieb, kde sa bude konať prvé a ostatné losovanie asistentov. Týka sa to len okruhu tých kardinálov, ktorí disponujú aktívnym volebným právom. Koná sa to napriek neprítomnosti všetkých ostatných kardinálov, ktorým to právo neprekáža. Od začatia volieb losovanie sa koná len v prítomnosti kardinálov oprávnených voliť.
25. Počas uprázdnenia stolca jestvujú dva druhy kongregácií kardinálov: generálna kongregácia, t. j. celé kolégium až do začiatku voľby, a mimoriadna kongregácia. Táto pozostáva z kardinála-komorníka Svätej rímskej cirkvi a z troch kardinálov, po jednom z každého rádu, ktorí sa určujú losovaním z kardinálov oprávnených voliť, nachádzajúcich sa už v Ríme. Úrad týchto kardinálov, ktorí sa nazývajú asistentmi, sa končí po treťom dni a na ich miesto nastúpia iní kardináli s rovnako dlhým trvaním úradu, určení vždy losovaním, a to aj po začiatku voľby (porov. UDG 7).
26. Priebeh hlasovania sa uskutočňuje v troch fázach, z ktorých prvá, ktorú možno nazvať predstupňom hlasovania, zahŕňa nasledovné časti: 1. prípravu a rozdanie hlasovacích lístkov ceremoniármi, ktorí každému kardinálovi oprávnenému voliť vydajú najmenej dva alebo tri lístky; 2. vylosovanie troch pomocníkov pri voľbe z celého počtu kardinálov oprávnených voliť troch zmocnencov, ktorí zozbierajú hlasy chorých, stručne nazývaných Infirmarii, a troch skrutátorov; losovanie verejne vykoná posledný kardináldiakon, ktorý vytiahne deväť po sebe nasledujúcich mien tých, ktorí sa ujmú týchto úloh; 3. ak sa pri losovaní pomocníkov, Infirmarii a skrutátorov vyskytnú mená kardinálov oprávnených voliť, ktorí pre chorobu alebo z iných dôvodov nemôžu tieto služby vykonávať, vylosujú sa namiesto nich mená iných, ktorí nemajú prekážky. Prví traja vytiahnutí sú pomocníkmi pri voľbe, traja nasledujúci Infirmarii a poslední traja sú skrutátormi (UDG 64, SP, s. 56).
27. V UDG 64 uvedené slovo „Infirmarii“ neznamená len veľkým písmenom označený odborný pojem, ale písaním kurzívou je špeciálnym vyjadrením voľby pápeža („trium ad infirmorum excipienda suffragia qui destinantur qui brevitatis gratia Infirmarii appellantur“ UDG 64, 2). Úloha „Infirmarii (UDG 67) sa trochu sťažila umiestnením ubytovania kardinálov v „Santa Marta“, pretože takto sa skôr môže stať, že na základe losovania opísaného v UDG 64, 3, „Infirmarii“ svoj úrad „ob infirmitatem vel aliam ob causam“ nemôže prevziať.
28. V tomto bode RPE sa líši od konštitúcie Pia XII., v ktorej tieto tri hodnosti sa písali veľkými začiatočnými písmenami (porov. „Vacantis Apostolicae Sedis“ 73, kde „Infirmarii“ bolo označené aj ako „Deputati pro votis infirmorum“). Mimochodom možno konštatovať, že čísla UDG 64 a 65 prezrádzajú isté logické zostavenie v súvislosti „antescrutinium“, pretože sú uvedené pod zodpovedajúcim číslami RPE 66 a 67. Popis formy volebných lístkov viď UDG 65.
29. Na jednej z bezprostredne nasledujúcich kongregácií musia kardináli podľa vopred zostaveného denného poriadku urobiť najnaliehavejšie rozhodnutia, vzťahujúce sa na začiatok volebných rokovaní, t. j.: a) určia deň, hodinu a spôsob, akým sa prevezie do Vatikánskej baziliky mŕtvola zomrelého pápeža, aby tam bola vystavená na uctenie veriacim; b) urobia všetky príkazy, potrebné na smútočné oslavy zomrelého pápeža, ktoré sa konajú počas deviatich za sebou nasledujúcich dní, a stanovia ich začiatok tak, aby sa pohreb konal medzi štvrtým a šiestym dňom po smrti, ak nejestvujú nijaké iné zvláštne dôvody; c) požiadajú komisiu, pozostávajúcu z kardinála-komorníka a kardinálov, ktorí zastávajú úrady štátneho sekretára a prezidenta Pápežskej komisie Vatikánskeho štátu, aby načas pripravila tak priestory Domus Sanctae Marthae na patričné ubytovanie oprávnených kardinálov-voličov, ako aj vhodné ubytovanie pre všetkých tých, ktorých predvída norma čl. 46 tejto konštitúcie. Zároveň sa komisia postará o to, aby bolo k dispozícii všetko potrebné na prípravu Sixtínskej kaplnky, aby mohli voľby prebehnúť bez námahy, organizovane a s najvyššou mierou zachovania tajomstva podľa nariadení plánovaných v tejto konštitúcii; d) dvom klerikom, príkladným v učení, múdrosti a morálnej autorite, zveria úlohu, aby predniesli kardinálom dve dobre premyslené úvahy o problémoch Cirkvi v tomto okamihu a o osvietenej voľbe nového pápeža; zároveň dodržiac nariadenia v čl. 52 tejto konštitúcie, stanovia deň a hodinu prednesenia prvej z dvoch úvah; e) na návrh správy Apoštolského stolca alebo kvôli kompetentnosti na návrh gubernátora Vatikánskeho štátu odobria potrebné výdavky na obdobie medzi smrťou pápeža a voľbou nástupcu; f) eventuálne prečítajú existujúce dokumenty, ktoré zanechal zomrelý pápež kardinálskemu kolégiu; g) postarajú sa o to, aby sa zničil rybársky prsteň a olovená pečať, ktorými sa zaopatrujú apoštolské listiny; h) lósom nariadia pridelenie izieb kardinálom oprávneným voliť; i) stanovia deň a hodinu začiatku volieb (UDG 13, SP, s. 24).
30. Aby sa vyhovelo osobným a úradným požiadavkám, ktoré súvisia s priebehom voľby, musia byť vo vhodných priestoroch určených v čl. 43 UDG (Domus Sanctae Marthae a Sixtínska kaplnka) primerane ubytované osoby: sekretár kardinálskeho kolégia, ktorý vykonáva funkciu sekretára volebného zhromaždenia; pápežský majster-ceremoniár s dvomi ceremoniármi a s dvomi rehoľníkmi pápežskej sakristie; jeden duchovný, ktorého vyberie kardinál-dekan alebo zastupujúci ho kardinál, aby mu asistovali v jeho úrade. Ďalej musí byť včas postarané o primeraný počet osôb, ktoré sú k dispozícii na službu pri stole a udržovanie čistoty. Všetky tu menované osoby musí vopred potvrdiť kardinál-komorník a traja asistenti (UDG 46).
31. „Len čo sa kardináli oprávnení voliť dostavia podľa ustanovení v čl. 50 do Sixtínskej kaplnky, zložia ešte v prítomnosti tých, ktorí sa zúčastnili na slávnostnom sprievode, prísahu podľa formuly stanovenej v nasledujúcom bode. Kardináldekan alebo hierarchicky najvyšší a najstarší kardinál predčíta nahlas formulu prísahy podľa ustanovenia v čl. 9 tejto konštitúcie. Na záver každý jednotlivý kardinál oprávnený voliť prečíta nahlas formulu prísahy, pričom sa dotkne svätého evanjelia, ako je to predpísané v nasledujúcom článku. Po zložení prísahy posledného kardinála, ktorý je oprávnený voliť, prikáže pápežský majster-ceremoniár extra omnes, aby všetci tí, ktorí nepatria do konkláve, opustili Sixtínsku kaplnku. V kaplnke zostane iba pápežský majster-ceremoniár a už vybraný duchovný, aby predniesol kardinálom oprávneným voliť druhé rozjímanie v súlade s čl. 13d o ťažkej úlohe, ktorá im je zverená, a následne o nevyhnutnosti, aby konali podľa správneho úsudku pre blaho univerzálnej Cirkvi, solum Deum prae oculis hebentes“ (UDG 52, SP, s. 48).
32. Po odbavení predpísaných pohrebných slávností za zomrelého pápeža a príprave všetkého, čo je potrebné na riadny priebeh voľby, sa v stanovený deň – teda na 15. deň po pápežovej smrti alebo v súlade s nariadením v čl. 37 (ak existujú závažné dôvody) nie neskôr ako 20. deň – zhromaždia kardináli oprávnení voliť v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne, alebo, vždy podľa okolností a požiadaviek času a miesta, na inom mieste, aby sa zúčastnili na eucharistickej slávnosti s Proprium votívnej omše Pro eligendo Papa. Podľa možnosti sa má konať vo vhodnú hodinu dopoludnia, aby sa popoludní mohlo uskutočniť všetko, čo je predpísané v ostatných článkoch tejto konštitúcie (UDG 49).
33. Vyzývajú patriarchov, arcibiskupov, biskupov a iných prelátov Cirkvi, aby veriacich povzbudzovali nielen k častým modlitbám, ale aj k pôstu: „...observantiam (prout circumstantiae pensandae suaserint) ieiunorum.“
34. V protiklade s RPE 85 sa v UDG 84 už od uprázdnenia stolca výslovná modlitbová výzva doplnila evanjeliovými citátmi. Počas uprázdnenia stolca a najmä počas obdobia, v ktorom sa realizuje voľba Petrovho nástupcu, je cirkev celkom zvláštnym spôsobom spojená s pastiermi, predovšetkým s kardinálmi, ktorí volia pápeža, a vyprosuje si od Boha nového pápeža ako dar jeho dobroty a prozreteľnosti. Preto musí celá cirkev podľa vzoru prvotnej cirkvi, o ktorej hovoria Skutky apoštolov (porov. 1,14), jednomyseľne zotrvávať v modlitbách v duchovnom spojení s Máriou, Ježišovou Matkou; tak sa nestane voľba nového pápeža dianím izolovaným od Božieho ľudu, týkajúcim sa výlučne kolégia voličov, ale v istom zmysle konaním celej cirkvi. Preto nariaďujem, aby sa po správe o uprázdnení Apoštolského stolca a zvláštnym spôsobom po smrti pápeža a jeho pohrebných obradoch vo všetkých mestách i na ostatných miestach, aspoň na najdôležitejších, pokorne a neustále modlilo k Pánovi (porov. Mt 21,22; Mk 11,24), aby osvietil voličov a aby ich viedol pri ich úlohe k takej jednote, aby to bola rýchla, jednomyseľná a požehnaná voľba, ako si to vyžaduje spása duší a blaho celého Božieho ľudu“ (UDG 84, SP, s. 69). Teologicky zaujímavá je výmena výrazu pápež „Caput“ ako hlava Cirkvi (RPE 85) za výraz „Papa“ (UDG 84). Hlavou Cirkvi je Kristus. Pápež vlastne je „hlavou zboru biskupov“ (porov. CIC kán. 331 a CCEO kán. 43, ako aj UDG 88). Obsah UDG 85 sa nachádza už v predslove konštitúcie (7. úvod). Materiál pozdvihnutím medzi normy dostal ešte väčšiu záväznosť.
35. Tento fakt je dôležitým argumentom proti kritikom, ktorí často vyhlasujú pápežovo ovplyvňovanie voliacich kardinálov pri výbere pápeža, najmä v dnešných časoch, keď Ján Pavol II. väčšinu kardinálov oprávnených voliť sám kreoval. Proti tejto kritike sa naďalej stavia to, že on vedome nikdy neprekročil rozhodnutie pojednávajúce o stodvadsiatich kardináloch (UDG 33), hoci tým by naozaj mohol zosilniť svoje ovplyvňovanie. Nakoniec, aj tak nie je v jeho rukách, koľko miest sa uvoľní v zbore kardinálov úmrtím ešte pred dosiahnutím veku, na ktoré pravidelne povoláva nových, aby sa počet voličov pohyboval vždy okolo čísla 120.
36. „Nakoniec s rovnakým dôrazom ako moji predchodcovia naliehavo napomínam kardinálov oprávnených voliť, aby sa pri voľbe pápeža nenechali viesť sympatiami alebo averziou, aby sa nenechali ovplyvniť ani výhodami, ani osobnými vzťahmi, aby sa nenechali obmedzovať vplyvom uznávaných osobností alebo nátlakom skupín, vplyvom spoločenských komunikačných prostriedkov, mocou, strachom alebo túžbou po popularite. Pred očami majú mať jedine Božiu slávu a blaho cirkvi a po vzývaní božskej pomoci dať svoj hlas aj tomu mimo kardinálskeho kolégia, koho považujú pred všetkými za súceho, aby viedol celú cirkev k požehnaniu a úžitku“ (UDG 83, SP, s. 68).
37. „To odporúčam najúprimnejším a najsrdečnejším spôsobom ctihodným kardinálom, ktorí už pre svoj vek nemajú právo zúčastniť sa na voľbe pápeža. Kvôli celkom zvláštnemu spojeniu s Apoštolskou stolicou, ktoré prináša so sebou kardinálsky purpur, sa majú postaviť na špičku Božieho ľudu, ktorý je zhromaždený najmä v patriarchálnej bazilike v Ríme a tiež na kultových miestach iných častí cirkvi, aby všemohúci Boh udelil voliacim spolubratom prostredníctvom vytrvalej a neustálej modlitby, predovšetkým počas priebehu voľby, potrebnú pomoc a potrebné osvietenie Ducha Svätého a aby takto mali účinnú a skutočnú účasť na ťažkej úlohe, zaobstarať univerzálnej cirkvi jej pastiera“ (UDG 85, SP, s. 69).