Náboženské menšiny v maďarskom práve

Problém pojmu náboženskej menšiny
v maďarskom zákonodarstve

Už samotný pojem náboženskej menšiny prináša so sebou rôzne problémy jej vysvetlenia. Klasické typy menšín sú národné (1) a politické menšiny. Ale v súčasnej spoločnosti následkom spoločenských zmien sa hovorí zvyčajne aj o iných druhoch menšín. (2) Môžeme sa stretnúť s nepochopením zo strany „väčšiny“ spoločnosti jednak v súvislosti s rečou, ako aj vo veci rozličných socio-kultúrnych rozdielov. Takto môžu byť považovaní za menšinu napríklad mladiství, alebo dokonca všetci tí, ktorí praktizujú hocijaké náboženstvo v nejakej veľmi sekularizovanej spoločnosti.

Platné maďarské právo zakazuje štátnu registráciu náboženskej príslušnosti štátnych občanov. Už samotná ústava – modifikovaná zákonom č. XXXI z roku 1989 –nariaďuje vo svojich paragrafoch § 60 (2), že osoba má právo nedeklarovať vlastné náboženstvo alebo presvedčenie. Tento princíp sa opakuje aj v zákone č. IV z roku 1990 o slobode svedomia, náboženstva a o cirkvách. (3) Uvedený zákon ale dodáva k citovanému princípu aj výslovný zákaz zahrnúť do štátneho registra údaje o náboženskom presvedčení ľudí. (4) Toto ale nevylučuje, aby niektoré kategórie osôb oznámili svoju príslušnosť k náboženstvu úradom, práve preto, aby mohli svoje náboženstvo praktizovať. Takto sa napríklad reguluje situácia zatknutých. (5)

V dôsledku daného zákonného opatrenia sa nedá v maďarskom práve hovoriť o náboženských menšinách. Keď chceme preskúmať tému pozície náboženských menšín v maďarskom práve, musíme vychádzať zo sociologického pojmu takýchto menšín a identifikovať právne kategórie, ktoré zodpovedajú tejto realite.

Sociologické aspekty

Podľa všeobecného popisu Vincenta Lemieuxa (6) sú menšiny vnútorné systémy v rámci spoločnosti, ktoré sú charakterizované štyrmi hlavnými vlastnosťami: počtom je ich menej; sú menej socio-kultúrne vybavení; majú menšiu moc a sú v podriadenej pozícii v spoločnosti, ktorá nie je kompenzovaná politickým systémom, respektíve štátnym nariadením. Pre súčasné náboženské menšiny v Maďarsku sa zdá byť dôležitý názor Jacquesa Zylberberga. Podľa neho považuje štát náboženské spoločenstvo za menšinu, nezávisle od počtu jej veriacich, keď nepatrí k náboženským skupinám, z ktorých – aj keď sekularizovaných – pochádzajú tie osoby, ktoré rozhodujúco prispeli k uskutočňovaniu národných, respektíve štátnych štruktúr. (7)

Súčasná maďarská štátna autonómia (respektíve suverenita) pochádza de facto z roku 1867, to znamená z čias vyrovnania medzi maďarským národom a dynastiou Habsburgovcov. Odvtedy fungoval v Maďarsku vlastný parlament a vlastná vláda. Spoločenské skupiny, ktoré zvlášť prispeli k vybudovaniu vtedajšieho politického systému, neboli tie isté, ktoré po prvej svetovej vojne vytvorili na silne redukovanom štátnom území väčšinu. Najdôležitejšie sily maďarského odporu proti Habsburgovcom tvorili prevažne liberálne a protestantské osobnosti, ktoré nie zriedka už pre svoj spoločenský pôvod tradične patrili k opozícii. (8) Boli to práve tie sily, ktoré najviac prispeli k vybudovaniu štátnych štruktúr Maďarska v roku 1867. Vtedy však bolo náboženské zloženie obyvateľstva iné ako dnes. Ak dnes následkom zmien štátneho územia tvoria katolíci – podľa odhadov (oficiálne štatistiky konfesií sú totiž zákonne zakázané) – viac ako 60 % (dokonca približne 70 %), bolo ich pred prvou svetovou vojnou len asi 50 %. Z tohto pohľadu mala skupina katolíkov niekoľko charakterových znakov náboženskej menšiny. (9) Zmena politických štruktúr – po krátkej komunistickej perióde 1919 – bola menej hlboká ako tá v obyvateľstve. Tak zostala nezmenená sociologická pozícia katolíkov ako relatívnej menšiny, hoci katolíci tvorili počtom už väčšinu obyvateľstva.

Náboženská skupina a spoločenstvo v maďarskom práve

Aj keď maďarské právo nepozná pojem náboženskej menšiny, často sa používajú kategórie „cirkev“ a „náboženské spoločenstvo“. Slovo cirkev má právnu kvázi-definíciu v zákone č. IV z roku 1990, v ktorej osobám, ktoré dodržiavajú tie isté princípy viery, je uznané právo založiť na praktizovanie svojho náboženstva náboženské spoločenstvo, konfesiu, cirkev, ktoré sú autonómne. (10) Cirkev obdrží registráciou (11) svoju právnu subjektivitu. Pojem „náboženská skupina“ môže znamenať jednak úradne registrované náboženské spoločenstvo, konfesiu, cirkev, ako aj sociálnu skupinu ešte neregistrovanú ako cirkev alebo špecifickú časť jednej registrovanej cirkvi. V tomto zmysle by mohlo byť považované aj rehoľné spoločenstvo za náboženskú skupinu. Náboženské skupiny sú spomínané v právnych normách často spolu s národnými, etnickými a rasovými skupinami. (12) V jednom odstavci zákona č. XVII z roku 1996, zverejnenom zároveň s modifikáciou Trestného zákonníka (zákon č. IV z roku 1978), je „maďarský národ“ proti národným, etnickým, rasovým a náboženským skupinám, ako aj „určitým skupinám obyvateľstva“ (§ 5). Z tohto kontextu je jasný význam slova „skupina“: znamená celok osôb, ktorý nezahŕňa totalitu obyvateľstva. Z tohto pohľadu – vzhľadom na skutočnosť, že v maďarskej spoločnosti existujú viaceré náboženstvá a svetonázory – to znamená, že každé náboženské spoločenstvo, nezávisle od počtu svojich členov, je „náboženskou skupinou“. Protekcia náboženských menšín sa teda v Maďarsku uskutočňuje právnou ochranou „náboženských skupín“. Zdá sa, že týmto našiel zákonodarca vhodné technické riešenie najdôležitejších právnych otázok o náboženských menšinách bez toho, aby porušil registračný zákaz náboženskej príslušnosti.

Právna ochrana náboženských skupín

Náboženské skupiny sú chránené v maďarskom práve jednak všeobecne a tiež špecificky, trestnoprávne. Vo formulácii rôznych garancií sa maďarský zákonodarca riadi rôznymi medzinárodnými paktami a dokumentmi, napríklad: Deklarácia proti intolerancii a diskriminácii kvôli náboženstvu alebo presvedčeniu (13) alebo Deklarácia o právach členov národných, etnických, náboženských a jazykových menšín. (14)

Všeobecná ochrana

Všeobecná ochrana je vyjadrená predovšetkým v zákone o slobode svedomia a náboženstva a o cirkvách, v ktorom je zakázané, aby niekto bol pre svoje náboženstvo, presvedčenie alebo ich manifestáciu alebo praktizovanie poškodený alebo uprednostnený. (15) Ten istý zákon tiež stanovuje rovnosť práv a povinností všetkých cirkví. (16) Tieto základné normy chránia spomínané náboženské skupiny, ktoré sú registrované ako cirkvi. (17)

Rovnosť cirkví v maďarskom práve má svoj pôvod v jednej dlhej diskusii na konci XIX. storočia o „reciprocite“ medzi „inkorporovanými“ cirkvami. Hlavným problémom v tejto súvislosti bolo to, že členovia židovského spoločenstva mohli prestúpiť do kresťanskej cirkvi, pričom opak bol štátno-cirkevno-právne nemožný. V roku 1895 bolo ale aj židovské náboženstvo uznané (18) ako „inkorporované náboženstvo“. V tom istom roku v zákone o slobodnom praktizovaní náboženstva vznikla všeobecná možnosť prestupovať z jedného „inkorporovaného náboženského spoločenstva“ do iného. (19) Aj keď tento predpis mal za následok rovnosť všetkých inkorporovaných náboženstiev, hovorili niektorí súčasníci – ako Viktor Karády – o spoločenskej zmluve, o asimilácii. (20)

Je povšimnutiahodné, že zákon č. XLIII z roku 1895 o slobodnom praktizovaní náboženstva predurčuje predsa len dva typy náboženských spoločenstiev: „inkorporované náboženstvá“ a uznané náboženstvá. Tie druhé mali menej výhodné právne postavenie ako tie „inkorporované“ náboženské spoločenstvá. Toto rozlíšenie bolo v maďarskom práve zrušené až v roku 1947. (21) To, že zákon č. IV z roku 1990 zdôrazňuje rovnosť cirkví, dôrazne poukazuje na dlhý historický vývoj.

Pri tomto bode musíme poznamenať, že v maďarskom práve existuje celý systém právnych prostriedkov na obhajobu základných práv proti jednotlivým aktom správnych orgánov. (22) V rámci tohto systému je možné aj popretie správnych opatrení, ktoré porušujú práva náboženských skupín.

Trestnoprávna ochrana

Odhliadnuc od princípov, ktoré sú dané v iných právnych oblastiach, obsahuje nové Trestné právo niekoľko špecifických garancií voči rôznym deliktom proti náboženským skupinám. Aby bola táto ochrana lepšie garantovaná, Trestný zákonník (23) bol tiež 12. marca 1996 modifikovaný. (24)

§ 1 modifikácie hovorí: „Každý, kto s úmyslom vyhubiť úplne alebo čiastočne národné, etnické, rasové alebo náboženské skupiny:

a) členov skupiny usmrtí,

b) spôsobí ťažké telesné alebo psychické krivdy členom skupiny kvôli ich príslušnosti k tejto skupine,

c) núti skupinu žiť za okolností, ktoré ohrozujú skupinu alebo niektorých jej členov,

d) urobí opatrenia, ktoré majú za cieľ zabrániť narodeniam v skupine,

e) deti, ktoré patria k skupine, prevedie do inej skupiny, dopúšťa sa zločinu a má byť potrestaný trestom odňatia slobody od desať do pätnásť rokov alebo doživotného väzenia“.

§ 2 modifikácie sa zaoberá apartheidom, deliktom, vykonaným len voči rasovej a nie náboženskej skupine.

§ 3 naproti tomu sa vzťahuje na všetky národné, etnické, rasové alebo náboženské skupiny a penalizuje „násilie“ voči týmto skupinám.

„174/B. § (1) Kto inej osobe ublíži kvôli jej skutočnej alebo domnelej príslušnosti k nejakej národnej, etnickej, rasovej alebo náboženskej skupine alebo ju násilím, alebo hrozbou núti, niečo robiť, nerobiť, alebo vykonať, dopúšťa sa zločinu a má byť potrestaný trestom väzenia až do výšky piatich rokov.“

2. Trestom je väzenie, ktoré môže trvať od dvoch do ôsmich rokov vtedy, keď bol delikt vykonaný:

a) zbraňami,

b) ozbrojenými osobami,

c) ťažkým zranením,

d) mučením,

d) v skupinách,

f) v zločineckej skupine.

§ 5 tej istej modifikácie mení text § 269 zákona č. IV z roku 1978, ktorý obhajoval národ, národnosti, „ústavný poriadok Maďarskej ľudovej republiky“, medzinárodné priateľstvá a spolky tej istej ľudovej republiky, ako aj náboženstvá, národy, rasy a štátnych občanov „socialistického presvedčenia“ pred každým (aj keď len ústnym) porušením. (25) Spomínaná modifikácia (26) veľmi zjednodušuje predošlý text: uvádza len skutkovú podstatu podporovania k nenávisti voči národným, etnickým, rasovým, náboženským skupinám alebo voči iným určitým skupinám obyvateľstva. Trestá sa tiež každý iný čin, ktorého cieľom je podnecovanie k nenávisti voči týmto skupinám. Delikt je vykonaný len vtedy, keď čin sa neuskutoční jednoducho verejne, ale „pred mnohými osobami“. Plánovaný trest je trest väzenia až do výšky troch rokov. Modifikácia zúžila teda trestnú skutkovú podstatu. Netrestá totiž už viac činy, ktoré boli síce uskutočnené pred inými, ale nie „pred mnohými osobami“, a tiež netrestá tie porušenia, ktoré vzniknú len z použitia hocijakého „urážajúceho“ dodatku. Nezahŕňa tiež činy, ktoré sú nasmerované proti socialistickému poriadku atď., ktoré rozumieme pod formulkou „ústavného poriadku ľudovej republiky“. Modifikovaná forma zákona rešpektuje na jednej strane slobodu prejavu, na druhej strane obhajuje aj naďalej rôzne národné, etnické, rasové a náboženské skupiny.

Aby bola obhajoba uvedených skupín účinnejšia, vkladá ten istý zákon č. XVII z roku 1996 niekoľko zmien tiež do zákona č. CXXV z roku 1995 o národných bezpečnostných službách. V rámci týchto zmien sa stanovuje, že je v kompetencii národného bezpečnostného úradu (27) zbierať informácie o násilných činoch proti členom národných, etnických, rasových alebo náboženských skupín, (28) ako aj o podnecovaní k nenávisti voči tým istým skupinám. (29) Úrad vojenskej bezpečnosti bol zodpovedný vykonať prešetrovanie okrem iného aj týchto dvoch deliktov. (30)

Záver

Náboženské skupiny tak ako boli uvedené, neexistujú v maďarskom práve, pretože registrácia náboženskej príslušnosti nie je možná. Náboženské skupiny sú ale chránené, a síce značne účinne, nielen preto, že vyhubenie, násilie a verejné podnecovanie k nenávisti voči týmto skupinám je trestné, ale aj preto, že – odhliadnuc od iných zodpovedných orgánov – sú vojenské a občianske tajné služby poverené skúmaním takýchto deliktov.

Praktický problém môže zapríčiniť takú skutočnosť, že nie je stále jednoduché nájsť dôkazy na objasnenie otázky, či bolo brutálne poškodenie cirkvi alebo určité akcie skupiny „skin-heads“ skutočne namierené voči náboženskej skupine. Z tohto dôvodu musí verejná mienka považovať rozsudky niektorých súdov v takýchto prípadoch za príliš zhovievavé.