|   |
|    |
![]() |
![]() |
|||||||||
|   | |||||||||||
|
|||||||||||
|
Vyhlásenie o tajnej cirkvi v Českej republike Kongregácia pre náuku viery
ÚvodSituácia Cirkvi v Českej republike si už dlhší čas vyžadovala osobitnú pozornosť Svätej Stolice. Najbolestnejším bol problém tajne vysvätených biskupov a kňazov. Po vynaloženom úsilí vyriešiť natrvalo uvedený problém bol dosiahnutý značný pokrok. Niektoré ťažkosti však ostali, a preto bolo potrebné k tomu vydať vysvetľujúce vyhlásenie. Ukazuje sa ako nutné presne povedať o tom, čo sa tu urobilo, a aké dokumenty k tomu boli vydané; je potrebné vysvetliť nesprávne pochopené postoje a povedať, čo o tom učí katolícka náuka. Postoj Svätej StoliceKongregácia udržiava stabilný postoj uznania a očakávania. Nemala v úmysle nejakým spôsobom raniť cit tých, ktorí z osobných dôvodov neprijali kritériá, ktoré prijala Kongregácia na vyriešenie tohto chúlostivého problému svedomia o to viac, že sa to týka osôb, ktoré aj dlhodobo trpeli počas temných rokov komunizmu. Napriek tomu Kongregácia vždy dúfala, že sa problém šťastne ukončí. Riešenie konkrétnych prípadovVeľká časť celibátnych kňazov vysvätených tajne - celkom asi päťdesiat - prijala rozhodnutie pápeža. Prijali znova vysviacku „sub conditione“ a boli zaradení do pastorácie jednotlivými diecéznymi biskupmi. 16. septembra 1997 kardinál Achille Silvestrini, prefekt Kongregácie pre východné cirkví, oznámil Apoštolskej nunciatúre (list pod prot. č. 115/90), že Svätý otec dal do poriadku právny status 22 ženatých kňazov, ktorí boli taktiež vysvätení tajne. Udelil im indult, aby sa mohli stať členmi cirkvi byzantského rítu a mohli byť zaradení ako duchovní pastieri veriacich Apoštolského exarchátu v Českej republike. Z týchto kňazov osemnásti boli vysvätení „sub conditione“ v Opátstve premonštrátov v Želive dňa 22. októbra 1997 a jeden o nejaký čas neskôr. V súčasnosti títo kňazi pracujú v pastorácii v súlade s normami a jurisdikciou Katolíckych východných cirkví v Exarcháte v Českej republike, kde sú inkardinovaní. Problémy, ktoré ostaliUrčitá skupina biskupov a kňazov vysvätených tajne odmietla prijať riešenie schválené Svätým otcom. Dôvodom ich postoja bolo odmietnutie vysviacky „sub conditione“, ktorú považujú za prejav nedôvery zo strany Svätej stolice. Oni sú totiž pevne presvedčení, že boli vysvätení platne. Okrem toho existujú aj iné psychologické príčiny, ktoré možno chápať, ale nemožno s nimi súhlasiť. Ako im vysvetľovali ich biskupi, ako aj apoštolský nuncius, ktorý mal početné rozhovory s niektorými z týchto kňazov, že vysviacka „sub conditione“ nie je prejavom nedôvery, ani prekážkou ich prijatia ako kňazov. Problémom je, že zo skúmania vysviacky každého z nich nevyplýva jasne, žeby ich vysviacka mohla byť platná. Snáď v niektorých prípadoch by mohla byť platná, ale stále tu existujú vážne pochybnosti o vysviackách, osobitne o tých, ktoré vykonával biskup Felix Maria Davidek. Dať sa znova vysvätiť „sub conditione“ znamená, že ak by prvá vysviacka nebola platná, bude platnou druhá, a ak by bola platná prvá, nebude platná druhá; takto sa dospeje k istému stavu svedomia, že sú platne vysvätenými kňazmi. V tejto otázke naozaj existoval úprimný a otvorený dialóg a obvinenia adresované Svätej stolici sa nezakladajú na pravde. Chúlostivou je situácia ženatých biskupov. Svätý otec sa tu rozhodol pre rozumné a odôvodnené riešenie. Je známe, že podľa kánonických zákonov Katolíckej cirkvi, latinskej i východných cirkví, ako aj podľa starobylej tradície Východných cirkví, ktoré nemajú plné spoločenstvo s Katolíckou cirkvou, manželský stav je nezlučiteľný s biskupským úradom. Napriek tomu, že im tieto informácie boli dané na vedomie prostredníctvom príslušných diecéznych biskupov, oni navrhnuté riešenia nepovažovali za dostatočné a primerané. Objasnenia„Tajná cirkev“Tento názov alebo tiež názov „cirkev v katakombách“ už nie je opodstatnený. Osoby a skupiny, ktoré si dávajú tento názov, už nežijú tajne. Žijú v občianskej spoločnosti, slobodne organizujú svoje aktivity, medzi ktoré patrí aj činnosť služby, ktorú samú osebe možno považovať za dobrú. To dokazuje, že svoje aktivity konajú v slobode a že v slobode aj žijú. Nie sú už prenasledovaní ako kresťania žijúci v katakombách. Naopak, poskytujú rozhovory médiám, vydávajú knihy a otvorene, slobodne vyjadrujú svoje názory odlišné od postojov Rímskeho veľkňaza. O ich tajnosti možno hovoriť iba v tom zmysle, že, žiaľ, slávia Eucharistiu iba pre malé skupiny ľudí, ktoré sa k nim hlásia, alebo vysluhujú pre nich sviatosti v súkromných bytoch alebo domoch, či na miestach, ktoré sú známe iba im. NezákonnosťTakéto slávenie sv. omší, takéto vysluhovanie sviatostí a iných liturgických úkonov je zakázané. Kto sa nepodriadi autorite pápeža a biskupov, vysluhuje ich nezákonne. Pochybnosť o ich platnostiAk sa berie do úvahy pochybnosť o tajnej vysviacke niektorých biskupov a kňazov, prináša to aj pochybnosť o platnosti sv. omší a sviatostí, ktoré oni slávia alebo vysluhujú (predovšetkým sviatosti zmierenia). Biskupská vysviacka alebo kňazská vysviacka „sub conditione“ by iste mala účinok, žeby rozohnala pochybnosti o platnosti ich eucharistického slávenia a vysluhovania sviatostí. O tomto postoji boli zainteresované osoby informované. Každé vyjadrenie, ktoré tvrdí opak, sa nezakladá na pravde. ZáverTreba si želať, aby došlo k zlepšeniu tejto situácie v Českej republike, kde Cirkev tak veľmi trpela pod jarmom autorít voči Cirkvi nepriateľských a kde aj dnes sú kresťania povolaní vydávať jednotné svedectvo vo všetkých oblastiach občianskeho i cirkevného života. Katolícka cirkev je len jedna a v jednote jej členovia majú vydávať svedectvo o jedinom Pánu Bohu. Preto sa Svätá stolica znova obracia na tých, ktorí ešte neprijali jej návrhy, a opäť ich pozýva k jednote s ostatnými katolíkmi vedenými pápežom. Biskupi Českej republiky, ako aj apoštolský nuncius sú pripravení spolupracovať pri napomáhaní tejto jednoty v duchu služby, ku ktorej ich Pán pozval ako svojich nasledovníkov a ktorí sú viditeľným znakom príslušnosti veriacich k Cirkvi. Rím v sídle Kongregácie pre náuku viery dňa 11. februára 2000 na spomienku Panny Márie Lurdskej. † Jozef kardinál Ratzinger prefekt † Tarcisio Bertone sekretár
Pôvodný text vyhlásenia v taliančine bol publikovaný v Il Regno Documenti 5 (2000), s. 166-167.
Z talianskeho originálu preložil: prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD. Lektoroval: ThDr. Alojz Frankovský, PhD. |
||||||||||
| Hore | |||||||||||