Návrh Trestného zákona Slovenskej republiky

Slovensko by malo mať po viac ako 60 rokoch nový Trestný zákon. Podľa mnohých expertov navrhovaný Trestný zákon je najprísnejší v celej Európe. A to napriek tomu, že kriminalita u nás nie je vyššia ako v okolitých štátoch. Vláda schválila návrh zákona 21. 4. 2004. NR SR počtom 104 poslancov rozhodla v prvom čítaní o jeho prerokovaní v druhom čítaní, ktoré sa má uskutočniť do 15. 10. 2004. Nový zákon by mal platiť už od 1. 1. 2005! Doteraz platný Trestný zákon č. 140/1961 Zb. je účinný od 1. 1. 1962. Od nadobudnutia účinnosti bol vyše 30-krát novelizovaný, z toho po roku 1989 vyše 20-krát. Ani početnými novelami sa nedosiahol stav úplného zosúladenia tohto zákona s princípmi ústavného zriadenia demokratickej Slovenskej republiky, čo je spôsobené tým, že jeho samotná podstata je založená na princípoch odlišného spoločenského a štátneho zriadenia. V dôsledku veľkého počtu noviel sa Trestný zákon stal pomerne neprehľadným. Niektoré inštitúty trestného práva hmotného, s prihliadnutím na dobu ich vzniku a na politické, spoločenské a ekonomické zmeny, ktoré nastali po roku 1989, sú už v porovnaní s novým ústavným zriadením a súčastnou orientáciou Slovenskej republiky zastaralé a nevyhovujú ani právnym systémom vyspelých demokratických krajín EÚ.

Pri tvorbe nového Trestného zákona bol rešpektovaný model kontinentálneho právneho systému, kultúrne a právne tradície Slovenskej republiky a boli akceptované progresívne a aj dnes použiteľné trestnoprávne inštitúty z celého obdobia prvej ČSR rokov 1948 - 1989 i rokov 1990 - 1996.

Doterajšie materiálne chápanie trestného činu ( materiálne vymedzenie trestného činu je typické pre socialistickú právnu náuku ) sa zmenilo na primárne formálne. Táto zmena bola dôvodom podrobnejšieho definovania znakov základných a kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov.

Malo by dôjsť aj k zmene kategorizácie trestných činov na prečiny (prečiny boli zrušené zákonom 175/1990 Zb.) a zločiny (§ 10 ods.1: ,,Prečin je a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.“ § 11 ods.1: ,,Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.“).

V návrhu Trestného zákona pribudli aj nové tresty: domáce väzenie a trest povinnej práce, resp. podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom.

Trest domáceho väzenia bude môcť súd páchateľovi uložiť až na jeden rok. Domáce väzenie je vhodnou alternatívou pre prvopáchateľov. Domácich väzňov budú kontrolovať probační a mediační úradníci, v budúcnosti sa ráta s použitím technických prostriedkov kontroly (napríklad elektronické lokalizačné náramky). Tento trest sa už osvedčil nielen v USA, ale aj v niektorých štátoch Európy.

V budúcnosti by malo byť možné si svoj trest aj odpracovať. Musí s tým však súhlasiť súd, ako aj páchateľ. Trestom bude povinná (verejnoprospešná) práca v rozpätí 40 až 300 hodín. Trest povinnej práce bude musieť odsúdený vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu trestu. Trest povinnej práce súd nemôže uložiť dlhodobo práceneschopnému alebo invalidnému páchateľovi. Trest povinnej práce musí odsúdený vykonať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu. Aj tento trest má v Európe už svoju tradíciu. Z postsocialistických krajín existuje takýto trest napríklad v Českej republike, Maďarsku, Bulharsku, Lotyšsku, Litve.

Podrobnejšie je upravená aj oblasť trestnej zodpovednosti. V navrhovanom zákone sú premietnuté také otázky, ktoré boli doposiaľ prenechávané súdnemu výkladu a právnej teórii. Za svoje trestné stíhanie budú stíhané už 14-ročné osoby. Dnes je hranica trestnej zodpovednosti o rok vyššia. Štatistiky hovoria o stúpajúcom počte páchateľov vo veku pod 15 rokov, ktorí páchajú závažné trestné činy. Je to dôsledok uvoľnenia mravných noriem, nesprávnej interpretácie demokracie, poklesu životnej úrovne a celkovej krízy rodiny. U páchateľov vo veku 14 až 15 rokov sa bude pred uložením trestu povinne znalecky skúmať ich mentálna vyspelosť.

Trestne zodpovedná by mala byť od januára už aj právnická osoba (napríklad firma) alebo jej právny nástupca. Podľa návrhu Trestného zákona právnická osoba spáchala trestný čin, ak pri jej činnosti konal v rozpore so všeobecne záväzným predpisom jej štatutárny orgán. Trestná zodpovednosť právnických osôb by sa nemala vzťahovať na štát, štátne orgány, obce a vyššie územné celky. Ak bol majetok právnickej osoby získaný trestnou činnosťou alebo právnická osoba nevie preukázať jeho legálny pôvod, súd by mal nariadiť prepadnutie majetku (v prospech štátu). Podľa návrhu Trestného zákona za spáchaný trestný čin súd môže uložiť trest trvalého zrušenia právnickej osoby alebo jej organizačnej zložky, zákaz alebo obmedzenie prijímať verejné dotácie, zákaz účasti na verejnej súťaži. Za spáchaný trestný čin môže súd uložiť právnickej osobe aj peňažný trest, ktorý sa posudzuje podľa hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody za trestný čin takto:

- do 3 rokov: 500-tis. až 50 mil. Sk

- do 5 rokov: 1 mil. až 100 mil. Sk

- do 10 rokov: 5 mil. až 200 mil. Sk

- do 15 rokov: 10 mil. až 300 mil. Sk

- nad 15 rokov: 20 mil. až 500 mil. Sk

Rekodifikácia Trestného zákona by mala rozšíriť zoznam priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ktoré súdy zohľadňujú pri rozhodovaní o výške trestu. Medzi priťažujúce okolnosti, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby, by mali pribudnúť napríklad spáchanie trestného činu ako odplata, ďalej spáchanie trestného činu s úmyslom zmariť uplatnenie základných práv a slobôd inému človeku alebo s cieľom zakryť predchádzajúci trestný čin. Za poľahčujúcu okolnosť by mal súd považovať spáchanie trestného činu v nedostatku vedomosti a skúsenosti, v dôsledku choroby a núdze, ktorú si páchateľ nespôsobil sám.

Výrazom nového prístupu je aj zmena systematiky osobitnej časti Trestného zákona. V návrhu zákona sú dané do popredia su dané trestné činy proti životu a zdraviu (1. hlava), trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti (2. hlava), trestné činy proti rodine a mládeži (3. hlava). Naproti tomu v súčasnosti platný a účinný Trestný zákon do popredia položil trestné činy proti republike (1. hlava), trestné činy hospodárske (2. hlava), trestné činy proti poriadku vo verejných veciach (3. hlava). Aj to bol dôsledok odlišného chápania podstaty práva a jeho základných zásad pred rokom 1989.

Niektoré súvisiace otázky však budú musieť byť právne upravené v osobitných zákonoch (výkon trestu domáceho väzenia a trestu povinnej práce).

Proces demokratizácie a transformácie prebiehajúci od roku 1989, ako aj výstavba demokratického a právneho štátu, kladie nové požiadavky na kvalitu trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorú možno zaistiť len v procese rekodifikácie trestného práva hmotného. Ako sa zdá, prvým čítaním v parlamente prešiel návrh zákona, ktorého úroveň je porovnateľná s úrovňou trestného práva hmotného európskeho štandardu pri plnom rešpektovaní medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a požiadaviek vyplývajúcich z integračných procesov. Mohol by sa stať uceleným právnym predpisom v právnom poriadku nášho štátu.