Normy De dissolutione vinculi in favorem fidei

Dňa 30. apríla 2001 vstúpili do platnosti nové normy, podľa ktorých sa má riadiť procedúra „De dissolutione vinculi in favorem fidei“ a ktoré vydala Kongregácia pre náuku viery. Doposiaľ sa táto procedúra riadila Inštrukciou tej istej Kongregácie vydanou 6. decembra 1972. Normy neboli vydané ani v L´Osservatore Romano ani v Acta Apostolicae Sedis. Boli však publikované v právnickom časopise rímskej Gregoriány „Periodica de re canonica“. Z tohto vydania bol urobený slovenský preklad.

I. časť

1. čl.

Manželstvo uzavreté stránkami, z ktorých aspoň jedna nebola pokrstená, môže rímsky veľkňaz rozlúčiť v prospech viery len vtedy, ak manželstvo nebolo zavŕšené potom, ako obe stránky sa stali pokrstenými.

2. čl.

Kongregácii pre náuku viery prináleží skúmať jednotlivé prípady a, ak to uzná za vhodné, odporučiť rímskemu veľkňazovi, aby milosť udelil.

3. čl.

Diecéznemu biskupovi a tým, čo sú mu podľa práva postavení na roveň, ako aj eparchiálnemu biskupovi, prináleží kompetencia zozbierať dôkazy.

4. čl.

Pre udelenie milosti rozlúčenia zväzku sa žiada, aby v čase jej udelenia:

1. nejestvovala nijaká možnosť obnoviť manželské spolužitie;

2. žiadajúca stránka nezavinila, úplne alebo v prevážnej miere, rozpad manželstva a nezavinila to ani stránka, s ktorou žiadajúca stránka hodlá uzavrieť alebo si nechať splatniť nové manželstvo.

5. čl.

§ 1. Ak katolícka stránka hodlá uzavrieť alebo si nechať splatniť nové manželstvo s nekatolíckou alebo nepokrstenou stránkou, musí prehlásiť, že sa bude vyhýbať nebezpečenstvám straty viery a nekatolícka (alebo nepokrstená) stránka musí prehlásiť, že dovolí katolíckej stránke slobodne praktizovať náboženstvo a všetky deti pokrstiť a vychovávať v katolíckej viere.

§ 2. Milosť rozlúčenia zväzku sa neudelí, ak takéto prehlásenie nebude písomné a podpísané obidvomi stránkami.

6. čl.

Nech sa nezbierajú dôkazy pre udelenie milosti, ak manželstvo bolo uzavreté alebo splatnené po predbežnom obdržaní milosti rozlúčenia prvého manželstva a nech sa takéto prípady ani len nepredkladajú Kongregácii pre náuku viery.

7. čl.

§ 1. Prosbu o rozlúčenie nesviatostného manželského zväzku, ktoré bolo uzavreté s dišpenzom od manželskej prekážky disparitas cultus možno predložiť rímskemu veľkňazovi vtedy, ak katolícka stránka hodlá uzavrieť nové manželstvo s pokrstenou osobou.

§ 2. Takú istú prosbu možno predložiť rímskemu veľkňazovi, ak nepokrstená stránka prijala krst a má v úmysle uzavrieť nové manželstvo s pokrstenou osobou.

§ 3. Nech biskup neposiela prosbu na kongregáciu, ak nastane rozumná pochybnosť o úprimnosti žiadajúcej stránky alebo druhej stránky, ak jedna alebo obidve prijali krst.

8. čl.

Pokiaľ ide o manželstvo osoby, ktorá už začala katechumenát, sobáš treba oddialiť až po krste; ak by to nebolo možné pre vážne príčiny, treba mať morálnu istotu o tom, že v budúcnosti krst naozaj prijme.

9. čl.

Keď sú nejaké osobitné ťažkosti v spôsobe, ktorým žiadateľ vykonáva voči druhej stránke z prvého manželstva alebo voči deťom alebo hrozí škandál z dôvodu udelenej milosti, biskup nech konzultuje s kongregáciou.

10. čl.

Ak počas procedúry zbierania dôkazov v diecéze alebo počas skúmania prípadu na kongregácii sa ukážu pozitívne pochybnosti o platnosti manželstva na základe zákonitého dôvodu, v prosbe adresovanej rímskemu veľkňazovi sa spomenie aj táto pochybnosť.

II. časť

11. čl.

§ 1. Zbierať dôkazy má biskup osobne alebo to zverí osobe vybranej spomedzi sudcov tribunálu alebo inej podľa neho na túto úlohu spôsobilej osobe, ktorej pomáha notár a dozerá obhajca zväzku.

§ 2. Táto komisia musí byť vymenovaná písomne, čo musí byť zaradené aj do spisov dôkazového materiálu.

12. čl.

§ 1. Dôkazná sila musí byť dokázaná podľa noriem práva alebo z dokumentov alebo z výpovedí hodnoverných svedkov.

§ 2. Pri zbieraní dôkazov nech sa vypočujú obidve manželské stránky.

§ 3. Výpovediam stránok sa nepripisuje plná dôkazná sila okrem prípadu, žeby sa ukázali aj iné argumenty podporujúce ich hodnovernosť a z ktorých by bolo možné dospieť k morálnej istote.

13. čl.

§ 1. Všetky spisy, jak originály, ako aj ich kópie, musia byť overené notárom.

§ 2. Na Kongregáciu pre náuku viery sa posielajú všetky spisy a v kópii overenej biskupským notárom.

14. čl.

§ 1. Zbieranie dôkazov od stránok a svedkov koná vyšetrovateľ, ktorý si predvoláva aj obhajcu zväzku. Pomáha mu notár.

§ 2. Vyšetrovateľ dá stránkam a svedkom prisahať, že budú hovoriť pravdu a že pravdu hovorili; ak niekto prisahať odmietne, aj tak nech je vypočutý.

§ 3. Stránky a svedkov sa vypočúva podľa vopred pripravených otázok, ktoré pripraví sám vyšetrovateľ alebo obhajca zväzku; ak to vyšetrovateľ uzná za vhodné, môže položiť aj iné otázky.

§ 4. Odpovede musia byť podpísané prítomnými vypočúvanými stránkami, vyšetrovateľom a notárom.

15. čl.

§ 1. Ak niektorá stránka alebo svedok nemôže sa dostaviť pred vyšetrovateľa, aby mohla dať svoju výpoveď, môže vyjadriť svoje stanovisko pred notárom alebo iným legitímnym spôsobom. Musí byť však zaručená pôvodnosť a autenticita ich vyjadrení.

§ 2. Neprítomnosť niektorej zo stránok na tejto procedúre musí byť vyhlásená podľa noriem práva a musí to byť zaznačené v spisoch.

16. čl.

§ 1. Absencia krstu jednej alebo druhej stránky musí byť tak dokázaná, aby vylučovala každú rozumnú pochybnosť.

§ 2. Žiada sa vypočuť svedkov, berúc do úvahy ich vierohodnosť, zvlášť rodičov a pokrvných nepokrstenej stránky, alebo iné osoby, ktoré túto stránku poznajú nielen od narodenia, ale celý jeho život.

§ 3. Svedkov sa žiada vypočuť nielen ohľadom absencie krstu, ale aj o okolnostiach a indíciách, z ktorých bude vyplývať pravdepodobnosť, že krst naozaj nebol vyslúžený.

§ 4. Treba sa postarať aj o nahliadnutie do matrík pokrstených tých farností, v ktorých stránka, ktorá nie je pokrstená, prežívala detstvo od narodenia, zvlášť však matriky pokrstených tých kostolov, ktoré boli hojne navštevované alebo v ktorom bolo manželstvo uzavreté.

§ 5. Ak bolo manželstvo uzavreté s dišpenzom od manželskej prekážky disparitas cultus, nech sa tento dišpenz zaradí do spisov, ako aj procedúra predmanželskej prípravy.

17. čl.

§ 1. Ak v čase, v ktorom sa žiada milosť rozlúčenia zväzku, nepokrstená stránka prijme krst, skúmanie sa musí nutne sústrediť aj na to, či došlo k spolubývaniu manželov po prijatí krstu; na túto skutočnosť sa treba pýtať i svedkov.

§ 2. Aj stránok sa počas vypočúvania treba pýtať, aké po rozpade manželského spolužitia vládli medzi nimi vzťahy a predovšetkým, či došlo medzi nimi k manželským úkonom.

18. čl.

§ 1. Vyšetrovateľ nech sa informuje aj o životnom stave obidvoch stránok a nech sa nezabudne opýtať, či po separácii alebo civilnom rozvode sa nepokúsili uzavrieť nové civilné manželstvo.

§ 2. Stránky a svedkov sa žiada vypočuť aj o príčinách separácie alebo civilného rozvodu tak, z ktorých by jasne vyplývalo, kto má akú vinu na rozpade manželstva alebo manželstiev.

19. čl.

§ 1. K spisom treba zaradiť dekrét o rozvode alebo rozsudok civilného súdu o nulite manželstva.

§ 2. Ak existujú, k spisom treba zaradiť dekréty o rozvode alebo rozsudky civilného súdu o nulite manželstva a rozsudky cirkevného súdu o manželskej nulite, ak sa niektorý zo snúbencov už o manželstvo pokúsil.

20. čl.

§ 1. Vyšetrovateľ musí referovať aj o tom, ako sa žiadajúca stránka stará o deti a akým spôsobom sa aj v budúcnosti chce o ne postarať v rámci svojich možností a platných zákonov, ako aj o tom, či deťom bude zabezpečená náboženská výchova.

§ 2. Vyšetrovateľ musí vypočuť žiadajúcu stránku aj o morálnych a občianskych povinnostiach voči druhej stránke a ich detí.

21. čl.

§ 1. Nech sa vypočuje žiadajúca stránka alebo aj druhá stránka, ak sa obrátili a prijali krst, kedy ho prijali a prečo sa rozhodli ho prijať.

§ 2. Na dôvody, ktoré boli príčinou krstu, sa treba spýtať aj farára, predovšetkým o správaní sa stránok.

22. čl.

§ 1. Výslovne sa v spisoch musí uvádzať nábožnosť tak žiadajúcej stránky, ako aj druhej manželskej stránky.

§ 2. V spisoch sa musia nachádzať aj krstné listy, alebo dokument o vyznaní viery, alebo obidvoje.

23. čl.

Po ukončení zhromažďovania dôkazov vyšetrovateľ spisy nezverejní, ale vhodným spôsobom ich predloží obhajcovi zväzku, ktorý poukáže na všetko, čo rozlúčeniu zväzku prekáža.

24. čl.

§ 1. Biskup napokon po zvážení všetkého, čo je v spisoch, napíše svoje stanovisko, či boli splnené podmienky pre udelenie milosti rozlúčenia zväzku a zvlášť, či boli dané záruky, o ktorých sa píše v piatom článku.

§ 2. V kauzách, kde sa milosť rozlúčenia zväzku odporúča, vždy treba dodať, či žiadajúca stránka žije v novom pred Cirkvou neplatnom manželstve, akým spôsobom toto manželstvo uzavrela alebo či žije v konkubináte.

25. čl.

§ 1. Biskup odošle spisy zhromaždených dôkazov na Kongregáciu pre náuku viery v troch na stroji napísaných exemplároch. K nim pridá svoje votum a animadversiones obhajcu zväzku. Spisy nech sú opatrené obsahom a sumárom.

§ 2. Nech sa postará, aby spisy kauzy boli napísané v jazyku a spôsobom zaužívaným v mieste zbierania dôkazov, ktoré však nech sú verné a pod prísahou prepísané do niektorého z jazykov uznaných poriadkom Rímskej kúrie.