Vahy Main
 
IUS ECCLESIAE ET VERITAS
Ius et iustitia XVI Časopis v PDF Archív Tiráž Kontakt
 
1/2003
úvodník
Opus iustitiae pax
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

dokumenty
Dekrét, ktorým sa upravuje poriadok štúdia na fakultách
kánonického práva
Kongregácia pre katolícku výchovu

náučné články
Omšové víno
v predpisoch
kánonického práva
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Liturgické víno v tradícii Nekatolíckych
východných cirkví
LittLic. Jozef Píra

Štúdium kánonického práva v stredoveku
Kardinál Peter Erdö

Spovedná fakulta
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Biskupský vikár
ICDr. Miloš Pekarčík

Promótor spravodlivosti
ThDr. Alojz Frankovský, PhD.

rozhovor
Ján Duda

 
 
 
Valid HTML 4.0 Transitional
 
Valid CSS!

Spovedná fakulta

doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

spoved

Fakulta alebo jurisdikcia?


V Kódexe kánonického práva sa právomoc kňaza spovedať a rozhrešovať nazývala spovedná jurisdikcia. Po Druhom vatikánskom koncile a pod vplyvom jeho náuky sa dospelo k presvedčeniu, že kňaz nadobúda spovednú fakultu kňazskou vysviackou a dotýka sa moci posväcovania (lat. potestas sanctificandi), a preto sa kňazská moc rozhrešovať už nenazýva v novom kódexe spovednou jurisdikciou, ale spovednou fakultou. To znamená, že moc rozhrešovať kňaz prijíma kňazskou vysviackou, ale aby ju mohol používať, potrebuje na to osobitné dovolenie, ktoré má dopad na platnosť úkonu moci rozhrešovania (porov. kán. 966 § 1). Po vstupe do platnosti nového kódexu (27. 11. 1983) sa teda kňazom neudeľuje spovedná jurisdikcia, ale spovedná fakulta! Žiada sa však dodať, že kňaz preto, aby spovedal platne, musí mať spovednú fakultu.


Spôsoby nadobúdania fakulty


Z práva

Ipso iure majú spovednú fakultu, okrem rímskeho veľkňaza, aj kardináli. Preto Svätý Otec a kardináli spovedajú a rozhrešujú platne na celom svete bez obmedzenia (kán. 967 § 1). Aj biskupi majú túto fakultu ipso iure a platne rozhrešujú na celom svete, avšak diecézny biskup môže inému biskupovi túto fakultu pre svoje územie vziať, teda nemôže tam rozhrešovať (kán. 967 § 1).

Existuje aj osobitný prípad, v ktorom kňaz nadobudne spovednú fakultu ipso iure. Je to prípad, ak sa kajúcnik nachádza v nebezpečenstve smrti a potrebuje rozhrešenie a žiada si konkrétneho kňaza, ktorý však v tom čase nemá spovednú fakultu. V takomto prípade mu túto fakultu udeľuje Cirkev ipso iure, aj keby tam bol prítomný kňaz so spovednou fakultou (kán. 976).


Z úradu

Iní kňazi vlastnia spovednú fakultu zo svojho úradu. To znamená, že v Cirkvi existujú úrady, s ktorými je zviazaná spovedná fakulta a kto legitímne takýto úrad prijme, zároveň s týmto úradom prijíma aj spovednú fakultu. Ide o tieto úrady: 1. úrad miestneho ordinára (kán. 968 § 1 ako aj kán. 134 § 2); 2. kanonik penitenciár (kán. 968 § 1); 3. farár a tí, ktorí ho legitímne zastupujú, čiže aj správca farnosti (kán. 968 § 1); 4. vyšší predstavení rehoľných klerických inštitútov pápežského práva a spoločností apoštolského života a ich vikári (kán. 968 § 2). Treba však dodať, že všetci, ktorých sme tu vymenovali, vlastnia spovednú fakultu iba v rámci svojej úradnej právomoci, čiže miestny ordinár len v rozsahu svojho územia, vyšší predstavený rehoľného inštitútu pápežského práva len pre domy svojej provincie, resp. ak ide o generálneho predstaveného, môže spovedať a rozhrešovať len v domoch svojho rehoľného inštitútu všade tam, kde sa tieto domy nachádzajú (kán. 968 § 2).

V súvislosti však s tými, ktorí vlastnia spovednú fakultu z úradu, kódex má istú zvláštnosť: rozširuje im túto spovednú fakultu na celý svet (kán. 967 § 2). To znamená, že všetkých, ktorých som tu vyššie spomenul a vlastnia spovednú fakultu z úradu, z rozhodnutia Svätého Otca vyjadreného v kánone 967 § 2, platne spovedajú a rozhrešujú na celom svete.


Delegáciou, čiže udelením

Existujú však aj kňazi, ktorí nemajú spovednú fakultu ani z práva, ani z úradu. Takíto kňazi platne spovedajú vtedy, ak im spovednú fakultu udelí kompetentná cirkevná vrchnosť delegáciou. Kompetentnou cirkevnom autoritou pre udelenie spovednej fakulty je ordinár a miestny ordinár, ale môže ju udeliť iba v takom rozsahu, v akom rozsahu vlastní jurisdikciu (napr. diecézny biskup iba pre svojich diecezanov a tých, ktorí sa aktuálne zdržujú na území jemu zverenej diecézy alebo provinciál rehoľného inštitútu pápežského práva iba pre domy jemu zverenej provincie, teda pre rehoľníkov, ktorí v tomto dome bývajú a pre iných, ktorí sa v tomto dome aktuálne nachádzajú).

Ale aj tu existuje osobitný zásah vôle najvyššieho zákonodárcu: tým kňazom, ktorým spovednú fakultu udelí miestny ordinár ich inkardinácie alebo trvalého bydliska, kódex túto spovednú fakultu rozširuje pre celý svet (kán. 967 § 2). Kňazom, ktorým spovednú fakultu udelí iný miestny ordinár alebo len ordinár, majú spovednú fakultu iba tam, kam siaha jurisdikcia spomínaných ordinárov!


Jurisdikcia v spovedi

Na základe spovednej fakulty však nemožno oslobodzovať od cirkevných trestov! Lebo niečo iné je hriech a niečo iné cirkevný trest. Nie každý hriech je zároveň aj cirkevným trestom. Hriechy kňaz odpúšťa na základe moci sviatostnej vysviacky a spovednej fakulty, ale cirkevné tresty odpúšťa iba na základe nadobudnutej jurisdikcie odpustiť konkrétny cirkevný trest. Nechceme zachádzať do konkrétnosti. Chceme iba zdôrazniť, že niekedy môžu kajúcnici žiadať v rámci sviatosti zmierenia aj oslobodenie od cirkevného trestu. Toto však môže kňaz urobiť iba vtedy, ak okrem kňazskej moci a spovednej fakulty vlastní aj jurisdikciu od takéhoto trestu oslobodiť!


Hore