Vahy Main
 
IUS ECCLESIAE ET VERITAS
Ius et iustitia XVI Časopis v PDF Archív Tiráž Kontakt
 
1/2003
úvodník
Opus iustitiae pax
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

dokumenty
Dekrét, ktorým sa upravuje poriadok štúdia na fakultách
kánonického práva
Kongregácia pre katolícku výchovu

náučné články
Omšové víno
v predpisoch
kánonického práva
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Liturgické víno v tradícii Nekatolíckych
východných cirkví
LittLic. Jozef Píra

Štúdium kánonického práva v stredoveku
Kardinál Peter Erdö

Spovedná fakulta
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Biskupský vikár
ICDr. Miloš Pekarčík

Promótor spravodlivosti
ThDr. Alojz Frankovský, PhD.

rozhovor
Ján Duda

 
 
 
Valid HTML 4.0 Transitional
 
Valid CSS!

Opus iustitiae pax

doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

uvod

Dielom spravodlivosti je pokoj. Preto je naliehavou úlohou cirkevnej hierarchie vôbec a osobitne úlohou pracovníkov cirkevnej justície vytvárať takú atmosféru spravodlivosti, ktorá privádza k pokoju a porozumeniu v Božom ľude. Z hľadiska kánonického práva cirkevná spravodlivosť je vyjadrená kánonickými normami. Preto kritériom spravodlivosti je náš postoj a zachovávanie noriem kánonického práva. Nie je naším úmyslom redukovať spravodlivosť v Cirkvi iba na kánonickú spravodlivosť vyjadrenú kánonickými normami, lebo vieme, že existuje aj iná spravodlivosť (napr. biblická, morálna), ale predsa musíme uznať, že kánonická spravodlivosť prináša svoj podiel k celkovej spravodlivosti, ktorej najvyššou mierou je teologická spravodlivosť, to jest spravodlivosť človeka pred Bohom i pred ľuďmi. Ak sa dovolávame kánonickej spravodlivosti vyjadrenej normami kánonického práva, robíme tak preto, lebo z toho vyplývajú pre nás prinajmenej dve dôležité zásady.

Po prvé: ak sa jednotlivec dovoláva v Cirkvi spravodlivosti, cieľom jeho požiadavky musí byť pokoj v zmysle princípu „opus iustitiae pax“. Preto pohnútkou dovolávania sa kánonickej spravodlivosti nemôže byť hnev, nenávisť, pomsta a už vôbec nemôže byť cieľom takejto spravodlivosti poškodenie iného. Ak teda niekto sa dožaduje vyslúženia spravodlivosti v Cirkvi kánonickou formou, nech je jeho pohnútkou naozaj iba kánonická norma alebo uzákonená morálna norma a prvoradým cieľom pokoj a porozumenie, resp. nastolenie pokoja a porozumenia.

Po druhé: aj pre cirkevnú autoritu, resp. orgán cirkevnej justície, platí rovnako, že sa má pri vysluhovaní snažiť o dosiahnutie pokoja a porozumenia. Nesmie sa to však stať za cenu poškodenia pravdy a spravodlivosti, resp. obídenia pravdy alebo spravodlivosti. Lebo v takomto prípade, ak sa obíde pravda alebo spravodlivosť, hoci sa aj dosiahne pokoj, tento pokoj bude falošný, lebo nebude mať svoj základ v pravde a spravodlivosti. Bude ako dom postavený na piesku, ktorý sa môže každú chvíľu zrútiť... Bude to pokoj len dočasný, ktorý bude trvať iba dovtedy, dokedy nevyjde pravda najavo. Lebo nijaký pravý pokoj nemôže čestne a dlhodobo stáť na základoch nepravdy a nespravodlivosti. Takto dosiahnutý pokoj bude raz iba na hanbu tým, ktorí ho takto dosiahli, ba bude i na škodu Cirkvi ako takej. Lebo platí, že „opus iustitiae pax“.

A tak si teda želajme, aby tento starobylý kánonický princíp bol živým a aktuálnym aj v dnešnej našej Cirkvi. Aby jej prinášal česť a dôveru. Lebo kánonická spravodlivosť nesleduje v prvom rade pozemské právne víťazstvá, ale sa usiluje najmä o priazeň pred samým Pánom. Je pomocníčkou na ceste k spáse, ako nám to pripomína kánon 1752: „Salus animarum suprema lex esto.“


Hore