Vahy Main
 
IUS ECCLESIAE ET VERITAS
Ius et iustitia XVI Časopis v PDF Archív Tiráž Kontakt
 
1/2003
úvodník
Opus iustitiae pax
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

dokumenty
Dekrét, ktorým sa upravuje poriadok štúdia na fakultách
kánonického práva
Kongregácia pre katolícku výchovu

náučné články
Omšové víno
v predpisoch
kánonického práva
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Liturgické víno v tradícii Nekatolíckych
východných cirkví
LittLic. Jozef Píra

Štúdium kánonického práva v stredoveku
Kardinál Peter Erdö

Spovedná fakulta
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Biskupský vikár
ICDr. Miloš Pekarčík

Promótor spravodlivosti
ThDr. Alojz Frankovský, PhD.

rozhovor
Ján Duda

 
 
 
Valid HTML 4.0 Transitional
 
Valid CSS!

Omšové víno v predpisoch kánonického práva

doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

omsove

Úvod

Víno je naozaj starobylým nápojom. Bolo známe už dávno pred narodením Ježiša Krista. Bolo a podnes je obľúbeným nápojom zvlášť v oblastiach, kde sú priaznivé podmienky pre pestovanie viniča. Nastupujúcou globalizáciou si víno čoraz viac nachádza cestu aj do oblastí, kde sa vínna réva nepestuje pre nevhodné klimatické podmienky.


1. Pôvodný význam slova „víno“

O pôvode názvu „víno“ autori dodnes nie sú zajedno. Niektorí autori zastávajú názor, že slovo víno je semitského pôvodu, a teda jeho počiatok treba hľadať na blízkom východe, kde víno poznali naozaj už veľmi dávno. Víno poznali aj Hebreji, čo dosvedčujú aj texty Písma svätého Starého zákona. Iní autori ho lokalizujú do krajín indoeurópskej kultúry, odkiaľ ju prevzala grécka a rímska kultúra. Ani pôvodný obsah slova „víno“ dnes nie je celkom jasný a jednoznačný. Sú autori, ktorí názvu víno pripisujú určitý tajomný, mystický až erotický nádych, odvodzujúc ho od istého sanskritského slova, ktoré sa do latinčiny prekladá ako „venus, -eris“ (ľúbivosť, krása, príjemnosť; Rimania mali Venušu ako bohyňu krásy, ako určitú paralelu gréckej Afrodite, ktorá bola bohyňou zmyselnej lásky). Pravdepodobnejšie znie, že názov víno pochádza jednoducho od názvu kra, čiže „viniča“, na ktorom dozrievajú vínne bobule, z ktorých sa potom spracovaním a kvasením vyrába víno (=plod vínnej révy, plod viniča), (porov. O. PIANIGIANI, Vocabolario etimologico della lingua italiana, La Spezia 1979, s. 1533; porov. F. NOVOTNÝ, Latinsko-český slovník, Praha 1948, s. 1378).


2. Predpisy CIC 1983 o omšovom víne

Predpis kán. 924 § 3 CIC: „Víno musí byť prírodné z plodov viniča a nepokazené“ (can. 924 § 3 CIC: „Vinum debet esse naturale de genimine vitis et non corruptum.“).

Ako pramene tohto kánonického zákona sú uvedené: kán. 815 § 2 CIC 1917; Responsum Kongregácie posvätného ofícia z 2. augusta 1922 a Instructio generalis Missalis Romani z 26. marca 1970 (porov. PONTIFICIA COMMISSIO CODICI IURIS AUTHENTICAE INTERPRETANDO, Codex Iuris Canonici, fontium annotatione et indice analytico-alphabetico auctus, Libreria editrice vaticana 1989, s. 261).

Ak si nalistujeme kán. 815 § 2 CIC 1917, zistíme, že latinský legislatívny text je identický s predpisom kán. 924 § 3 CIC 1983. Hľa, legislatívny text CIC 1917, kán. 815, § 2: „Víno musí byť prírodné z plodov viniča a nepokazené“. To znamená, že to, čo platí o omšovom víne v súčasnej legislatíve, platilo aj v legislatíve Kódexu kánonického práva pápeža Benedikta XV. v roku 1917.

Všeobecné smernice rímskeho misála sa zaoberajú v IV. hlave „Vecami potrebnými na slávenie omše“. V bode 284 sa píše: „Víno pre eucharistickú bohoslužbu má byť z viničného plodu (porov. Lk 22,18), prirodzené a čisté, bez primiešania cudzích prvkov“ (Rímsky misál obnovený podľa rozhodnutia II. vatikánskeho koncilu a uvedený do platnosti pápežom Pavlom VI. (slov. vyd.), Typis polyglottis vaticanis 1980, s. 64). Všeobecné smernice tohto misála schválil pápež Pavol VI. 14. 2. 1969. Okrem toho, že tu ide o liturgický a nie o kánonický (disciplinárny) predpis, nedozvedáme sa tu nič nové.


3. Rímska kúria

Kongregácia posvätného ofícia považuje za platné omšové víno, ak je vyrobené z hrozna, je správnej farby (zrejme bez nečistôt) a má aj chuť dobrého vína (Congregazione di Sant´Ufficio, Responsum, 22. feb-ruár 1706; Responsum, 7. máj 1879; Responsum, 10. apríl 1889, in: L. CHIAPPETTA, Codice di diritto canonico, vol. II, Napoli 1988, s. 72).

Kongregácia pre sviatosti a Boží kult podčiarkuje, že platnou matériou je aj vínny mušt, ale nie dovolenou pre nečistoty, ktoré ešte v sebe obsahuje. Povolenie k dovolenosti udeľuje Kongregácia pre sviatosti a Boží kult (X. OCHOA, Leges Ecclesiae, V, n. 4588, col. 7479). V tom istom reskripte sa uvádza, že tomu istému kňazovi bolo udelené dovolenie v prípade koncelebrácie prijímať iba pod spôsobom chleba“ (porov. L. CHIAPPETTA, Codice di diritto canonico, vol. II, Napoli 1988, s. 72).

Posvätná kongregácia de Propaganda fide považuje za neplatnú omšovú matériu: ríbezľové víno, umelo vyrobené víno, zoctovatelé víno a víno znehodnotené značným množstvom vody alebo inej tekutiny. Za pochybnú matériu považuje víno vyrobené z divého hrozna (CONGREGAZIONE DI PROPAGANDA FIDE, Resposum, 1819, in: L. CHIAPPETTA, Codice di diritto canonico, vol. II, Napoli 1988, s. 72.


4. Autori

Felix Cappello zdôrazňuje, že nezáleží na tom, či je víno červené alebo biele; podstatné je, aby bolo prirodzené, z viniča a nepokazené, čo on upresňuje tak, že sa jednoducho ešte dá piť (F. CAPPELLO, Summa Iuris Canonici, vol. II, PUG, Roma 1945, s. 172).

Angelo Urru taktiež podčiarkuje, že to musí byť víno z vínnej révy, prirodzené. Podľa neho je dovolená s týmto vínom aj určitá chemická manipulácia so zameraním na jeho konzerváciu, aby sa nepokazilo veľmi skoro. Kňazom, ktorí nemôžu používať víno, Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatosti môže dovoliť používať aj vínny mušt, pričom sa odvoláva na list spomínanej Kongregácie z 22. 9. 1981 (A. URRU, La funzione di santificare della Chiesa, vol. I, Roma 1991, s. 138. Porov. R. BRTKO, Ministro dell´eucaristia, Roma 1996, s. 71).


Záver

V každom prípade závisí od každého konkrétneho kňaza, aby si zaobstaral pre bohoslužby kvalitné omšové víno, ktoré by bolo v súlade s predpismi Cirkvi. Pri tejto úlohe kňaza nikto nemôže zastúpiť. Jednotlivé biskupské úrady môžu uľahčiť kňazom túto úlohu tým, že dohliadnu na výrobu dobrých omšových vín a preberú záruku na ich súcosť pre bohoslužobné účely.

Zo spoločenského hľadiska kňazi už na základe svojho poslania pestovali kultúru dobrého vína. Nie pre opilosť, ale pre povznesenie mysle a občerstvenie ducha v zmysle slov apoštola Pavla v liste Timotejovi: „Uži si aj trochu vína na svoj žalúdok...“ Lebo kedysi nebola taká mobilita, akej sme svedkami v súčasnosti a na farách obvykle boli kvalitné pivničné priestory, ktoré na dlhšiu dobu uchovali omšové víno v dobrom a kvalitnom stave, ktoré potom sa mohlo použiť pri bohoslužbách.

Preto boli kňazi pestovateľmi zdravej kultúry dobrého vína aj v tých oblastiach, kde sa vínnej réve pre poveternostné podmienky nedarilo. Snáď by sa na to nemalo zabúdať.


Hore