Vahy Main
 
IUS ECCLESIAE ET VERITAS
Ius et iustitia XVI Časopis v PDF Archív Tiráž Kontakt
 
1/2003
úvodník
Opus iustitiae pax
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

dokumenty
Dekrét, ktorým sa upravuje poriadok štúdia na fakultách
kánonického práva
Kongregácia pre katolícku výchovu

náučné články
Omšové víno
v predpisoch
kánonického práva
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Liturgické víno v tradícii Nekatolíckych
východných cirkví
LittLic. Jozef Píra

Štúdium kánonického práva v stredoveku
Kardinál Peter Erdö

Spovedná fakulta
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Biskupský vikár
ICDr. Miloš Pekarčík

Promótor spravodlivosti
ThDr. Alojz Frankovský, PhD.

rozhovor
Ján Duda

 
 
 
Valid HTML 4.0 Transitional
 
Valid CSS!

Dekrét, ktorým sa upravuje poriadok štúdia
na fakultách kánonického práva

Kongregácia pre katolícku výchovu

knihy

Promulgáciou Kódexu kánonického práva a Kódexu kánonov východných cirkví vzrástol počet študentov fakúlt kánonického práva, ale zároveň dozrelo presvedčenie, že študijný poriadok na dosiahnutie licenciátu tak, ako bol stanovený v apoštolskej konštitúcii Sapientia Christiana promulgovaná Jánom Pavlom II. 15. 4. 1979 (AAS 71, 1979, s. 469-499), už nepostačuje na to, aby jednotlivé predmety boli v potrebnej miere vysvetlené a osvojené. Preto konzekventne dozrelo aj presvedčenie, že študenti po ukončení dvojročného štúdia a dosiahnutí licenciátu nedosahujú taký stupeň poznania práva Cirkvi, ktorý je v súčasnosti nevyhnutný na prijatie tých úloh v Cirkvi, v ktorých sa vyžaduje špeciálna príprava z kánonického práva.

Dvojročné štúdium na dosiahnutie licenciátu z kánonického práva sa po prvý raz objavuje v apoštolskej konštitúcii Deus scienciarum Dominus, ktorú vydal Pius XI. 24. mája 1931 (AAS 23, 1931, s. 241-284). V tom čase sa štyri semestre štúdia ukazovali ako dostačujúce na dosiahnutie licenciátu, pretože študenti prichádzali na štúdium kánonického práva optimálne pripravení jak zo znalosti latinského jazyka, ako aj zo znalosti kánonických ustanovizní.

Postupom času, ako sa zdá všade, na stredných školách sa už latinčina nevyučuje alebo je považovaná za druhoradý predmet. Taktiež zo študijného poriadku teologických fakúlt a kňazských seminárov sa ukazuje, že aj keď narástol počet iných teologických a pastoračných predmetov, stále menšia pozornosť sa venuje štúdiu kánonického práva a latinčiny. A tak sa stáva, že na fakulty kánonického práva sa dostávajú študenti, ktorí z väčšej časti nepoznajú latinský jazyk a nemajú takmer žiadnu predbežnú prípravu z kánonického práva.

Taktiež, čo sa týka laikov, ktorí čoraz vo väčšom počte študujú na fakultách kánonického práva, tu možno badať ešte viac absenciu primeranej prípravy pre začatie kánonického štúdia druhého cyklu, pretože vstupujú na pôdu fakúlt kánonického práva bez akejkoľvek teologickej formácie a v prvom cykle štúdia tak, ako je usporiadaný v súčasnosti, nemôžu nadobudnúť ani len minimálny stupeň poznania teológie, ktorá je bezpochyby nutná pre pochopenie základných princípov kánonického práva.

Naviac tí, ktorí už dosiahli nejaký akademický stupeň na fakultách civilného práva, často bez toho, aby si vykonali štúdium prvého cyklu, ba môžu na základe úsudku fakulty si vykonať aj druhý cyklus štúdia skrátenou formou, a tak sa stáva, že bez akejkoľvek teologickej prípravy dosiahnú licenciát z kánonického práva iba za jeden rok.

Avšak Druhý vatikánsky koncil nás napomína, že „pri výklade kánonického práva (...) nech máme na zreteli tajomstvo Cirkvi tak, ako nám ho podáva dogmatická konštitúcia o Cirkvi, ktorú vyhlásil tento posvätný koncil“ (Dekrét o kňazskej formácii Optatam totius, n. 16d.). To si vyžaduje, aby jeden i druhý kódex bol vysvetlený vo svetle ekleziológie Druhého vatikánskeho koncilu a jej jednotlivé niektoré body sú v syntéze zhrnuté v apoštolskej konštitúcii Sacrae disciplinae leges Jána Pavla II. (AAS 75/II, 1983, s. VII.-XIV) a v apoštolskej konštitúcii Sacri canones toho istého pápeža (AAS 82, 1990, s. 1033-1044). To znamená, že tento nový teologický rozmer kánonického práva si vyžaduje viac času, než môže poskytnúť spomínané dvojročné štúdium kánonického práva. Treba tiež dodať, že okrem štúdia latinčiny sa tiež predpokladá zavedenie iných pomocných disciplín (lat. aliae disciplinae auxiliares) a výberových prednášok (lat. cursus optionales), ktoré sa v súčasnosti ukazujú ako nutné pre naplnenie inštitucionálnej formácie v kánonickom práve.

Kongregácia pre katolícku výchovu, pozorujúc spomínané ťažkosti, v ktorých sa nachádzali jednotlivé fakulty kánonického práva pri formácii svojich študentov v kánonickom práve, rozposlala v roku 1997 všetkým fakultám a inštitútom kánonického práva, ktoré Kongregácia zriadila, dotazník, v ktorom si vyžiadala informácie ohľadom situácie na každej z týchto fakúlt a inštitútov a osobitne sa tiež pýtala, či by považovali za vhodné, ak by sa predĺžilo obdobie štúdia kánonického práva. Po obdržaní odpovedi sa konali na Kongregácii pre katolícku výchovu rôzne konzultácie. Okrem veci menšieho významu, dospelo sa k presvedčeniu predĺžiť študijný poriadok na dosiahnutie licenciátu na tri roky, resp. šesť semestrov a že prvý študijný cyklus sa stanoví ako absolútne povinný a upravený pre tých, ktorí neabsolvovali prvý cyklus na teologických fakultách alebo v kňazských seminároch, čo platí bez výnimky aj pre tých, ktorí už dosiahli akademický titul v civilnom práve. Problém bol predložený aj na rokovanie Plenárneho zasadania Kongregácie pre katolícku výchovu v rokoch 1998 a 2002. Členovia sa na týchto zasadaniach takmer jednomyseľne vyjadrili pozitívne k predloženému návrhu. A pretože navrhované zmeny sa týkajú aj apoštolskej konštitúcie Sapientia Christiana, problém bol predložený aj vyššej autorite, ktorá prejavila svoju blahosklonnosť k návrhu a žiadala, aby sa v záležitosti pokračovalo.

Preto, berúc do veľkej pozornosti všetko, ustanovuje sa, že články 76, ako aj 56 a 57 apoštolskej konštitúcie Sapientia Christiana sa menia takto:


I. Čl. 76 apoštolskej konštitúcie Sapientia Christiana


Program štúdia na fakultách kánonického práva zahŕňa:

a) prvý cyklus, ktorý sa predlžuje na štyri semestre, resp. dva roky, sa ustanovuje pre tých, ktorí predtým neprijali nijakú filozoficko-teologickú formáciu a viaže bez výnimky aj tých, ktorí už dosiahli titul z civilného práva; tento cyklus je zameraný na štúdium ustanovizní kánonického práva a tých filozoficko-teologických disciplín, ktoré sa vyžadujú pre vyššie štúdium z kánonického práva;

b) druhý cyklus, ktorý sa predlžuje na šesť semestrov, resp. tri roky, je zameraný na dôkladné štúdium celého kódexu a na jeho pramene nachádzajúce sa v dokumentoch Magistéria, ako aj v iných disciplinárnych predpisoch, ku ktorým sa pridáva štúdium príbuzných disciplín;

c) tretí stupeň, ktorý trvá minimálne dva semestre, resp. jeden rok, je zameraný na zdokonalenie sa v kánonickom práve a na vedecké bádanie vypracovaním doktorskej práce.


II. Čl. 56 Poriadku


Povinnými disciplínami sú:


1° Prvý cyklus:

a) Predmety z filozofie: filozofická antropológia, metafyzika, etika;

b) Predmety z teológie: úvod do Svätého písma; fundamentálna teológia: Božie zjavenie, jeho prenášanie a vierohodnosť; trinitárna teológia; kristológia; traktát o milosti; všeobecná a špeciálna sakramentálna teológia; všeobecná a špeciálna morálna teológia;

c) Ustanovizne kánonického práva;

d) Latinčina.


2° Druhý cyklus:

a) Kódex kánonického práva alebo Kódex kánonov východných cirkví vo všetkých svojich častiach a iné platné kánonické normy;

b) Pomocné disciplíny: teológia kánonického práva; filozofia práva; rímske právo; základy civilného práva; história kánonických ustanovizní; história prameňov kánonického práva; vzťahy medzi štátom a civilnou spoločnosťou; súdna a administratívna prax v kánonickom práve;

c) Úvod do Kódexu kánonov východných cirkví pre študentov latinských fakúlt kánonického práva; úvod do štúdia Kódexu kánonického práva pre študentov fakulty východného kánonického práva;

d) Latinčina;

e) Výberové kurzy (lat. disciplinae speciales), cvičenia (lat. exercitationes) a semináre (lat seminaria) predpísané fakultou;


3° Tretí cyklus:

a) Kánonická latinčina (lat. latinitas canonica);

b) Výberové kurzy (lat. disciplinae speciales) a cvičenia (lat. exercitationes) predpísané fakultou.


III. Čl. 57 Poriadku


§ 1. Na štúdium druhého cyklu môžu byť priamo prijatí študenti, ktorí absolvovali úspešne filozoficko-teologické štúdiá v kňazských seminároch alebo teologických fakultách, okrem prípadov, kedy dekan neusúdi za nutné alebo vhodné stanoviť, aby študent najprv absolvoval predbežný kurz latinčiny alebo všeobecných ustanovizní kánonického práva.

Tí, ktorí dokážu potvrdeniami, že už absolvovali niektoré matérie prvého cyklu na niektorej fakulte alebo univerzitnom inštitúte, môžu sa od absolvovania kurzov dišpenzovať.

§ 2. Tí, ktorí už dosiahli akademický titul z civilného práva, môžu byť dišpenzovaní od niektorých predmetov druhého cyklu (ako sú rímske právo, civilné právo), ale nemôžu si skrátiť trojročné štúdium na dosiahnutie licenciátu.

§ 3. Po ukončení druhého cyklu musia študenti tak poznať latinský jazyk, aby mohli ľahko chápať a rozumieť predpisom Kódexu kánonického práva a Kódexu kánonov východných cirkví, ako aj iné kánonické dokumenty. Táto povinnosť narastá v treťom cykle tak, aby mohli porozumieť i správne vykladať pramene práva.


Všetko, čo sa týmto dekrétom ustanovuje pre fakulty kánonického práva, platí aj pre inštitúty kánonického práva erigované touto Kongregáciou, alebo pripojených k nejakej fakulte kánonického práva v súlade s predpismi článkov 62-63 apoštolskej konštitúcie Sapientia Christiana.

Tento dekrét vstúpi do platnosti na začiatku akademického roka 2003-2004, berúc do úvahy rôzne spôsoby platné v rôznych krajinách.


Najvyšší veľkňaz Ján Pavol II. na audiencii, ktorú poskytol kardinálovi prefektovi tejto Kongregácie dňa 2. septembra 2002, schválil a potvrdil všetko, čo sa v tomto dekréte stanovuje a schválil in forma specifica to, čo sa týka článku 76 apoštolskej konštitúcie Sapientia Christiana s príslušnými úpravami, vylúčiac akékoľvek iné predpisy a nariadil tento dekrét zverejniť.


V Ríme, v sídle Kongregácie, dňa 2. septembra 2002


† Zenon kard. Grocholewski

prefekt


† Giuseppe Pittau, S. J.

sekretár


Pôvodný text bol publikovaný v L´Osservatore Romano, Sabato 16 Novembre 2002, s. 5.

Z latinského originálu preložil:
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Hore