Vahy Main
 
IUS ECCLESIAE ET VERITAS
Ius et iustitia XVI Časopis v PDF Archív Tiráž Kontakt
 
1/2002
úvodník
Princíp legality v Cirkvi
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

dokumenty
Dôležitosť kňazskej služby pre Cirkev
Ján Pavol II.

"Ženatí" kňazi
a slávenie Eucharistie
Pápežská rada pre výklad legislatívnych textov

náučné články
Normy "de delictis gravioribus" rezervované Kongregácii pre náuku viery
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Problémy s morálnou istotou v procese manželskej nulity
Kardinál Peter Erdö

Slováci pri revízii Kódexu
ICDr. Róbert Brtko, CSc.

Licencia, delegácia, fakulta
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Communicatio in sacris
ICLic. František Čitbaj

Inštitút utriusque iuris Pápežskej Lateránskej univerzity v Ríme
ICLic. Miloš Pekarčík

rozhovor
Stanislav Zvolenský

 
 
 
Valid HTML 4.0 Transitional
 
Valid CSS!

"Ženatí" kňazi a slávenie Eucharistie

Pápežská rada pre výklad legislatívnych textov

Casado
Kardinál Julian Herranz Casado,
predseda Pápežskej rady
pre výklad legislatívnych textov

Na Pápežskú radu pre autentický výklad legislatívnych textov sa obrátili skupiny veriacich z niektorých národov, odvolávajúc sa na druhú časť predpisu kán. 1335 Kódexu kánonického práva, a ktorí žiadali kňazov, ktorí sa pokúsili o manželstvo (lat. matrimonium attentatum) o odslúženie sv. omše, s otázkou, či je dovolené veriacemu alebo skupine veriacich zo spravodlivej príčiny (lat. iusta causa) požiadať kňaza, ktorý sa pokúsil o manželstvo a nachádza sa v treste suspenzie latae sententiae (porov. kán. 1394 § 1 CIC), ak trest nebol vyhlásený, o vyslúženie sviatosti alebo sväteniny.

Táto Pápežská rada, po pozornom a zodpovednom štúdiu nastoleného problému, vyhlasuje, že žiadaný spôsob konania je úplne nelegitímny a uvádza k tomu nasledujúce poznámky:

1. Pokus o manželstvo vysvätenou osobou je ťažkým porušením povinností vyplývajúcich z klerického stavu (porov. kán. 1087 CIC a kán. 804 CCEO), a preto vytvára situáciu objektívnej nevhodnosti, aby takýto klerik vykonával pastoračnú službu podľa disciplinárnych požiadaviek Cirkvi. Tento skutok, okrem toho, že je podľa kánonického práva deliktom a klerik upadá do trestov uvedených v kán. 1394 § 1 CIC a kán. 1453 § 2 CCEO, automaticky spôsobuje aj iregularitu na vykonávanie úkonov moci posvätného stavu v zmysle kán. 1044 § 1, 3 a kán. 763 °2 CCEO. Táto iregularita je trvalá, a teda nezávisí ani od prípadného odpustenia trestu.

Preto klerik, ktorý sa pokúsil o manželstvo, okrem prípadu vyslúženia sviatosti zmierenia veriacemu nachádzajúcemu sa v nebezpečenstve smrti, nemá dovolené vykonávať nijaký úkon vyplývajúci z jeho moci posvätného stavu, a teda ani slávenie sv. omše. Taktiež veriaci nemôžu legitímne žiadať klerika o takéto úkony z akéhokoľvek dôvodu, s výnimkou už spomínaného úkonu sviatosti zmierenia v nebezpečenstve smrti.

2. Naviac, aj keď trest ešte nebol deklarovaný – v takomto prípade sa pre dobro duší odporúča uskutočniť šetrenie skrátenou procedúrou pripravenou pre dokazovanie deliktov, ktorých existencia je istá (porov. kán. 1720 °3 CIC) – nejestvuje spravodlivý a rozumný dôvod, ktorý by urobil legitímnou žiadosť veriaceho o takúto kňazskú službu, teda o slávenie sv. omše. Ak berieme do úvahy povahu tohto deliktu, ktorý nezávisle od svojich trestnoprávnych dôsledkov spôsobuje aj objektívnu nevhodnosť vysvätenej osoby vykonávať služobnú pastoračnú službu, a tiež ak berieme do úvahy, že táto nelegitímna a delikventná situácia vysväteného služobníka je známa a vie sa o nej, chýbajú tu dôvody, ktoré v zmysle predpisu kán. 1335 CIC sa mohli považovať za spravodlivé (lat. iusta causa). Práva veriacich na duchovné dobrá Cirkvi (porov. kán. 213 CIC a kán. 16 CCEO) sa musia vykladať tak, že tieto práva možno napĺňať a vykonávať iba v rámci noriem kánonického práva a pri ich rešpektovaní.

3. Čo sa týka klerikov, ktorí boli uvoľnení z klerického stavu v súlade s normou kán. 290 CIC a kán. 394 CCEO a uzavreli manželstvo po udelení dišpenzu od celibátu, ktorý im udelil rímsky veľkňaz, je známe, že majú zakázané vykonávať úkony vyplývajúce z moci posvätného stavu (porov. kán. 292 CIC a kán. 395 CCEO). Preto, okrem už spomínaného prípadu vyslúženia sviatosti zmierenia v nebezpečenstve smrti, nijaký veriaci ich nemôže legitímne požiadať, aby mu vyslúžil nejakú sviatosť.


Toto vyhlásenie Svätý Otec Ján Pavol II. dňa 15. mája 1997 schválil a nariadil, aby bolo zverejnené.


Vo Vatikáne 19. mája 1997

† Julián Herranz,

titulárny arcibiskup vertarský

predseda


† Bruno Bertagna

titulárny biskup drivastský

sekretár


Pôvodný text bol publikovaný v AAS 90 (1998), s. 63.

Z talianskeho originálu preložil:
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Hore