Vahy Main
 
IUS ECCLESIAE ET VERITAS
Ius et iustitia XVI Časopis v PDF Archív Tiráž Kontakt
 
1/2002
úvodník
Princíp legality v Cirkvi
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

dokumenty
Dôležitosť kňazskej služby pre Cirkev
Ján Pavol II.

"Ženatí" kňazi
a slávenie Eucharistie
Pápežská rada pre výklad legislatívnych textov

náučné články
Normy "de delictis gravioribus" rezervované Kongregácii pre náuku viery
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Problémy s morálnou istotou v procese manželskej nulity
Kardinál Peter Erdö

Slováci pri revízii Kódexu
ICDr. Róbert Brtko, CSc.

Licencia, delegácia, fakulta
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Communicatio in sacris
ICLic. František Čitbaj

Inštitút utriusque iuris Pápežskej Lateránskej univerzity v Ríme
ICLic. Miloš Pekarčík

rozhovor
Stanislav Zvolenský

 
 
 
Valid HTML 4.0 Transitional
 
Valid CSS!

Stanislav Zvolenský

zvolensky

Človek jemných a ušľachtilých spôsobov, presný a cieľavedomý vo vyjadrovaní. Absolvent teologických štúdií v Bratislave, právnických na Gregoriáne v Ríme. Vzdelával sa pri jednom z najlepších odborníkov na manželské právo (Urbano Navarette). Profesor kánonického práva na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave a súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. ICDr. Stanislav Zvolenský. Jemu položil náš časopis zopár otázok ako prvému.


Hneď na úvod: prečo právo? Ako ste sa k nemu dostali?

K právu som mal určitý vzťah už počas môjho štúdia na gymnáziu. Pokladal som ho intuitívne za zaujímavú disciplínu. V poslednom ročníku na gymnáziu som si vybral spomedzi voliteľných predmetov „Základy československého práva“. Keď som potom už ako kňaz v roku 1990 dostal možnosť študovať v zahraničí, rozhodol som sa na odporúčanie pána biskupa Fila, ktorý mi povedal: „Bude to pre diecézu užitočné“ študovať kánonické právo.


Môžete sa s nami podeliť o svoje zážitky a pocity zo štúdia v Ríme? Čo vám dali a ako ste vnímali profesorov Gregoriány?

V Ríme som študoval pomerne dlho a zážitkov a rozličných pocitov je naozaj veľa. Do popredia sa dnes s odstupom času dostávajú zážitky univerzálnosti Cirkvi, keď som na univerzite stretal študentov z najrozličnejších častí sveta, potom aj poznanie, že aj my zo Slovenska máme svoje miesto v tejto univerzálnej Cirkvi. Medzi silné zážitky patrí aj možnosť pohybovať sa po miestach, po ktorých kráčali mnohí veľkí svätci a mnohí veľkí učenci našej Cirkvi. Moje štúdium v Ríme mi prinieslo veľa nových vedomostí, možnosť poznať niečo z kánonického právneho chápania Cirkvi, poskytlo mi možnosť učiť sa skromnosti pri konfrontácii s mnohými vynikajúcimi odborníkmi v kánonickom práve. O profesoroch na Gregoriáne by som povedal snáď aspoň toľko, že popri tom, že som sa mohol od nich veľa naučiť, mal som zážitok aj ich skromnosti a priateľského správania sa k študentom.


Možno to bude ťažká otázka, ale v čom vidíte najväčší rozdiel medzi profesormi Gregoriány a našimi profesormi na teologických fakultách?

Najzreteľnejší rozdiel medzi profesormi na Gregoriáne a medzi našimi profesormi vidím v tom, že profesori na Gregoriáne sú ľudia, ktorí mali a majú možnosť cez dlhé roky venovať sa výlučne svojej úlohe vysokoškolského učiteľa a vedca, čo samozrejme práve tými rokmi prináša zreteľný rozdiel voči nám, ktorí vyučujeme na našej fakulte a v našich seminároch. Samozrejme, ich vysoká špecializácia im prináša možno aj určité obmedzenie, iste majú menší kontakt s konkrétnou pastoráciou vo farnostiach, hoci som mal možnosť pozorovať, ako viacerí z nich využívajú príležitosti vypomáhať v sobotu a v nedeľu vo farnostiach. Pokladám však za veľmi užitočné, že sa môžu venovať naplno svojej vedeckej a učiteľskej činnosti. Pre našich profesorov je zasa určitou výhodou, že prežívajú na vlastnej koži, ako sa dá uplatňovať náuka Cirkvi v konkrétnom prostredí. A potom mám veľmi peknú skúsenosť s profesormi Gregoriány, všimol som si totiž na nich zaujímavý mechanizmus, že totiž, čím viac vedeli, čím boli väčšími odborníkmi, tým viac boli skromnejšími.


Čo vám dalo štúdium jurisprudencie?

Na Gregoriáne jestvuje možnosť pre absolventov licenciátskeho štúdia kánonického práva urobiť si ešte jednoročnú špecializáciu na prácu v kánonickom súdnictve, čiže ide o spomenuté štúdium jurisprudencie. Dostal som možnosť zaoberať sa hlbšie predovšetkým každým z možných titulov nulity manželstva pre defekt alebo z nedostatku manželského súhlasu. Pomohlo mi naučiť sa študovať rotálne rozhodnutia, analyzovať argumentáciu rotálnych sudcov, ktorá má byť vzorom pre všetky cirkevné súdy. Mal som možnosť počuť vysvetlenia skutočne tých najväčších odborníkov v cirkevnom súdnictve. Som veľmi vďačný, že som mal možnosť absolvovať toto štúdium jurisprudencie.


Páter Urbano Navarrete je v Cirkvi „pojmom“ predovšetkým v oblasti manželského práva. Čím vás obohatil a ktoré jeho životné „kréda“ ste prijali za svoje aj vy?

Pater Urbano Navarrete je „pojmom“ v oblasti kánonického manželského práva aj preto, lebo svojimi prácami a svojimi konkrétnymi návrhmi zásadným spôsobom prispel k formulácii viacerých kánonov v súčasnom kánonickom manželskom práve, predovšetkým v oblasti manželského súhlasu. Mal som nenahraditeľnú možnosť učiť sa od neho, lebo bol mojím školiteľom pri licenčnej práci, v ktorej som sa venoval problematike manželského súhlasu získaného podvodom podľa kánona 1098 a bol mojím školiteľom pri doktorskej práci, v ktorej som sa venoval manželskému súhlasu danému na základe omylu vo vlastnosti priamo a zásadne chcenej podľa kánona 1097 § 2. Spomínam konkrétne tieto moje práce preto, lebo sa týkajú kánonov, do formulácie ktorých zásadným spôsobom zasiahol práve P. Urbano Navarrete a nakoniec zákonodarca, čiže Svätý Otec, pri promulgácii Kódexu v podstate odsúhlasil formulácie navrhnuté týmto vynikajúcim odborníkom. Obdivoval som a dodnes obdivujem jeho skromnosť, široký záber vo vzdelaní (okrem doktorátu z kánonického práva mal doktorát z filozofie a aj teológie). Zostala mi hlboko v pamäti jeho veľká túžba po pravde, trpezlivosť a pokora v práci so študentmi, ľudský vzťah ku každému študentovi. Na týchto jeho vynikajúcich vlastnostiach som sa veľmi povzbudil a snažím sa ich aspoň trocha napodobniť.


Myslíte si, že štúdium kánonického práva obohatilo aj váš duchovný život a obzor?

Štúdium kánonického práva naisto obohatilo môj duchovný život. Musím pripomenúť, že som spoznal viacerých vynikajúcich odborníkov v kánonickom práve, ktorí boli zároveň aj hlboko nábožní. Zároveň som sa naučil, že, nakoľko kánonické právo často konfrontuje jednotlivca s ľudskou slabosťou, o to viac je nevyhnutné osvieženie a posilnenie v modlitbe. Kánonické právo stojí na základoch Svätého písma, a teda na základoch hlbokého vzťahu k Bohu. Nie je možné správne chápanie kánonického práva bez duchovného života.


Mohli by ste predložiť „svoju víziu“ štúdia kánonického práva na teologických fakultách? Čo by ste ponechali, prípadne zmenili?

Ak si dovolím hovoriť o dajakej mojej „vízii“ štúdia kánonického práva na teologických fakultách, tak v podstate musím najprv povedať, že môj pohľad vzťahujem na naše slovenské podmienky. Želal by som si na Slovensku odborníkov, ktorí sa venujú naplno kánonickému právu a nie sú zaťažení inými povinnosťami, a ktorí sa špecializujú v niektorej oblasti kánonického práva. Takto by sa mohlo aj skvalitniť štúdium kánonického práva na teologických fakultách na Slovensku. Želal by som si, aby na Slovensku vznikol Inštitút kánonického práva a bolo možné získať aspoň licenciát kánonického práva.


Ste súdnym vikárom najväčšej diecézy na Slovensku. Povedzte nám niečo o tejto práci a vôbec o práci vami vedeného súdu.

Súdnym vikárom Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy som jeden rok. Náš Metropolitný tribunál v Trnave uplatňuje svoju súdnu právomoc predovšetkým v oblasti vyhlasovania právnej skutočnosti o dokázanej alebo nedokázanej nulite manželstva. Je to práca, ktorá vyžaduje osobitne aj správny duchovný život, lebo sa neustále stretávame s manželstvami nešťastnými, je to duchovná záťaž, lebo nevyhnutne stojíme zoči-voči hriechom najrozličnejšieho druhu a ľudskej slabosti veľkých hĺbok. O niektorých nešťastných manželstvách s pokorou pred Pánom Bohom aj vyhlásime, že ich nulita je dokázaná. Vtedy aspoň niektoré bremená spadnú z pliec dotknutých ľudí a to sú radostné skutočnosti. Vo väčšine prípadov však sudcovia neprídu k morálnej istote o dostatočných dôkazoch nulity manželstva. Vtedy zostáva kladnou skutočnosťou aspoň to, že stránky počas procesu naisto lepšie a hlbšie spoznali svoju zložitú a bolestnú osobnú situáciu, čiže dúfame, že celý proces im prispel k pokroku v duchovnom živote. Náš Metropolitný tribunál v Trnave sa nachádza v osobitnej situácii, lebo naša arcidiecéza je najväčšia, patrí sem aj hlavné mesto Bratislava, kde asi najviac prúdia aj myšlienky opačné nášmu katolíckemu presvedčeniu. V posledných rokoch prichádza na náš tribunál priemerne okolo 40 nových žiadostí o vyhlásenie nulity manželstva. Máme aj pomerne dosť nevyriešených káuz z minulých rokov. V priemere ukončíme na našom súde za jeden rok asi 45 káuz, ale budeme potrebovať ešte pomerne veľa času, kým vyrovnáme deficit z minulých rokov.


Ako odborník iste máte vyprofilovaný pohľad na miesto cirkevnej justície v štruktúrach Cirkvi. Môžete sa k tomu vyjadriť? Prípadne zvlášť o situácii na Slovensku?

Jednoducho odpoviem, že cirkevná justícia jestvuje preto, aby bol činný a účinný organizmus Cirkvi. Nie je možný život celej štruktúry Cirkvi bez systému noriem, ktoré poskytujú vymedzenie platnosti kánonických právnych úkonov, pre život Cirkvi je potrebná určitá istota, do komplexu tejto istoty patrí aj právna istota. Právna istota zasa spätne spočíva na systéme kánonických noriem. Čo sa týka cirkevnej justície na Slovensku, myslím, že vzrastajúce kánonické vedomie nevyhnutne prináša a prinesie úžitok v tom, že cirkevné štruktúry, predpokladané v Kódexe, budú činné a účinné vo svojej činnosti, ba že ich účinnosť bude ešte väčšia. Preto pokladám za dôležité kroky dopredu všetko to, čo rozširuje poznatky o kánonických právnych normách. Myslím, že v tomto nastal na Slovensku v poslednom období veľký pokrok. Zároveň však si myslím, že naše súčasné poznanie v oblasti kánonického práva je už dostatočné aspoň v tom zmysle, aby sme si aj sami všimli viaceré nedostatky a rezervy, ktoré máme a snažili sa ich odstrániť aj bez toho, aby nás na to upozorňovali iní.


Ako vnímate prácu a činnosť Slovenskej spoločnosti kánonického práva, ktorej ste členom? Čím vás toto členstvo obohacuje?

Najzákladnejšou zásluhou Slovenskej spoločnosti kánonického práva je organizovanie Sympózií kánonického práva, ktoré majú naozaj veľký význam pre zdokonaľovanie kánonického právneho vedomia na Slovensku. V tom zmysle som Slovenskej spoločnosti kánonického práva vďačný a veľmi oceňujem spomenutý prínos. Čo sa týka mňa osobne, som rád, že ma táto spoločnosť prijala za svojho člena. Verím však, že by Slovenská spoločnosť kánonického práva mohla priniesť ešte väčší osoh pre Slovensko a dúfam, že sa to aj podarí. Zo srdca jej to želám.


Čo by ste zaželali Cirkvi na Slovensku, čo cirkevným právnikom a čo sebe samému?

Všetkým cirkevným právnikom želám na prvom mieste stálu Božiu pomoc. Želám im, aby si zachovali osobný vzťah k Pánu Bohu. Želám si, aby sa všetci v Cirkvi snažili zachovať normy Kódexu kánonického práva, ak tak budeme robiť, nebudeme strácať sily na spory. A keď už vzniknú sporné situácie, aby sme sa cez ne dostali k hlbšiemu poznanie pravdy a spravodlivosti. To všetko si prajem aj pre seba samého. A na doplnenie si želám, aby sme mali nových múdrych kánonistov, ktorí nás všetkých budú obohacovať svojím zmyslom pre spravodlivosť v duchu evanjelia.


Za rozhovor ďakuje ICLic. Jozef Skupin

Hore