Vahy Main
 
IUS ECCLESIAE ET VERITAS
Ius et iustitia XVI Časopis v PDF Archív Tiráž Kontakt
 
1/2002
úvodník
Princíp legality v Cirkvi
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

dokumenty
Dôležitosť kňazskej služby pre Cirkev
Ján Pavol II.

"Ženatí" kňazi
a slávenie Eucharistie
Pápežská rada pre výklad legislatívnych textov

náučné články
Normy "de delictis gravioribus" rezervované Kongregácii pre náuku viery
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Problémy s morálnou istotou v procese manželskej nulity
Kardinál Peter Erdö

Slováci pri revízii Kódexu
ICDr. Róbert Brtko, CSc.

Licencia, delegácia, fakulta
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Communicatio in sacris
ICLic. František Čitbaj

Inštitút utriusque iuris Pápežskej Lateránskej univerzity v Ríme
ICLic. Miloš Pekarčík

rozhovor
Stanislav Zvolenský

 
 
 
Valid HTML 4.0 Transitional
 
Valid CSS!

Licencia, delegácia, fakulta

doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Licencia

V kánonickom práve nie vždy v dostatočnej miere rozlišujeme medzi „delegáciou“ a „licenciou“. V obidvoch prípadoch ide o „moc riadenia“, „právomoc“ (lat. potestas regendi alebo jurisdictio). V prípade „licencie“ subjekt vlastní potrebnú právomoc pre určitý právny úkon, ale má zákaz ju vykonávať bez povolenia kompetentnej cirkevnej vrchnosti. V praxi to znamená, že ak máme vykonať právny úkon viazaný „licenciou“, čiže dovolením kompetentnej cirkevnej vrchnosti, máme o dovolenie požiadať. V opačnom prípade nami vykonaný právny úkon je platný, ale nedovolený. „Licencia“ teda nie je ničím iným, než dovolením použiť právomoc, ktorú vlastníme, máme.


Delegácia

Avšak v prípade „delegácie“ subjekt nemá právomoc pre určitý právny úkon. To znamená, že ak vykonáme právny úkon bez potrebnej právomoci, úkon bude neplatný. Ak cirkevný zákon v konkrétnom prípade vyžaduje udelenie právomoci, potrebujeme požiadať kompetentnú cirkevnú vrchnosť o „delegáciu“, nie o „licenciu“, lebo načo nám bude dovolenie použiť právomoc, ktorú nemáme. Úkon bude síce dovolený, ale nebude platný.


Fakulta

Kódex kánonického práva, okrem delegácie a licencie, pozná a používa aj slovo „fakulta“. Kán. 144 § 2 CIC spomína tri takéto „fakulty“: fakulta birmovať (kán. 882-883 CIC), spovedná fakulta (kán. 966 CIC) a fakulta asistovať pri manželstvách v mene Cirkvi (kán. 1111 § 1 CIC). Kódex Jána Pavla II. už teda nepozná názvy ako „spovedná jurisdikcia“ alebo „sobášna jurisdikcia“, ale namiesto nich používa názvy „spovedná fakulta“ a „sobášna fakulta“. K tejto zmene došlo preto, že na základe učenia II. vatikánskeho koncilu ide o veci, ktoré patria do rámca „posväcujúcej úlohy Cirkvi“ a klerik tieto právomoci nenadobúda cestou prijatia jurisdikcie, ale cestou prijatia príslušnej sviatosti posvätného stavu, čiže vysviackou. Napriek tomu, že pri udelení „fakulty“ ide len o určitý „typ“ udelenia dovolenia (birmovať, rozhrešovať alebo asistovať pri manželstvách), absencia tohto „dovolenia“ má dopad na platnosť úkonu posväcovania. De facto, kto vykonáva spomínané úkony bez potrebnej „fakulty“, principiálne vykonáva tieto úkony neplatne!


Problematika „supplet Mater Ecclesia“ - kán. 144 § 2 CIC

V tejto súvislosti vzniká otázka: ak kompetentná autorita Cirkvi udelí „licenciu“ tam, kde mala udeliť „delegáciu“, môžeme to chápať v tom zmysle, že spolu s licenciou udelila „implicitne“ aj delegáciu? Lebo veď možno oprávnene predpokladať, že načo by nám udelila dovolenie právomoc použiť, ak by ju nám „implicitne“ právomoc nedala?! A napokon je tu ešte „supplet Mater Ecclesia“ v zmysle kán. 144 CIC.

Táto otázka síce logiku má, ale odpoveď nie je taká jednoduchá. Jednotlivé administratívne úkony, medzi ktoré patrí aj „reskript“ (teda udelenie licencie“ alebo „delegácie“) sa má vykladať podľa vlastného významu slov (kán. 36 CIC). A slová tu majú presný význam: „licencia“ je dovolením bez dopadu na platnosť úkonu, „fakulta“ dovolením s dopadom na platnosť úkonu a „delegácia“ je udelenie právomoci, bez ktorej vykonaný úkon je neplatný. Len ťažko možno ospravedlniť tézu, že udelenie „licencie“ implicitne zahŕňa aj udelenie potrebných právomocí. Je pravdepodobné, že pri podrobnejšom skúmaní záležitosti by v takomto prípade sa rozhodlo (súdne orgány alebo administratívne orgány Cirkvi) v neprospech tejto tézy.

Napokon treba dodať, že existujú rozsudky Apoštolského tribunálu Rota Romana, ktoré jasne rozlišujú medzi „nevedomosťou“ (lat. ignorancia), čo je absencia povinnej znalosti, „neznalosťou“ (lat. nescientia), čo je absencia nepovinnej znalosti a „omylom“ (lat. error), čo je falošným odrazom objektívnej reality v rozume človeka, ktoré v konečnom dôsledku vyvoláva nesprávnu voľbu (lat. falsum iudicium). Napríklad istý rotálny rozsudok coram Pompedda z roku 1998 vyhlásil za neplatné manželstvo z dôvodu absencie kánonickej formy, pretože pri sobáši asistujúci kňaz nemal sobášnu fakultu. V zdôvodnení súčasný prefekt Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry uviedol, že vyššie uvedená téza ani „supplet Mater Ecclesia“ sa v danom prípade nedá aplikovať, lebo kňaz nevedel to, čo vedieť mal a konzekventne nevlastnil právomoci, ktoré vlastniť mal.


Hore