Vahy Main
 
IUS ECCLESIAE ET VERITAS
Ius et iustitia XVI Časopis v PDF Archív Tiráž Kontakt
 
1/2002
úvodník
Princíp legality v Cirkvi
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

dokumenty
Dôležitosť kňazskej služby pre Cirkev
Ján Pavol II.

"Ženatí" kňazi
a slávenie Eucharistie
Pápežská rada pre výklad legislatívnych textov

náučné články
Normy "de delictis gravioribus" rezervované Kongregácii pre náuku viery
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Problémy s morálnou istotou v procese manželskej nulity
Kardinál Peter Erdö

Slováci pri revízii Kódexu
ICDr. Róbert Brtko, CSc.

Licencia, delegácia, fakulta
doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Communicatio in sacris
ICLic. František Čitbaj

Inštitút utriusque iuris Pápežskej Lateránskej univerzity v Ríme
ICLic. Miloš Pekarčík

rozhovor
Stanislav Zvolenský

 
 
 
Valid HTML 4.0 Transitional
 
Valid CSS!

Communicatio in sacris

Účasť katolíkov na sviatostiach vysluhovaných v nekatolíckych
kresťanských cirkvách a náboženských spoločnostiach

ICLic. František Čitbaj

Do Druhého vatikánskeho koncilu bolo katolíkom zakázané zúčastňovať sa bohoslužieb v nekatolíckych cirkvách a bolo nemysliteľné prijímať v týchto cirkvách sviatosti (kán. 731 § 2 CIC 1917: Vetitum est Sacramenta Ecclesiae ministrare haereticis aut schismaticis, etiam bona fide errantibus eaque petentibus, nisi, prius, erroribus reiectis, Ecclesiae reconciliari fuerint.). Ekumenické právo, ktorého základ položil Druhý vatikánsky koncil, túto zásadu významne posunulo iným smerom.

Základná zásada aj dnes hovorí, že katolícki vysluhovatelia dovolene vysluhujú sviatosti iba katolíckym veriacim a katolícki veriaci ich dovolene prijímajú len od katolíckych vysluhovateľov (porov. kán. 844 § 1 CIC 1983, kán. 671 § 1 CCEO).

To znamená, že kým veriaci patriaci do Katolíckej cirkvi, Rímskokatolíckej i Gréckokatolíckej, môžu vzájomne slobodne prijímať sviatosti v obidvoch komunitách, čo je vlastne ovocie vzájomného spoločenstva, tá istá účasť katolíkov na sviatostiach iných kresťanských cirkví, ktoré nie sú v communii s katolíckou cirkvou, podlieha inej regulácii a podmienkam ktoré určujú cirkevné zákony. Za určitých mimoriadnych okolností je totiž katolíkom dovolené prijímať niektoré sviatosti v nekatolíckych cirkevných spoločenstvách. Ide o tieto sviatosti: Eucharistiu, pokánie a pomazanie chorých.

Pri prijímaní týchto sviatostí v nekatolíckych spoločenstvách musia byť dodržané tieto podmienky: 1) musí nastať nevyhnutná situácia; 2) plynie z toho skutočný duchovný úžitok; 3) nehrozí nebezpečenstvo omylu alebo indiferentizmu, čiže nemôže vzniknúť názor, že všetko je jedno; 4) katolíkom je fyzicky alebo morálne nemožné dostať sa k vlastnému vysluhovateľovi; 5) nekatolícka cirkev, kde má katolík možnosť tieto sviatosti prijať, musí tieto sviatosti vysluhovať platne (porov. kán. 844 § 2 CIC 1983, kán. 671 § 2 CCEO).

Nie je bez zaujímavosti, že Katolícka cirkev v týchto ekumenických zásadách je dnes osamotená medzi ostatnými kresťanskými cirkvami. Čo sa týka interkomúnie medzi katolíkmi v zmysle uvedených zásad platných v Katolíckej cirkvi, ostatné nekatolícke cirkvi podobné predpisy nemajú, ba často vyhradzujú účasť na Eucharistii vysluhovanej vo vlastnej cirkvi len svojim veriacim. Kánonické právo Pravoslávnej cirkvi vyslovene zakazuje účasť na eucharistickej bohoslužbe a Eucharistii vysluhovanej vo vlastnej cirkvi nepravoslávnym kresťanom (porov. Panafiotis I. Boumis, Kanonické právo Pravoslávnej cirkvi, Prešov 1997, s. 104). Dá sa preto povedať, že Katolícka cirkev sa v praktickej realizácii ovocia ekumenického dialógu kresťanských cirkví dostala najďalej.

Na druhej strane však práve táto terajšia neprístupnosť a uzavretosť mnohých kresťanských spoločenstiev vyzýva aj katolíkov k opatrnosti ak v prípade núdze žiadajú od nekatolíckych vysluhovateľov prijatie sviatostí v ich cirkvách (ED 124). Zvlášť katolícki kňazi majú mať na pamäti, že aj napriek otvorenosti Katolíckej cirkvi v ekumenickom dialógu nie je im dovolené sláviť eucharistickú liturgiu spoločne s nekatolíckymi spoločenstvami. Táto zásada vyplýva zo skutočnosti, že spoločné liturgické slávenie a prijímanie Eucharistie s nekatolíckymi spoločenstvami je zavŕšením procesu nájdenia hľadanej jednoty. Je totiž viditeľným znakom spoločenstva viery, bohoslužby a spoločného života Kristovej cirkvi. K tomuto cieľu však vedie ešte ďaleká cesta (ED, 104e).


Hore