Liturgické a disciplinárne zákony

Keďže štvrtá kniha Kódexu kánonického práva je venovaná úlohe Cirkvi posväcovať (lat. de Ecclesiae munere sanctificandi), do určitej miery sa kánonické právo musí zaoberať aj liturgiou a ďalšími úkonmi posväcovania veriacich, aj keď sa v kán. 2 zdôrazňuje, že zákony tohto Kódexu principiálne nechcú zasahovať do oblasti liturgie.

Ak by sa však mala riešiť otázka, ktoré sú liturgické a ktoré disciplinárne zákony, asi najjednoduchším kritériom rozlíšenia by bolo kritérium Kódexu kánonického práva. To znamená, že tie zákony kánonického práva, aj keď sa dotýkajú priamo alebo nepriamo liturgie, ak sa nachádzajú v Kódexe kánonického práva, sú disciplinárnymi zákonmi a zase tie, ktoré sa týkajú liturgie a nachádzajú sa v liturgických knihách alebo liturgických smerniciach, sú liturgickými zákonmi a predpismi. Aj keď toto rozčlenenie nemusí byť pre každého ideálne, asi pre naše potreby, resp. potreby tohto časopisu a obsahu tohto čísla to postačuje.

Ostáva už len dodať, že ak v niektorých prípadoch nájdeme rozpor medzi disciplinárnym predpisom na jednej strane a liturgickým predpisom na druhej strane, podľa kán. 2 Kódexu kánonického práva platí to, čo je stanovené v disciplinárnej norme kánonického práva, a nie čo je ustanovené v liturgickom predpise. Ide o princíp supremácie disciplinárnych predpisov kánonického práva nad liturgickými.